Fenomén "klikačiek“ sa tiahne počítačovou históriou už pekelne dlho, veď taký Diablo je pomaly deduško na dôchodku, Diablo II taktiež potrebuje pri chôdzi paličku a množstvo ľavobočkov, ktoré sa snažili (resp. snažia) priživiť na úspechu tejto silnej dvojke ani nemá význam rátať. V zástupe priemerných a obyčajných hier ale vyčnieva jedna, ktorá si získala srdcia mnohých fanúšikov svojim spracovaním, herným systémom, prepracovaným svetom a oslom :-). Áno, reč je o ságe Dungeon Siege (DS). Vedomí si nespornej kvality svojho diela, rozhodli sa v Gas Powered Games použiť osvedčenú značku aj pri vývoji svojho ďalšieho diela na PSP.
Výber postavy, nevyhnutný štart každej takejto hry, zaváňa chudobou. Svetu, ktorému hrozí nie práve najpríjemnejší osud v podobe návratu prastarej rasy (klasický jednoduchý klišé fantasy príbeh), budete zachraňovať v koži jedného z troch hrdinov. To sa na prvý pohľad môžu zdať málo, ale nedostatok povolaní je veľmi relatívny. Mág, bojovník a zlodej je typickou RPG trojkou a vaša voľba bude závisieť od toho, či vám je bližšie smaženie nepriateľov v ohni fireballov, ich trhanie na márne kúsky hrubou silou alebo tiché zakrádanie a boj na diaľku. Pri výbere primárneho hrdinu sa ešte musíte rozhodnúť pre niektorého z pomocníkov. Toho nemôžte priamo ovládať, ale vzhľadom na to, že sa leveluje a zlepšuje spolu s vami, dobre si svoje rozhodnutie premyslite (napr. mág má k dispozícii kamenného golema alebo malého dráčika). Hoci predchádzajúca veta evokuje nudu z dlhotrvajúceho monotónneho partnerstva (fuj monogamia :-)), postupom hry stretnete aj iných pomocníkov, vrátane populárneho oslíka. Naraz môžete mať aktívneho len jedného z nich, no prepínanie medzi nimi je záležitosťou pár sekúnd a svoju jednočlennú družinu si tak budete jednoducho prispôsobovať podľa potreby.
Klasický hack and slash vývoj postavy neobišiel ani DS, preto na začiatku nečakajte od svojho miláčika žiadne zázraky. Slabé skilly kombinované so základnou výbavou rozhodne z nikoho neurobia mlynček na mäso či duše. Všetko sa ale samozrejme mení zbieraním experience za zabité príšerky a splnené questy, levelovaním, zlepšovaním vlastností a skillov. Prehnutie do vyššieho levelu prináša tri body, ktoré sa dajú rozdeliť medzi silu, obratnosť, staminu, willpower (obdoba inteligencie) a šťastie spolu s jedným skillovým bodom. S narastajúcim levelom sa viaže ešte jedna podstatná informácia. Na úrovni 30 si môžete zvoliť špecializáciu (napr. z bojovníka sa môže stať Berserker alebo Rune master) a pri 60-tke sa situácia zopakuje (Berserker sa mení na Battle Rage alebo Slayera, Rune Master zas na Titana alebo Rune Lorda, preto ten "relatívny nedostatok charakterov“ o odsek vyššie. Plnohodnotný nový class síce takéto rozdelenia nemôžu nahradiť, ale aspoň motivujú hráčov k opätovnému prechádzaniu hry s vidinou nových skillov.
Môjho Berserkera som vytrénoval na level 55 a celkovo disponoval vyše dvoma desiatkami rôznych zručností. Ako je možné také kvantum efektívne ovládať pomocou pár tlačidiel na PSP? Možné to je, dokonca je to jednoduché a intuitívne. Niektoré zo skillov sú totiž pasívne, iné sú na vyšších leveloch nahradené lepšími a efektívnejšími, takže 4 základné tlačítka + pravý shoulder ako shift vám vystačia na celú dobu. Najviac záťaže si odnesie X-ko, pretože je určené na primárny útok a hoci v bitkách stačí toto tlačítko držať stlačené, v zápale boja a vidiny rýchlejšieho udierania ho budete zaplavovať lavínou palcových útokov.
Hra je rozdelená do troch aktov. Prvé dva sú naozaj dlhé a hutné, ich dohranie trvá 12 až 15 hodín, posledný akt je venovaný finálnej bitke s uberbossom. Prebíjanie sa k nemu, resp. k nej sa odohráva v dvoch rovinách. Medzi mestami, dedinami a dungeonmi sa presúvate na globálnej mape, na ktorej nájdete aj teleporty pre zrýchlenie cestovania, skryté truhlice so zaujímavými itemami, či ku koncu hry aj námornú loď sprístupňujúcu presun po mori. Vstupom do mesta, resp. dungeonu začína adventúrno-akčná časť. Tradičné nákupy a predávanie nazbieraných itemov (inventár je rozdelený do kategórií na zbrane, brnenia atď. a hoci postupne jeho kapacita rastie, nikdy nie je dosť veľký, aby sa vám doň zmestil všetok "odpad“, na ktorom chcete zarobiť zlaťáky), prijímanie, či ukončovanie questov, oživovanie a levelovanie pomocníkov (tu sa vám tie zlatky určite zídu) sa odohrávajú v mestách. Nabrúsené meče, ostré šípy a mocné kúzla zase prídu vhod v dungeonoch. Loadovanie medzi týmito prostrediami, resp. medzi globálnou mapou a mestami/duengeonmi a opačne sú bohužiaľ jednou zo slabín titulu. Prekáža to najmä pri lootovacích výpravách za lepším vybavením a peniazmi, kedy sa kvôli preplnenému inventáru potrebujete častejšie vracať k obchodníkom.
Buďme ešte trošku konkrétny a na vzorovej situácii si ukážme, ako sa vlastne hack and slash titul hrá na handhelde. Po nahraní dungeonu (zzzzz zzzzz zzzzz) si treba zvoliť správneho pomocníka. Bojovník by mal siahnuť po útočnom alebo obrannom mágovi, kúzelník zas po nejakom "tanku“. Stačí pár sekúnd a začnú sa objavovať prvé príšery. Vzhľadom na veľkosť displeja, ovládanie a celkové možnosti PSP na vás nikdy nebude útočiť viac ako pár (max. 4-5) nepriateľov. Čo najrýchlejšie stláčanie X (stačí držať :-)), pri dostatku many aj ostatných tlačítiek vopred nabindovaných na omráčenie, extra silný útok, 360° útok, liečenie atď., zabezpečí rýchlu smrť všetkých odporcov a pokračovanie v prieskume dungeonu. Malá mapa zobrazujúca vašu polohu sa síce dá umiestniť do stredu alebo ku krajom obrazu, nedá sa ale ani zoomovať, ani otáčať, ani na nej nie je vyznačený aspoň približný smer, ktorým sa treba uberať, takže je v podstate na dve veci.
Keďže zoomovať a otáčať sa nedá ani s primárnou kamerou, ktorou sledujete bojisko, môže sa ľahko stať, že po niekoľkých minútach zabudnete, kde ste už boli a kam vám treba ísť. Zabitie questovej príšerky, získanie questového itemu alebo oslobodenie questového NPC (prekvapivo!!!) znamená koniec daného questu a vám už neostáva nič iné, ako sa buď vrátiť ku vstupu do dungeonu (lenže mapa vám pri tom nepomôže), alebo sa teleportnúť do najbližšieho mesta (sakra, zabudol som nakúpiť teleportačné zvitky) a plniť dalšie questy. Tie sú zapísané v žurnáli, avšak málokedy presne upresňujú váš ďalší postup a na globálnej mape sveta je minimapa na rovnaké dve veci ako v dungeonoch. Malou a našťastie nie často sa opakujúcou chybou, je zasekávanie nepriateľov, pričom jediný spôsob, ako sa dá ukončiť ich trápenie, je láskavo poprosiť o pomoc pomocníka.
Tučné prémie, dovolenku v Karibiku, nové Ferrari a ročnú pernamentku do strip baru si naopak zaslúžia ľudia zodpovední za grafiku, animáciu a hudbu. Veľmi pekné a hlavne rôznorodé prostredia (lesy, rozpadnuté chrámy, jaskyne, veže, púšť atď.) sú spracované rovnako pozorne ako grafické efekty kúziel a špeciálnych pohybov a vyše sto typov nepriateľov. Čerešničkou na torte výborného vizuálu sú samotné postavy hlavných hrdinov, na ktorých samozrejme vidieť akúkoľvek zmenu brnenia, štítu a ostatného vybavenia. Lepšie zbrane sú dokonca zvýraznené podareným efektom (svietiace častice, dym, čierne pruhy...), čo masíruje hráčovo ego starým známym hrejivým pocitom "bože, ja ale vyzerám dobre :-)). Hudobný doprovod je kapitolou samou o sebe, použité témy spolu s melódiami zvýrazňujú heroický dojem z hrania do takej miery, že by si po vzore iných titulov zaslúžili aj vydanie v podobe samostatného soundtracku. Čo sa týka multiplayeru, budete si musieť vystačiť s hrou dvoch hráčov v rámci ad hoc, na internetové dobrodružstvá musíte zabudnúť.
Príprava na barbecue.
|
Chrám, nechrám, poriadok musí byť všade.
|
Rýchla jednoručka alebo pomalé, no účinné kladivo?
|
Ani PSP verzii Dungeon Siege nechýba žiadny zo základných pilierov, na ktorých musí byť každá poriadna "sekačka“ založená. Samozrejme, niektoré prvky sú prispôsobené možnostiam handheldu, ale to nič nemení na skutočnosti, že zo zvyšku hry je cítiť poriadne odvedenú robotu. Nebyť niekoľkých chýb, DS by cez otvory v epickej helme pokukoval až po úplne najvyšších hodnoteniach, no aj takto je pre fanúšikov žánru Throne of Aghony jasnou voľbou. A ani sviatoční hráči neurobia chybu, keď hre venujú svoju pozornosť, veď o jej kvalitách jasnehovorí fakt, že ma na pár dní dokázala odtrhnúť od Burning Crusade, a to už je čo povedať :-)!
PS: V prípade, že vlastníte aj datadisk k Dungeon Siege 2 na PC, určite sa pokúste získať transfer kódy pre PSP. Určite sa vám to oplatí!