Raz to muselo prísť. Temný mrak hrozivo zatienil vyhladované kráľovstvo PlayStation 3. Lačným obyvateľom zoslal na zem Untold Legends: Dark Kingdom. Honosné hodovanie v štýle pána Kutaragiho sa tentoraz nekoná. V jeho predstavách sa stoly prehýbali pod dobrotami a sladkými laskominami, dnes je podávaný skutočne chabý chod bez chuti, ktorému sa nevyrovná ani klobása s chrenom, ktorú tak radi servírujú v skorých ranných hodinách v Tatrách.

Na začiatku bol výsmech. Ako jeden z prvých titulov dokazoval pravdivosť reklamnej kampane o skutočnom next-gene formou obrázkov na zaplakanie. Prázdne prostredia s jednoduchou geometriou osadené postavičkami kvalitou približujúcou sa minulej generácii niesli podpis rovnomennej PSP série, z ktorej vychádza Dark Kingdom. Po spustení nasleduje údiv. Spoločné rysy hier Untold Legends vás nechajú čakať. Dlhokánske loadingy sú krátkou predohrou (v prípade Dark Kingdom môžeme hovoriť aj o varovaní, či chcete naozaj hrať) pred sériou otázok:

Mám vôbec zapnutú PS3?

Lacnú príbehovú kampaň môžete prejsť aj kooperatívne.

Animované artworky sprevádzané otrasným hlasom rozprávača počas intra prezentujú názor SOE, že im je kapacita Blu-ray nosiča ukradnutá. Heslom „V jednoduchosti je sila“ sa ale riadi celá hra. V dobe X-Men Legends, Marvel Ultimate Alliance či Dungeon Siege by sme si hack'n'slash akciu predstavovali v oveľa kvalitnejšom spracovaní a nie takom, ktoré silne pripomína užívateľsky vytvorený mod v editore. Architektonicky nezvládnuté levely robia z hrdinu obra. Ovládaná postava je v ostrom kontraste s okolitým prostredím, o ktoré sa vďaka ostranému kolíznemu systému veľmi rada zasekáva.

Nie je to iba problém hrdinu, cez steny sa snažia prejsť aj nepriatelia a o prirodzené prekážky sa s radosťou a pravidelne opiera kamera. Vysoké stromy, domy, múry predeľujúc miestnosti sa nestávajú postupne priesvitnými, ako to robia vyššie menované hry, ale skrývajú vašu postavu. Dark Kingdom ponúka dve nastavenia kamery: jedno pri zemi, kedy vidíte hrdinu v detaile a kamera pláva za ním a jedno top-down, kedy sa na dianie pozeráte zhora. Obe majú však problémy v úzkych koridoroch a malých stiesnených priestoroch.

V tomto dobrodružstve na NPC postavy nenarazíte, iba na monštrá a bude ich veľa!

Autori si tento fakt asi pri betatestovaní, ktoré bolo mimochodom veľmi podcenené, neuvedomili a hráčovi spôsobili nemalé problémy spojené so skákaním a zameriavaním nepriateľa, na ktorého chcete útočiť na diaľku. Zaradenie skákania otvorilo priestor novým frustrujúcim logickým problémom. Pri druhom nastavení kamery (top-down) sa mažú výškové rozdiely plošiniek, na ktoré nemôžete vyskočiť, pokiaľ si pohľad neupravíte! Skákanie hrá do karát kolízii polygónov a tak sa nestačíte čudovať, že na malý kameň má postava veľký problém sa dostať, ale na trojmetrový stĺp vyskočí ľavou zadnou.

Čo to vlastne hrám?

Oháňate sa iba jednou zbraňou, za to ju možno na rôzne spôsoby modifikovať.

V základe je Dark Kindgom klasická hack'n'slash akcia. Zástupy nepriateľov kosíte divokým mačkaním dvoch tlačítok v kombinácii s magickými útokmi. Trestnú výpravu môžete podniknúť jedným z troch ponúkaných hrdinov. Ich rozdiely sú predurčené vizážou, povolaním a nejakou tou odlišnou sadou kúziel. Všetky sa však v boji na blízko musia oháňať zbraňou. Mág je v boji rovnako dobrý ako bojovník a ten zase zosiela kúzla, ako keby bol pre ne zrodený. Hra tak síce dáva na výber, ale ako sa rozhodnete, nijako neovplyvní váš postup o záchranu kráľovstva, ktorého meno radšej ani nechcite vedieť. U akčného RPG s troma preddefinovanými postavami by neuškodilo viac diferencovať hrdinov, ako len inými kúzlami.

Čistenie dungeonov od monštier prebieha podľa klasickej schémy. V každej úrovni treba zaťahať za páky, aktivovať zámky alebo kryštály a na konci zabiť bossa. Putovanie oživujú občas vedľajšie úlohy, ktoré sa zjavujú spontánne a po ceste ich tak či onak splníte. Za každého zabitého nepriateľa pochopiteľne rastú skúsenosti a tie sa premieňajú v skúsenostné body investované do základných vlastností a magických schopností. Nič nové pod slnkom nenájdete ani vo výzbroji a ovešaní hrdinu rôzne kvalitnými časťami brnenia.

Na explózie mágie a kúziel sa ešte dá pozerať, ostatné nestojí za reč.

V Dark Kingdom nie je platidlom cveng mincí, ale prekvapivo magická energia – esencia. Za toto etérické zlato sa dajú brneniu ďalej vylepšovať vlastnosti, kupovať manu a zdravie a hlavne kryštály do zbraní, ktoré menia aj ich vzhľad. Vhodnou kombináciou kryštálov tak môžete docieliť, že na minimapke uvidíte skryté poklady, útoky budú dvakrát silnejšie a nepriateľa otrávia, pričom sa vám bude počas útoku dobíjať mana. Kryštály a esencie sú svetlými výnimkami v inak podpriemernom dobrodružstve bez hlavy a päty.

Koho to mám zachrániť?

Mrštná ženská (scout) má najrýchlejšie kombá.

Príbeh o záchrane sveta pred zlom a tyraniou nikoho neprekvapí. Je to jeho podanie, trápna zápletka a silené, nič nehovoriace cut-scény, ktoré sa priečia logike. Vrcholným zážitkom je telepatická konverzácia (bez slov, bez tituliek, iba tupé pozeranie) s veľkým plutvonožcom, ktorý ďakuje hrdinovi, že mu pomohol s nepriateľmi. Zabudol však podotknúť, že úroveň pred ním vyhubil celú plutvonožcovu rasu. Príbeh je rozvíjaný absolútne bez heroizmu, bez evidentnej hrozby, bez nápadu. Veď, kto by čo aj chcel od scenáristickej špičky, ktorá nechala elitnú stráž kráľa poslať domov, aby si s vladárom vymenili ostré slová, sľúbili si navzájom smrť, otočili sa na päte a odišli.

Nikoho už netrápilo, že hrad a kráľova garda vyzerá ako vystrihnutá z pekla, nikoho nenapadlo zabiť kráľa na nádvorí, ale radšej nechali hrdinov putovať krajinou, do močiarov, jaskýň, aby ich poučil nejaký duch, že musia nazbierať dostatok síl, inak ho nezabijú. Celý komplot v Dark Kingdom je jednou veľkou fraškou. Úlohy nedávajú zmysel, nezmyselne cestujete magickými portálmi (pričom by ste sa mohli priamo teleportovať na určené miesto, ale to by bolo potom jednoduchšie, však?) a chodíte okolo horúcej kaše dovtedy, kým si nepoviete dosť a hru nevypnete.

Myslíš, že nás ešte niekam druhýkrát pošlú?

Prázdnotu príbehovej story vyzdvihuje vykradnutá sada strohých prostredí a monštier z iných hier. Keby aspoň bolo na čo pozerať, ale nie je. Grafická stránka silne pripomína starú generáciu konzol. Sem-tam sa to zablyskne nejakým moderným efektom a explóziou farieb z kúziel, nedokážu však zakryť už spomínanú chudobnú architektúru a celkový pocit prázdnoty. Hudba od Pražského Symfonického orchestra vychádza ako to najlepšie, pripravte sa však, že nie je správne namixovaná do scén a nesedí počas akcie. Ja som to vyriešil majstrovky, zvuk úplne vypol.

Čo tu ešte robím?

V dungeonoch ste sa potĺkali už stokrát, tisíckrát ste skolili kostlivcov a miliónkrát ste klikli na útok. Jediné, čo budete zažívať počas hrania Dark Kingdom, je pocit, že ste tu už boli a teraz v druhej hre idete v stopách úspešnejších kolegov a nachádzate iba jednu veľkú prázdnotu. Nechoďte touto cestou. Untold Legends: Dark Kingdom je najhoršou hrou, akú kedy redakčná PS3 okúsila.