F: Prečo mám ja hrať za toho holohlavého sadistu?
J: Tak si zober toho druhého!
F: Mne sa ani ten nepáči, ja chcem hrať za Conana Barbara.
J: A ja chcem hrať za New York Rangers. Nepi**j a hraj!
F: A môžeš mi ešte povedať, prečo príbeh hodnotia ako to najlepšie v hre, keď je to ako slabý odvar scenárov Štefana Segala?

Kayne a Lynch nie sú typickou dvojicou hrdinov, ako by ste čakali v bežnej kriminálke. Skôr, ako o morálnych vzoroch, môžeme v ich prípade hovoriť o absolútnom dne ľudskej psychiky a najmä Lynch by bol veľmi vhodným testovacím subjektom nejednej psychiatrickej kliniky. Základom ich slovníka sú všetky tvary slovíčok F**k a S**t a ich láska k násiliu rozhodne prekračuje únosné medze. Kane, to je ten s normálnymi vlasmi, pracoval ako žoldnier pre skupinu The7. Jedna vojenská operácia však nevyšla, Kane tak trochu zmasakroval pár ľudí a z akcie sa nevrátili ani jeho spolubojovníci z The7.

Žoldnier stihol pred zatknutím aspoň ukryť ukradnutý lup a teraz už len čaká na svoj rozsudok smrti. Počas jedného väzenského transportu je k nemu úplnou náhodičkou priradený podobný týpek, Lynch, ktorý síce tvrdí, že smrť jeho ženy bola nehoda, ale veriť sa mu príliš nedá. Psychopat v okuliaroch sa neskôr prejaví ako zamestnanec nie-celkom-vyvraždenej skupiny The7, tá zorganizuje útek oboch väzňov a ako podmienku prepustenia zajatej Kaneovej rodiny od neho žiada vrátenie ukradnutého lupu. No a Lynch má počas tejto operácie na neho dávať pozor. Lepšieho človeka na takúto prácu si už ani vybrať nemohli...

J: Túto ženskú musíš teraz strážiť a ja zatiaľ zbehnem dole po kufrík s peniazmi. Zatiaľ sa ma snaž kryť snajperkou.
F: OK.
...
J: Počul som z tvojho smeru výstrel. Môžeš mi prosím ťa vysvetliť, čo to bolo?
F: Hjústne, máme tu taký malinkatý problém.
J: No parádička. Tipnem si. Že si ju, ty ch*j, zastrelil?
F: Zdalo sa mi, že chce zdrhnúť.
J: Veď je zviazaná.
F: Pohla sa.... mal som taký vodojem.
J: Takže ja to tu na dvadsiatyôsmy pokus konečne prežijem a ty s psychopatickými dojmami ju sundáš?
F: Mieril som na nohy.
J: Tak, prečo ma dieru v hlave?
F: Asi chyba v prepočte plávajúcej čiarky Xboxu.
J: Teraz nás to zase posunie pekne dozadu na posledný checkpoint aj s tou blbou animačkou, ktorá sa nedá odklepnúť. Do p**i!

Iné herné periodiká opisujú príbeh Kane & Lynch ako veľmi silný a podstatný. Nám však skôr pripadal ako 1001. variácia na tému mŕtva rodina/pes/žirafa/otca koňa brat. Hlavný motív je jasný, takisto je úplne prvoplánovo definovaný cieľ a tak sa dá ľahko predpokladať, čo vás asi čaká v ďalšej kapitole. Nebyť dvoch možných koncov hry, z ktorých ani jeden nemožno vonkoncom označiť ako happy end, mohli by sme smelo celú zápletku označiť za úplne banálnu. Príbeh je však veľmi dobrou pomocnou barličkou pre presun do rôznych častí sveta a tým pádom bohatú ponuku ponúkaných lokácií.

F: Nevieš, prečo saver kritizoval grafiku? Mne sa zdá celkom v pohode. Je to síce tuneloidná sračka (ako by povedal guru doktor), ale celkom obstojná...
J: Aha, prepadol som sa do textúry. Sranda.

Na začiatku sa v meste budete musieť dosať z obkľúčenia polície, potom si zblízka otestujete bezpečnostný systém miestnej banky, čeknete kočky na obrovskej japonskej diskotéke (výborná úroveň!), vyslobodíte starých kamarátov z väzenia, poprechádzate sa popri najkrajších pamiatkách v Havane a na koniec odletíte skontrolovať makové plantáže do džungle niekde v Južnej Amerike. Po technickej stránke sú bohužiaľ spracované s niekoľkoročným oneskorením. Na dnešnú dobu už postavičky pôsobia low-poly dojmom, prostredia sú chudobné, i keď relatívne slušne interaktívne (rozstrieľovanie niektorých stien, stĺpov atď.) a animácie tiež spadajú svojou kvalitou do priemeru.

Čo grafici pokazili na vizualizácii, to dizajnéri aspoň trochu napravili zaplnením máp voľne pobehujúcimi terčami (rozumej civilistami). Hlavne v prvej polovici hry sú nimi priestory zaplnené (najviac ľudí sa vyskytuje na diskotéke, kde sa ich počet ráta na stovky) a pri prestrelkách s mafiánmi, policajtmi, agentami vládnych agentúr a inou háveďou sa často stanú práve nič netušiaci okoloidúci terčmi pre „zblúdilé“ guľky. Nik by predsa nestrieľal do civilistov úmyselne. Alebo...?

F: Ten môj žebrák má už zase nejaký záchvat. Prvú polku hry sa to dalo vydržat, ale teraz už je toho trocha veľa. Nič nevidím. Mám to rozmazané celé... no čistý psychopat. Všetkých civilov mi v záchvate postrieľal.
J: Radšej ich nechaj tak, možno za to bude 500 achievement bodov, ak ani jedného nezabiješ.
....
J: Prečo si ho zabil?
F: Šmykla sa mi ruka.
J: A toho vedľa neho?
F: Ten to celé videl...
J: A tých piatich teraz?
F: Určite chceli volať políciu.
J: Taká feature tu nie je.
F: Lepšie si byť istý, než potom ľutovať...
J: OK. Zbohom achievement bodíky.

Môže sa zdať, že kooperatívny režim (mimochodom nefunguje online, ale iba ako splitscreen na jednej obrazovke) je 100 % záležitosťou strieľania a snahy o vzájomné krytie. To je z veľkej časti pravda. Gameplay je založený na streľbe; strieľa sa veľa, často a takmer bez prestávok. Dokonca sa strieľa aj z pohybujúcej dodávky alebo jeepu, strieľa sa na ľudí, tanky i vrtuľníky. Pušný prach je proste z tejto hry cítiť na kilometre.

F: Dpč prečo mam na začiatku každej misie brokovnicu? Je to preto, lebo som čierny? Nemáš ma rád.
J: Za to, že si plešatý sa hneď nehraj na Michaela Jordána.
F: Ty si nejaký hráč? S M16 to dokážem aj naslepo. Kukaj.
....
F: Môžeš ma dôjsť oživiť tou adrenalínovou injekciou? Tá flinta nebola M16, ale nejaký granátomet.

Militantne založení hráči sa potešia pri zozname zbraní – vyšantíte sa s rôznymi pištoľami, brokovnicami, poloautomatickými aj automatickými samopalmi, granátometmi, raketometmi, niekoľkými typmi granátov i stacionárnou výzbrojou. Veľmi vítanou zmenou, ktorá do istej miery potláča prvotné zdanie, je možnosť čiastočne ovládať svojich spolubojovníkov jednoduchými príkazmi a hlavne občasné rozdelenie úloh medzi dvoch hlavných antihrdinov. V banke sa jeden z nich stará o sejf, zatiaľ čo druhý kontroluje nepriestreľnosť civilistov a policajtov vo vstupnej hale. Na diskotéke jeden psychouš nesie na pleci unesené dievča, čím sa výrazne zníži jeho užitočnosť v boji, takže druhý má o to viac práce. Japonsko ponúka level, v ktorom Lynch s ostreľovačkou kryje Kanea, ktorý sa snaží dohodnúť istý výmenný obchod.

J: Dáme aj multiplayer? To, ale môže hrať na konzole len jeden.
F: Donesiem moju konzolu?
J: A ja budem platiť milióny za elektrinu, nie? Hraj si to doma!
F: Nemám doma internet, takže odstavec o MP musíš napísať sám.
J: Mne sa to nechce hrať. Aj tak, chýba mi tam Co-op mód.

Singleplayer bohužiaľ v prípade tohto titulu nepodáva tak intenzívny zážitok zo spolupráce vrahov ako multiplayer. Na začiatku hry sa totiž automaticky stanete Kaneom a Lynch je celý čas poháňaný AI, ktorá opäť raz stojí za fajku močky. Dalo by sa povedať, že ak nemáte kolegu, s ktorým si hru užijete v splitscreene, na ktorého budete môcť nadávať a v prípade extrémnych neúspechov mu aj fyzicky stručne vysvetliť, že na vine neustálych loadingov je on, stráca sa polovica zábavy. Keďže co-op nie je súčasťou online režimu, spoluprácechtiví hráči zrejme siahnu po móde Fragile Alliance móde. Fragile Alliance sa môže zdať zo začiatku ako klasický mód pre viacerých hráčov, ale na konci kola sa podľa čistoty svedomia treba rozhodnúť, či sa s kumpánmi o získaný lup rozdelíte, alebo sa s nimi rozlúčite s oloveným pozdravom v lebeni.