Bol som dlho preč. Názov tejto svetoznámej knihy mi prišiel na rozum, keď som s blížiacim sa koncom roka začal rekapitulovať svoj profesný a súkromný život. V ceste za recenziou tejto skvelej hry vám tak stojí úvod, ktorý som napísal ako prvú reakciu po dohraní Uncharted: Drake's Fortune.

Už takmer desať rokov píšem o hrách a v poslednom období sa tým dokonca živím, ale rovnako ako aj pri iných profesiách, jedného dňa človek zistí, že skĺzol do koľají stereotypu a vlastne ani fakt, že robí to, čo mu iní závidia, nie je také ružové, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Záplava hier, ktoré sa mi každý mesiac dostanú pod ruky, postupne mení tento celoživotný koníček na robotu, od ktorej som poslednú dobu hľadal oddych. Napríklad aj v prírode, kde som pred tým maximálne tak plašil zbytky veveričej populácie pri hlasných opisoch najnovších hier, keď sme náhodou s priateľmi zablúdili až tak nebezpečne blízko okraju mesta (strašná spomienka).

Hry sú čoraz technicky vyspelejšie a každý mesiac príde na trh „najlepšia hra vo vesmíre a blízkom okolí“, diskusie horia spravodlivým, ale poväčšinou skôr zbytočným, ohňom flamewaru. To všetko jedného dňa prestane človeka baviť. Neveril som, ale je to tak. Začne vám chýbať prvotný impulz, pre ktorý sa z videohier stala súčasť vášho života, váš najlepší spôsob relaxu. Hry sú v prvom rade o hraní a nie o tom, či sú lepšie alebo horšie ako má konkurencia, prípadne je tu ešte horší variant závislosti sledujúci koľko má percent hra v celosvetových hodnoteniach. Veľa ľudí hľadá len vysoko hodnotené tituly, ale to zaváňa snobizmom a elitárstvom a to medzi pravých hráčov nepatrí. A je jedno, či máte na krku štyridsiatku, alebo ste iba teraz zmaturovali.

Tá široká ponuka platforiem a lavína super hier z nás robí opice skáčuce z jednej kokosovej palmy na druhú, lebo „tam sú krajšie orechy“ a namiesto toho, aby sme sa poriadne niečoho najedli, sme len stále viac unavení. Toto prirovnanie som už raz v podobnej situácii použil a teraz mi zase prišlo vhod. Mám na stole rozohraný Mass Effect, hrou Call of Duty 4 som prešiel ako nôž maslom, Bioshock som ešte nestihol dohrať, lebo „raz si to vychutnám komplet“. Tak kde je problém? Predpokladám, že vo mne, lebo som nevedel, čo hľadám. Až doteraz.

Moja duša nepotrebovala nič iné, len rozdúchať onu prvotnú iskru, ktorú postupne takmer udusil stereotyp a všetky tie superdokonalé hry bez duše, ktoré ma proste nechytili. Tým som nemyslel tri tituly spomenuté vyššie, ale fakt, že našu spoločnosť posadol démon nadprodukcie a megakonzumu. Samozrejme, každému sa páči niečo iné, ale ja nikdy nezabudnem na deň, keď som prvýkrát vyšiel z kina, v ktorom premietali Dobyvateľov stratenej archy. Tá úžasná ľahkosť podania v podstate triviálneho príbehu, skvelý hlavný hrdina, ktorý používa nie len silu pästí, ale aj cynický humor a neodolateľný šarm na zdolanie svojich nepriateľov. A hlavne “detské” nadšenie pre obyčajnú zábavu.

Ak si k tomu prirátate príbeh točiaci sa okolo OBROVSKÉHO pokladu nepredstaviteľnej hodnoty a spolu s ním výborne stvárnených nepriateľov, tony akcie, sympatickú slečnu po svojom boku a geniálnu vizuálnu stránku, dostanete... Uncharted: Drake's Fortune. Takže sa vráťme na začiatok a uzavrime tento dlhý úvod. Bol som dlho preč, ale vďaka tejto hre som našiel to, čo som stratil. Vďaka chlapci z Naughty Dog, zase ste raz ukázali všetkým, ako sa to má robiť.

Hlavným hrdinom tohto najočakávanejšieho Vianočného titulu na PS3, o ktorom sa skvele rozpísal už Spacejunker vo svojom preview, je dobrodruh a hľadač pokladov Nathan Drake, ktorý je na výprave za bájnym El Doradom, ku ktorému ho má priviesť zápisník jeho menovca, legendárneho Sira Francisa Drakea. To, že sa nejedná o krajinu, ale o monumentálnu zlatú sochu je jedno z prekvapení, ktorých je v hre hneď niekoľko. Okrem novinárky, ktorá mu na tejto ceste pomáha, sa môžete spoľahnúť už len na svoju presnú mušku, tvrdé päste a perfektnú virtuálnu kondičku, ktorú budete potrebovať pri zdolávaní starých ruín a novodobých pirátov, ktoré sú nimi zamorené ako bulvár pseudocelebritami. Na prvý pohľad je to klasika ako remeň, napriek tomu sa o titule hovorí ako o udalosti roka.

Za týmto úspechom stojí výpravná produkcia, absolútne bezkonkurenčná grafika a návrat k starým dobrodružným koreňom žánru. Je až nepochopiteľné, že niečim podobným sa bossovia v Sony nechváli tri roky pred vydaním, ako je tomu napríklad pri Killzone 2, alebo podobne hypovanej hry. A vďaka im za to. UDF je hra, ktorá si svoju dobrú povesť vybudovala sama na základe reálne splnených sľubov, ktoré mnohonásobne predčia očakávania. Hra v prvom momente zaujala hlavne detailne vymodelovanou prírodou, ktorá je napriek svojej jedinečnej štylizácii takmer ako živá. Next-gen look bol dosiahnutý technológiami ako Bump Mapping, Parallax Mapping, Blend Shaders, Global Illumination, Runtime Shadows a Real Time Shadows.

Predpokladám, že to v zrozumiteľnej reči znamená, že džungľa je „ako živá“, zobrazenie vody je na hranici fotorealizmu a fyzikálny model spolu so správaním sa postavy počas zdolávania prekážok potešia každého nadšenca moderných technológií. Naozaj jednou z hlavných devíz, ktorú táto hra má, je jedinečne spracovaný pohyb hlavnej postavy. Drake sa dokážu adaptovať na nové situácie, do ktorých sa počas hry dostane, postava reaguje na každú terénnu nerovnosť, ale aj pri lození a ostatných akrobatických cvičeniach si mnohokrát uvedomíte, ako zle boli doteraz pohyby postáv modelované. Ale ani nepriatelia nerobia hanbu vývojárom, neustále odniekadiaľ vyskakujú, uskajujú a po zásahoch guľkou efektne nadskakujú a padajú v smrteľných kŕčoch. Radosť zabíjať!

V hre sa stretnete v podstate s troma typmi akcie. Prvou je strieľanie, strašne veľa strieľania. Budete sa brodiť v nábojniciach a tí militantnejší z vás budu pri výbere arzenálu naozaj spokojní. Krátke zbrane, automatické pušky, samopaly, stacionárne guľomety, špeciály, to všetko a ešte viac čaká len na vás. Strieľanie je vďaka modernému “over the shoulder” štýlu mierenia nekonečná sranda a ani pri mimoriadne drsnej presile, ktorá nie je v tejto hre žiadnou výnimkou, neťaháte za kratší koniec. Musíte si len zvyknúť a už by ste nikdy nemenili. Ak by som mal odporučiť jednu hru s takmer dokonalým ovládaním pomocou gamepadu, tak je to práve táto. Pri mierení vám nepomáha žiadny asistent, takže musíte byť presní.

Granáty, vlastne ich hádzanie, sa ovláda pomocou nakláňania SIXAXIS-u, takže táto inokedy nie moc populárna zbraň zažíva v tejto hre svoju renesanciu. Gyroskopy ukryté v gamepade sa v tejto hre prebudia ešte aj pri inej činnosti a tou je balansovanie na visutých lávkach alebo padnutých stromoch. Tu sa už k slovu hlási druhý typ akcie, ktorý je rovnako výrazne zastúpeny ako strieľanie. Je ním lozenie a bádanie. Nájdete tu nespočet miest, na ktoré sa dá vyliezť, alebo ktoré musíte preskúmať. Ako motiváciu pre lozenie v tejto inak lineárnej hre tvorcovia rozhádzali po zastrčených kútoch stavieb alebo priestranstiev drobné poklady slúžiace na odomknutie bonusov, ktorými je hra preplnená po okraj. Keď už sme nakusli “tuneloidný” dizajn levelov, treba upozorniť na fakt, že toto dobrodružstvo je takmer filmové a musí si udržať určitú rytmiku rozprávania a dejových zvratov.

V tomto prípade mi prišla táto nie príliš obľúbená voľba ako najlogickejšia a plne funkčná. Je samozrejmé, že pri GTA by som nebol týmto nadšený, ale tu som spokojný. Keď už sme pri tých nedostatkoch, treba spomenúť dve veci, ktoré budú ľuďom iste chýbať. Prvou je kooperatívny režim. Všetci ho máme radi, ale v tejto hre je tak výrazný hrdina, že neviem, kto by chcel hrať za inú postavu ako za Drakea. Ale je fakt, že tu nie je. Ale na druhej strane tvorcovia na to mysleli a vy nebudete až tak ochudobnení o túto možnosť, lebo počas polovice hry budete mať po svojom boku pomoc v podobe vašich priateľov riadených umelou inteligenciou. Druhým absentujúcim prvkom je multiplayer, ale je toľko iných hier, ktoré majú hru pre viacerých hráčov, že aj to som ochotný prehliadnuť. Ani Indyho by som nechcel hrať v MP.

Ale vráťme sa naspäť k akcii. Tretím druhom často vykonávanej akcie bude u mnohým, rovnako ako u nás doma, čumenie na krásy prírody, architektonické skvosty a oceán. Kým som napísal túto recenziu tak sme doma prešli UDF kompletne štyri krát a napriek tomu je stále na čo pozerať. Grafická stránka hry je excelentná. PlayStation 3 konečne napla svoje svaly a spolu s výborným gameplayom prináša aj špičkové vizuálne spracovanie, ktoré nám dizajnéri tejto konzoly tak dlho sľubovali. Kašľať na to, či tu je DX10 alebo nie, výsledný efekt je famózny. Je naivné, až priam hlúpe myslieť si, že viete zhodnotiť hru podľa zopár obrázkov, alebo videí povaľujúcich sa po nete. Možno tak viete identifikovať to, či vám vyhovuje žáner prípadne vizuálnu stránku ako celok, ale určite nebudete vedieť zhodnotiť hrateľnosť, ktorá závisí od šikovnosti programátorov a vašej schopnosti riešiť rôzne úlohy či hádanky.

Ako príklad si vezmem spomínaneho Indiana Jonesa a povedzme najnovší blockbuster Transformers. Je samozrejmé, že plecháči dostahujú hviezdnu trikovú úroveň oproti 25 rokov starému filmu, ale Indy ich napriek tomu šmahom svojho biča posiela do večných lovíšť. A to by ste z recenzie nikdy nezistili, treba si pozrieť oba filmy. Navyše pri konzolách je jeden problém a to ten, že výsledný grafický efekt je na veľkej LCD televízii minimálne o triedu lepší ako HD video na monitore. Takže nehodnoťte túto (a vlastne žiadnu) hru, len na základe mylného dojmu získaného z druhej ruky.

Ruka v ruke s vizuálom ide aj zvuková stránka, ktorá spĺňa hollywoodske štandardy, zvuky zvučia presne vtedy, kedy treba a vaše domáce kino dostane pekne cez držku. Hudba buráca pri veľkých bojoch a stíchne do ambientných pralesných podmazov po ukončení masakru. Rovnako filmovo pôsobí kamera, strih, nasvietenie a hlavne scenár, ktorý prináša síce jednoduchý, ale o to nečakanejší dej plný dramatických zvratov a nejakej tej odkrytej záhady s pointou na záver, za ktorý by sa miestami nehanbil ani LOST. Som presvedčený, že sa pri tomto príbehu budete skvele baviť a nájdete tu mnoho rafinovane skrytých, ale aj okázale vystavených odkazov na hry, knihy a filmy, ktoré majú vývojári radi. Ani jeden však nevykráda daný titul, skôr využíva jeho silné stránky.

Ovládanie je napríklad podobné tomu z Gears of War, ale v spojitosti s lozením a akrobatickými kúskami, ktorých je v hre strašne veľa, ho museli prekopať a vylepšiť. Vizuál a architektúra sa miestami odvoláva na ICO, Shadow of the Colossus a samozrejme na Tomb Raider, ale nájdete tu odkazy aj na staré pirátske filmy. Jeden z levelov je poctou knihy Meno ruže a nájdete tu aj jedno z námestí zo spomínaného Gears of War. Hlavný hrdina je až nápadne podobnou digitálnou kópiou Nathana Filliona, hlavného hrdinu z fenomenálneho seriálu Firefly, od ktorého prebral nielen herecký šarm, ale aj skvelý zmysel pre humor. No a samozrejme celok ako taký je poctou Indiana Jonesovi prenesenému do modernej doby. Napriek tomu všetkému sa jedná o unikátne dielo, ktoré nie je vykrádačkou, ale samostatným celkom perfektne držiacim pohromade. A to je naozaj vzácny jav.

Je tu ešte veľa toho, o čom by som mohol písať. Skvelé pästné súboje, ponuré priestory podzemných kanálov, množstvo fantastických bonusov na disku vrátane zrkadlového režimu hry, postupné dopĺňanie zdravia, výborne nastavené checkpointy, vypečená AI nepriateľov a vašich spolubojovníkov, na prvý pohľad ťažké, ale v podstate logické hádanky, dychberúca architektúra zatopeného mesta, divoká jazda na vodnom skútri, naháňačka na džípe spojená s ostreľovaním nepriateľov, ale aj životnosť a znovuhrateľnosť, o ktorej sa konkurencii ani len nesnívalo. Toto všetko čaká len na vás, stačí to len prežiť na vlastnej koži. Za svoje peniaze dostanete konečne hru, ktorú po dohraní nezaložíte do poličky, ale sa k nej budete znovu a znovu a znovu vracať. Za to dám ruku do ohňa (aj ja, pozn. junker)! Samozrejme, ak ste počítačový stratég, tak ani takýto skvost nezmení váš vkus, ale vy všetci ostatní si držte klobúky. Nie je to dokonalá hra, lebo taká ani neexistuje, napriek tomu je to jazda päťročnice a čistý killer titul...

Bol som dlho preč. Zažil som totiž úžasné dobrodružstvo na tropickom ostrove plnom banditov, zachránil som svet pred skazou a ani tá blondínka, ktorú som musel neustále vyťahovať z problémov, nie je na zahodenie. A je mi jedno, že tento príbeh tu už bol tisíckrát. Nathan Drake je len jeden. Už nech je tu pokračovanie. So say we all!