Druhá kampaň pojednáva o nepriateľovi, ktorým je frakcia Hierarchy. Budete s ňou  bojovať nie len proti ďalším rasám , ale aj protivníkom z vlastných radov. Sila Hierarchy spočíva v obrovských walkeroch, skutočne gigantických chodiacich monštrách. Tieto pohyblivé bojové pevnosti sú súčasne  továrňou na výrobu väčšiny jednotiek a zaujímavý je aj ich spôsob vylepšenia. Celá konštrukcia  je totiž rozdelená na jednotlivé mechanické časti, končatiny, hlavný ovládací panel, štíty a každá táto časť môže mať jedno z niekoľkých možných doplnkov. Sem patria doplnkové zbrane, extra brnenie, chladiaci a urýchľovací systém a hangáre na jednotky. Každý walker tak môže byť unikát s úplne inými proporciami a vlastnosťami. V boji potom nepriateľ musí preniknúť k ovládaciemu centru tohto kolosu, čomu spravidla predchádza zničenie  viacerých iných systémov, ktoré ho pokrývajú. Jediným zdrojom surovín sú opäť vraky bojových strojov a časti budov, ktoré rozoberajú  pohybliví droni.

Masari, ktorí sú hlavnými aktérmi tretej kampane,  sú svojské bytosti. Zdalo by sa, že bojovníci humanoidného typu a pár ich  bojových mechanizmov nemá proti kolosom Hierarchy veľkú šancu. Opak je však pravdou. Vďaka  využívaniu zdrojov svetla a temnoty, ktoré prepínate podľa potreby a ktoré zásadne menia účinok všetkých jednotiek, sú to protivníci, ktorých nemožno podceniť.  Bojovníci pod vplyvom protichodných síl menia nie len druh zbraní ale niekedy aj svoju štruktúru.  Napríklad len jeden z režimov umožňuje zástupcom Masari lietať, v druhom sú všetky jednotky degradované na pozemné. Tu však zas majú iné výhody.

Bojisko si môžete kedykoľvek pozrieť aj detailne zblízka prostredníctvom bojovej kamery. Jednotiek v každej frakcii nie je veľa, nedosahujú ani len desiatku. Na druhej strane, všetky zložky  majú aspoň jednu špeciálnu vlastnosť, vďaka ktorej môžu ovládnuť nepriateľského bojovníka, vyvolajú ničivý útok, teleportujú, či vytvoria ochrannú bariéru.  Svoje čaro majú extra devastačné zbrane ako napríklad časová trhlina, ktorá deformuje a ničí všetko v okolí. A potom sú hrdinovia, ktorí sú však v kampani skôr na obtiaž, pretože keď zahynú, automaticky ste prehrali. Navyše v hre nenájdete menu na ovládanie režimu a správania jednotiek, takže vaši „herovia“ sa zvyčajne nekontrolovane vrhajú v ústrety nepriateľovi. Pričom ich odolnosť nie je príliš veľká.

Príbeh je absolútne neoriginálny a čo sa týka náplne kampaní, je to trochu rozporuplné. Misie v prvých dvoch ťaženiach sú dynamické a majú solídne úlohy, lenže ich prejdete za pár hodín, lebo ich je málo. Tretia kampaň sa trochu prekvapivo a znenazdajky zmení a z lineárneho príbehu sa transformuje do dobyvačného módu. Je to síce zaujímavá myšlienka, ale v ťažení je skôr na škodu. Rozbíja totiž celkový akčný trend príbehu a stáva sa z nej rozťahané a dosť nezáživné dobíjanie sektorov. Tu na vás čaká výber hrdinu, transport jednotiek na nové územia a následná výstavba a produkovanie ďalších bojovníkov. Uvítate aj  sortiment doplnkových technológií a bonusov, ktoré si volíte zo špeciálneho menu. Neznie to najhoršie, v praxi je to však často tak, že na mape pracne naháňate niekoľko zašitých súperových jednotiek a to rýchlo zunuje.

Ak vás však napriek tomu dobíjanie sektorov chytí, v sekcii samostatných scenárov nájdete ešte štyri globálne kampane zamerané práve na okupovanie sektorov. Osobne však za zaujímavejšie považujem boje v ponuke skirmish hier, ktoré núkajú dva režimy, kde musíte na mape rozdrviť súpera.

Jednou zo zaujímavostí hry je inovované úžívateľské rozhranie. Nie je vylúčené, že tvorcovia ho navrhli s tým zámerom, aby bolo priateľné a použiteľné aj pre Xbox 360, na ktorom sa hra tiež čoskoro udomácni. Základné ikony predstavujúce produkciu a budovy, vykukávajú nad spodnou lištou a po ich výbere sa ukáže príslušná ponuka. Vylepšenia sa zvyčajne realizujú výberom ikony priamo nad budovou v teréne.

Správna stratégia má aj multiplayer a nie inak je to aj v tomto prípade. Zahráte si po lokálnej sieti ale aj internete a to prostredníctvom nie veľmi príťažlivo pôsobiaceho Xbox Live systému. Myslím, že nie som jediný hráč PC, ktorého odpudzuje násilné vsúvanie prvkov z konzoly Xbox 360, ktorá je v prípade Live viac, ako zreteľná. Ak sa však zmierite s týmto votrelcom, čaká vás solídna ponuka multiplayerových režimov, od rýchlej hry a dobíjania sveta až po hry s postupovým rebríčkom. Zaujímavý je režim defcon, kde hráči rýchlo získajú bojové výhody a prístup k najsilnejším technológiám a jednotkám, aby si mohli dať poriadne do tela .Navyše s odomykateľnými bonusmi pre vaše obľúbené frakcie. Live systém  však bude mať v blízkej budúcnosti aj praktické využitie, pretože po jarnej premiére Universe at War pre Xbox 360 má byť umožnená spoločná hra medzi užívateľmi PC a konzoly! O tom, či majú hráči na konzolách šancu proti  počítačom, na ktorých sa rozhodne ideálnejšie ovládajú stratégie, nebudem polemizovať.

Grafika hry je na vysokej úrovni. Titul vyzerá naozaj pekne, boje majú tú správnu atmosféru a explózie svoju silu. Pri porovnaní s prestížnym vzhľadom terénu a jednotiek však niktoré slabšie portréty postáv, zväčšené  pri dialógoch v ťaženiach, pôsobia ako päsť na oko. Ozvučenie je  solídne. Pre lepší vzhľad je treba  výkonnejšiu počítačovú zostavu. Ak by sme chceli  porovnávať Universe at War s inými titulmi, dal by sa charakterizovať ako medzičlánok medzi Command and Conquer 3 a Supreme Commander. Príbeh, výstavba, schopnosti jednotiek a hlavná štruktúra kampaní v štýle C&C sú spojené s rýchlou produkciou a prudkými bojmi, ktoré tvoria primárnu časť hry, v duchu SC, aj keď zďaleka nie s takým veľkým počtom jednotiek.

Universe At War: Earth Assault celkom dobre naštartoval novú strategickú sériu, ktorá sa v budúcnosti môže stať kultovou, pokiaľ tvorcovia vhodne spracujú nové prírastky. Väčší sortiment jednotiek, úpravy herných módov, premyslený príbeh a nejaké tie inovácie by raz mohli zaradiť túto sériu medzi kultové. Ale na to si ešte nejaký čas počkáme. Earth Assault však rozhodne stojí za vyskúšanie.