Brutus, intrigánsky adoptívny syn cisára Júlia Caesara, našiel spôsob, ako cestovať medzi dimenziami a stať sa vládcom všetkých svetov. Pomôžte Asterixovi a Obelixovi, ktorí sú na ceste do Olympie, zastaviť Bruta a zvíťaziť na starovekých olympijských hrách. Pre milovníkov Asterixa a Obelixa a hlavne pre naše malé ratolesti prináša Atari akčnú hopsačku založenú na licencii momentálne premietaného filmu v kinách a ako to tak s filmovými licenciami u hier býva, čakali sme predovšetkým katastrofu. Ako to dopadlo?

Na počudovanie nie až tak zle. Na ovládanie sú k dispozícii klasicky Asterix a Obelix, pričom priamo ovládate len jedného z nich a ten druhý vám asistuje a cupitá za vami, no kedykoľvek sa môžete medzi hrdinami prepínať. Prejdete krížom krážom cez olympijskú dedinku, ale aj katakomby popod ňou, kde vás okrem tlčenia všadeprítomných Rimanov čakajú aj zaujímavé logické hádanky a puzzle. Idefix, Obelixov psík, vám bude pomáhať a upozorňovať štekotom na jednotlivé riešenia rébusov, zatiaľ čo Asterix bude rúčkovať po rímsach nad priepasťami a Obelix si to veľmi rád vybaví ručne stručne s rímskymi centuriónmi. Stretnete aj popleteného Panoramixa, zamilovaného Lovestorixa, ktorý prišiel do Olympie získať späť svoju lásku, alebo aj vtipnú postavičku menom Filmodivix, či záškodníka Sama, ktorý svojím zariadením na nočné videnie a zlaňovaním dolu hlavou až nepríjemne pripomína Sama Fishera.

Dokupovať si môžete niekoľko rôznych útokov ako vystrelenie Rimana do vzduchu, dvojitý úder alebo ničivé tornádo a čo nevyrieši sila Asterixa, vyrieši ešte väčšia sila Obelixa, ktorý ale zase nedokáže liezť na úzke miesta a krehké predmety sa mu menia v rukách na piesok. Niekoľko krát budete musieť honbu na Bruta prerušiť, pretože do Olympie ste prišli aj súťažiť a to hneď v ôsmych olympijských disciplínach proti skúseným borcom z celého sveta.

Okrem súťaží, ktoré si zahráte v kampani, si môžete spustiť aj samostatný olympijský režim hier. Vyzvať môžete proti sebe kamaráta alebo počítač. Nájdete tu desať odlišných športov, ktoré sú navyše svojsky pojaté. Čaká vás skok do diaľky, beh, preťahovanie lanom, hod kladivom, hra kráľ arény, žabobal, hod oštepom, rimanofón a závod vozov. Väčšia časť je pojatá spôsobom rýchleho mačkania tlačidiel v rôznych kombináciach alebo kývaním páčok doprava a doľava. Pri prečítaní spomenutých športov vám bude väčšina známa, ale čo je to žabobal alebo rimanofón?

Žabobal pripomína klasický nohejbal, len s tým, že neprekopávate súperovi ponad sieťku loptu, ale nafúknutú žabu. Tá sa na ihrisku nenachádza jedna, ale niekedy desať a viac. No a kto má po uplynutí času na svojej strane viacej žabolôpt, ten prehráva. Občas na plochu dopadne aj špeciálna výbušná žaba, ktorá môže pomôcť zničiť zostávajúce nepovšimnuté lopty, no svojím výbuchom vám tiež môže aj pekne zavariť.

Rimanofón je variácia akčnej vsuvky z hry. Magická skrinka zahrá niekoľko tónov, ktorým je priradená jedna zo štyroch farieb. Následne sa na scéne začnú objavovať Rimania vo farebných brneniach a vašou úlohou je nájsť na notu, ktorú chcete zahrať, Rimana so správnou farbou brnenia a odoslať ho po Obelixovsky do oblakov. Tým je nota zahraná a treba hľadať ďalšieho s potrebnou farbou. Vtip je v tom, že súperovi musíte kradnúť Rimanov, ktorých potrebuje „odohrať“ a zároveň rýchlo búchať tých, ktorých potrebujete. Ten, ktorý odohrá prvý celú melódiu, vyhráva.

No nie je všetko, Sklenaříková, čo sa blyští a niekoľko problémov samozrejme nájdeme aj tu. Prvou a najzávažnejšou vecou je celková dĺžka, resp. krátkosť hry. Prejdenie celej hry zaberie čas približne jedného otočenia priemernej 10 člennej poľskej rodiny s jedným detským lístkom na lyžiarskej kotve, čo znamená, že veľmi rýchlo. Od začiatku do konca mi prejdenie zabralo 4,5 hodiny aj s nájdením všetkých bonusov, čo je ukrutne málo. Môžeme argumentovať tým, že hra je určená prevažne malým deťom od 7 rokov a hra by im tak mala vydržať niekoľko krát dlhšie, no v šírom okolí nemám potrebnú vzorku takýchto hráčov, tak nemôžem objektívne povedať. Skôr by som konštatoval, že by to presvišťali ešte rýchlejšie ako ja.

Druhým väčším mínusom je takmer nutný gamepad, pretože na klávesnici som si po pár minútach urobil horšiu fraktúru prstu, než akú som spôsobil poľskému (wanabe) lyžiarovi predbiehajúceho radu pri čakaní na vlek. Odporúčam napríklad taký Xbox360 gamepad, pre ktorý bola hra priamo dizajnovaná a hralo sa na ňom skutočne veľmi dobre. Takže klávesnice a šmietankowich turistov kľudne vyhadzujte z okien.

Poslednú výtku by som mal proti grafickému kabátu a kamere. Vlastne na grafiku sa nedá až tak sťažovať, pretože síce predstavuje šedý priemer, ale aspoň sa to rozbehne aj na niekoľkoročných strojoch a nie je potreba nákladného „Crysis“ upgradu, aby ste sa zbavili ratolestí. Všetko má nádych komixovitosti a aj keď to nie je žiadny Unreal engine, tak svojím pojatím kľudne predbehne aj niektoré z tých lepších titulov. Kamera občas zahapruje a pred sebou uvidíte len monumentálnu bitmapu stĺpa alebo sa do výhľadu pretlačí rovno celá budova a dovidenia precízne ovládanie Asterixa. Všetko sa však dá v 90 % prípadov korigovať druhým analogom a otočením kamery do požadovaného uhla.

Aj keď je Asterix a Olympijské hry zviazaná licenciou na film, hra nedopadla vôbec tak zle ako by sa dalo čakať. Vlastne dopadla celkom dobre a až na pár záporov ju hodnotím veľmi pozitívne. Zábavná kooperácia dvoch hráčov a režim olympijských hier je na druhej strane znevážený krátkym herným časom a nutnosťou použiť gamepad. Ak sa nevyhnete návšteve kina a následne vaše malé poklady budú dupať pri poličke s hrou, tento krát až tak neprerobíte.