AUDIOSURF |
AUDIOSURF |
Hovoria vám niečo názvy Amplitude, Frequency, Rez, známe z konzol? Alebo Elite Beat Agents, Parappa the Rapper z DS a PSP? Stále neviete, o čo sa jedná? Hier ako Audiosurf sa v podobnej koncepcii nevyskytuje veľa, väčšinou sú založené na hudobnom koncepte s rýchlymi reakciami dofarbené pestrofarebným a niekedy psychadelickým svetom. Na PC sa myslím podobný koncept objavuje vôbec po prvý krát.
Aby sme si urobili predstavu ako Audiosurf vyzerá, skúsme skrížiť WipEout, Bejewelled a Guitar Hero. Že vám to vôbec nejde dokopy? WipEout sú dobre známe závody rakiet na rôznorodých rýchlych tratiach s kopou zbraní a súperov. Prostredie čertovsky sa krútiacich tratí a rakety si môžeme ponechať, teraz si nahradíme zbrane špeciálnou minihrou (aka Bejewelled) a nepriateľov zasa prekážkami na dráhe. Z Guitar Hero zasa ukradneme princíp padajúcich tónov, ktoré v Audiosurf predstavujú prekážky, ale aj objekty, ktoré treba zbierať. Že to znie všetko až veľmi zamotane? Možno, no v skutočnosti je princíp veľmi jednoduchý.
Zoberme si akúkoľvek obľúbenú mp3-ku, iTunes, M4A, WMA, OGG alebo CD audio formát a podľa BPM, basov a všelijakých iných parametrov, o ktorých nemám ani šajn, sa vygeneruje celá trať s objektmi, zákrutami, bonusmi a prevýšeniami. Raketu ovládate len vľavo a vpravo a pritom chytáte „padajúce“ farebné predmety do zásobníka.
Účastníci zájezdu.
|
Mód dvoch hráčov je zábavný tiež len chvíľku.
|
Free ride neponúka absolútne nič.
|
Na výber sú tri obtiažnosti a v každej sa nachádza niekoľko druhov pretekárov, ktorých zbrane a stratégie sa počas letu výrazne menia. Najjednoduchší na začiatok je pretekár Mono, ktorý zbiera len jednu farbu a teda nie je problém so skladaním v zásobníku. Aby to ale nebolo až také jednoduché, nachádzajú sa na trati ešte šedé bloky, ktorým sa musí vyhýbať. Ako zbraň používa techniku na odstránenie šedých blokov zo zásobníka, ktoré sa nedajú linkovať a tiež dokáže zobrať farebné bloky zo všetkých tratí naraz bez toho, aby sa presúval s raketou. Ďalší pretekári už zbierajú všetky štyri farby, ktoré sú rôzne bodovo ohodnotene. Za červené kombo je najviac bodov, najmenej je za modré. Niektoré postavy dokážu využívať odstavné pruhy, v ktorých nie sú prekážky, iní zasa dokážu podržať určitý typ farby a použiť ju v tú pravú chvíľu, alebo dokážu vyhodiť určitý typ farby zo zásobníka, či v ňom náhodne pomeniť jednotlivé farby.
Každá raketa teda obsahuje zásobník na zber farebných objektov, ktoré treba zbierať tak, aby v zásobníku vytvorili horizontálne, vertikálne alebo diagonálne minimálne trojicu. Následne zo zásobníka zmiznú a premenia sa na skóre. Ak sa farby nezlinkujú, hrozí pretečenie zásobníka a respawn rakety s čistým zásobníkom v danom pretečenom stĺpci. Ak si vyberiete ako trať napríklad takého Mozarta, kde je jazda pomalou prechádzkou ružovou záhradou, nebude problém hodiť farbu do stĺpca, kde sa to hodí, no ak si šupnete slušný breakbeat, tak ani nebudete vedieť, kde vám farby stoja a bude to jeden respawn za druhým, čo stojí aj pekných pár sto bodov zo skóre.
S dosiahnutým skóre sa môžete pochváliť priateľom v tabuľke výsledkov, môžete si pozrieť, kto hrá akú pieseň a pokúsiť sa ho prekonať, alebo môžete pozvať niekoho, aby vám pomohol zozbierať najlepšie skóre v hre pre dvoch hráčov, kedy sú na trati dve rakety naraz.
Všetko má samozrejme svoju zápornú stránku a tá v tomto prípade prevyšuje všetky pozitíva. Ako párty hra pre viacerých hráčov je to zábavné, problém ale je, že čoskoro omrzí. Ešte skôr vás Audiosurf omrzí pri hre jedného hráča, pretože až na rôznorodosť jednotlivých pretekárov nemá prakticky čo ponúknuť. Vyberiete si len pesničku, podľa ktorej sa vygeneruje trať a to je všetko. Žiadne iné úrovne alebo sprístupňovanie nových zamknutých skillov alebo čohokoľvek. Asi po pol hodine som zistil, že moje počiatočné napätie a entuziazmus je tam, kde sú teraz peniaze klientov Horizontu a BMG.
Ku hre je dodávaný soundtrack zo sveta Half-Life, čiže pôvodný Half-Life, Half-Life 2 aj s epizódou 1 a 2, Portal a Team Fortress 2, ktorý je až na pár songov tak povediac úplne mimo misu a ku hre sa absolútne nehodí. Aj tak si namixuje každý svoj obľúbený set podľa seba a muziky, ktorú počúva. No hra si pamätá odohrané piesne len do vypnutia hry a keď si chcete nabudúce zahrať tie isté, musíte ich prácne hľadať v adresároch, alebo všetky prehrať do implictného adresára s hrou. Graficky sa dá vybrať z niekoľkých vizualizácií a väčšinou ide o rôzne psychadelické a haluzoidné výjavy blikajúceho obrazu a rýchlo sa meniacich farieb. Pre epileptikov náchylných na záchvat vysoko nevhodné. Vizuál by sa dal prirovnať k vizualizáciam Winampu.
Ovládanie asi nemohlo byť jednoduchšie. Stačí používať len dva smery na klávesnici, myši alebo gamepade plus dva trigery na aktivovanie ľavej a pravej zbrane. Síce trocha zamrzí, že sa nedajú definovať vlastné klávesy alebo premapovať gamepad, no dá sa na to zvyknúť tak ako to autori nastavili.
Pozor preplnený zásobník!!!
|
Použitie zbrane na odstraňovanie farby zo zásobníka.
|
Jedna z psychadelických vizualizácii.
|
Po niekoľkých odohraných songoch v podstate nemá Audiosurf čím zaujať a jedinou motiváciou je dosiahnutie vyššieho skóre v tabuľke najlepších, alebo ju môžete použiť ako párty hru, keď je Guitar Hero už len obohranou pesničkou. Pre majiteľov PC bude možno zaujímavý námet a spracovanie, no pre konzolistov sú tu lepšie alternatívy a hlavne sa na Xbox Arcade povaľuje Rez HD, ktorý bol už na PS2 pecka a pravdepodobne prekonáva Audiosurf vo všetkých ohľadoch.