Jason Bourne možno nie je taký známy ako jeho anglický kolega obľubujúci pretrepané, nemiešané, Martini (od Casino Royale je mu to jedno, pozn. Junker), to z neho ale nerobí menej účinného agenta. Ba práve naopak. Tri filmy natočené podľa príbehov z pera Roberta Ludluma si získali mnoho fanúšikov, vďaka inému pohľadu do zákulisia boja proti tomu teroristom, mocichtivistom, militaristom, sexistom a všetkým iným istom. Bourneho svet je reálnejší, temnejší a uveriteľnejší.

Agent, ktorého výcvik stál 30 miliónov, síce pôsobí ako nezastaviteľný stroj na smrť, no zároveň je to stále uveriteľný človek, so svojimi trápeniami, slabosťami i chvíľami, keď o všetkom pochybuje. Je podivuhodné, že takáto výborná predloha sa nedočkala svojho videoherného spracovania už dávnejšie. Vlastníci práv zrejme čakali, kým sa dostaví niekto, kto Bournea do sveta jednotiek a núl prenesie kvalitne. Treba povedať, že ich čakanie sa oplatilo. The Bourne Conspiracy je totiž výborná hra.

Eliminovanie afrického diktátora Wombosiho spočiatku pre Bourneho vyzerá ako ďalšia jednoduchá misia. Agentovi sa stačí iba dostať na diktátorovu loď a prehnať mu lebkou kúsok olova Made in USA. Fanúšikovia filmov vedia, že čo spočiatku vyzeralo ako vopred uzavretá vložka v spise uloženom v prísne tajnom trezore na prísne tajnom mieste, sa zvrtlo v najnevhodnejší okamih a Bournea to takmer stálo život. Jeho telo o pár dní z mora vytiahla posádka rybárskej lode a Jason sa s dočasnou amnéziou musí vysporiadať so svojou minulosťou, aby zistil, kým vlastne je a ako sa z tejto pekelnej šlamastiky vymotať.

Hra celkom verne kopíruje najdramatickejšie udalosti prvého z filmov. Nechýba už spomínané zachránenie rybármi, akčná návšteva americkej ambasády, zoznámenie sa s Máriou, putovanie do Paríža, pokus o schovanie sa na vidieckej farme a iné. Zobrazenie (a častokrát aj odohranie ) filmových pasáží tvorí iba časť toho, čo hra po stránke deja ponúka. Na scénu totiž nastúpia aj vo filme nevidené vložky (flasbackami), ktoré Bourne zažíva pri rozpamätávaní sa na svoju minulosť. Takto sa dozviete, ako presne bol spáchaný atentát na Wombosiho a čo ho sprevádzalo, budete loviť utekajúceho väzňa na letisku, budete svedkom veľkého obchodu so zbraňami alebo budete utekať pred nepriateľskými snajprami. Kombináciu reálnych (rozumej filmových) a flashbackových sekvencií hodnotím veľmi kladne. Na jednej strane máte pocit, že hráte filmový príbeh, na druhej strane flashbacky dodávajú potrebnú iskru a umožnili tvorcom zasadiť niekoľko levelov do predtým nevidených lokácií.

Po hernej stránke sa dá Bourne Conspiracy prirovnať k mixu Splinter Cell a Stranglehold, pričom k zbesilej akcii od Johna Woo má titul predsa len o čosi bližšie. Áno, budete sa aj zakrádať a loviť svoju korisť v stealth režime, ale drvivú väčšinu času sa nepriateľom postavíte tvarou v tvár, či už v boji na blízko, alebo vo frenetických prestrelkách zahalení do dymu zo spáleného pušného prachu. Hra prísne diktuje, kedy sa k slovu dostanú päste a kedy treba strieľať. Môžete to skúsiť aj po svojom, proti trom chlapíkom s brokovnicami, ale s holými päsťami neuspeje ani taký chlapík ako Jason Bourne. V reále to teda vyzerá tak, že na začiatku misie väčšinou nedisponujete zbraňou, takže prvých dotieravých protivníkov spacifikujete ručne-stručne. Potom úplnou náhodičkou zakopnete o pohodenú pištoľ a začína olovená fáza. Sem tam vás aj počas nej prekvapí zloduch, ktorý vybehne spoza rohu a donúti vás k boju telo na telo, ale intenzívny martial arts zážitok v podobe bojov s bossmi vás čaká opäť až na konci levelov.

Súbojový systém patrí k tomu najlepšiemu, čo Bourne ponúka, ale zároveň je i jeho Achillovou pätou. Na jednej strane totiž bitky ponúkajú niečo, čo sa nedá označiť inak ako akčný zážitok najvyššej kvality. Agent ovláda svoje remeslo dokonale, minimalistické pohyby založené na pákach a účinných kombináciách úderov potešia každého fanúšika bojových umení. Kapitolou samou o sebe sú kombo údery, ktoré sa sprístupnia, keď sa vám podarí zabíjaním protivníkov nazbierať dosť adrenalínu na ich spustenie. Potom už len sledujete, ako Jason rozdáva údery, ktoré by zamotali hlavu aj Chuckovi Norrisovi, a čo je najlepšie, pri ich realizácii si pomáha okolitým prostredím v takej miere, v akej nám to doteraz hádam žiadna hra neponúkla.

Predstavte si situáciu: niekoľkými údermi (v boji sa kombinujú dve tlačidlá + blok) sa nadopujete adrenalínom, odpálite kombo a Bourne začne lámať ruky, vyhadzovať ramená, rozdávať smrtiace údery. V prípade, že sa ale bijete pri nejakom kuse nábytku, chytí súpera a šmarí ho všetkou silou do skrinky, až z nej vypadajú všetky knihy, odhodí ho na sklenený stolík, ktorý sa v záplave milióna čriepkov rozpadne na triesky. Rovnako môže zoznámiť súperovu palicu s tvrdosťou hasiaceho prístroja či radiátora, vyskúšať na ňom, či platí „hlavou múr neprerazíš“, otestovať konštrukčnú kvalitu domácich elektrospotrebičov a desiatky ďalších možností. Jednoducho, tam kde sa v iných tituloch používajú interiérové a exteriérové predmety len ako pasívne doplnky scény, tu dokáže Bourne všetko využiť vo svoj prospech. Z bitiek sa tak naozaj stáva veľmi efektná záležitosť.

Na druhej strane sa takéto súboje čoskoro môžu prejesť a výborná chuť dokonalej akcie zanikne príliš častým opakovaním. Bitiek je skutočne veľa a po čase môžu začať otravovať, pretože vždy prebiehajú podľa rovnakého kľúča: vykryjem nepriateľov úder, trikrát ho udriem, kryt, úder, kryt, úder. Tým sa nazbiera dostatok adrenalínu na kombo úder = okamžitá smrť protivníka. Výnimkou sú skupinové bitky, kedy sa buď osobne povenujete každému nepriateľovi, alebo nahromadíte dostatok adrenalínu na odpálenie trojkomba, ktoré pozametá so všetkými naraz. Samostatnou kapitolou sú bossovia, u ktorých vyššie opisovaný postup treba opakovať naozaj dlho, a ani výborné kombo scény nezabránia skorému nástupu frustrácie.

„Férovkou“ vyriešite časť svojich konfliktov, zvyšok vyargumentujete pištoľami, samopalmi a brokovnicami. Tieto pasáže sa nesú v tradičnom cover & shoot štýle. Bourne sa ukrýva za lavičkami/stĺpmi/autami/čímkoľvek, na druhej strane sú rovnako zalezení nepriatelia a kto vystrčí hlavu v nevhodný čas, prehráva. AI občas ľúbi vyslať svojich poskokov na menšiu prechádzku, takže ani neustále krytie nemusí znamenať úspech. Neraz sa mi stalo, že som si nevšimol obiehajúceho nepriateľa, a keď sa mi objavil za chrbtom, bolo už neskoro. Adrenalín z boja na blízko sa nachádza aj v prestrelkách, stačí ho rovnakým spôsobom dobiť a každého nepriateľa „dáte dole“ na jednu ranu, podobným spôsob ako v Strangleholde. Jatkami Johna Woo sa autori nechali inšpirovať aj pri tvorbe prostredí, ktoré sú vo veľkej miere zničiteľné. Rozstrieľať sa dá skoro všetko, bedničky, lavičky, mramorové zábradlia, autá, kríky atď. Stačí sa príliš dlho spoliehať na menej odolné materiály a po niekoľkých strelách stojíte (kľačíte) úplne odkrytí.

Popri bitkách a strieľaní je malým bonusom jedna misia odohrávajúca sa v uliciach Paríža. Jej hlavným hrdinom je červený Mini Rover, ktorý sa pod Bournovými rukami a za výdatnej pomoci Márie sťa navigátorky musí prejazdom úzkymi uličkami zbaviť dotieravej polície. Toto Mini môžeme smelo zaradiť do kategórie tzv. kanagonových áut, na ceste totiž drží ako prilepené. Autíčkovú misiu nemožno označiť ani za arkádovú simuláciu, ale v prípade akčnej hry sa jedná o vítané spestrenie a diskutovať o nedotáčavosti, pretáčavosti či účinnosti bŕzd nemá vôbec význam.

Celou hrou vás budú sprevádzať tzv. quick time events (minihry, v ktorých musíte stlačiť správne tlačidlo v správny čas). Niekomu budú tieto vložky vadiť, niekto ich naopak privíta s otvorenou náručou. Ani v našej redakcii k nim nemáme rovnaký postoj, ja však za seba môžem skonštatovať, že mi určite neprekážali, ba práve naopak. Či už to bude adrenalínový súboj na palube poškodeného lietadla, naskakovanie do idúceho vlaku, skrývanie sa pred laserovými zameriavačmi snajprov, alebo automobilový útek z policajného obkľúčenia, akčné interaktívne sekvencie ťahajú hru dopredu. Škoda len, že sa musíte sústrediť na zvukové varovanie ohlasujúc prichádzajúce stláčacie orgie, a nemôžete si ich úplne vychutnať. Niektoré z nich by určite stáli za opätovné, ničím nerušené pozretie.

Odhaľovanie minulosti zavedie Jasona do rôznych prostredí. Doky, luxusná jachta, Americká ambasáda, byt v Paríži, letisko, metro, lietadlo, mestská štvrť a podobne. Všetky priestory majú spoločnú jednu nepríjemnú vlastnosť, ktorou je takmer úplná linearita. Tá sa prejavuje až do takej miery, že štvorcový bazén nemôžete obísť po strane, ktorú si zvolíte vy, ale tam, kde vás posielajú level dizajnéri. Má to samozrejme súvis so skriptami a stupňovaním akcie, ale aj tak si myslím, že trochu viac slobody by nezaškodilo.