Mám pred sebou model lietadla P-47D Thunderbolt s nahou Brutal Lulu na krytoch motora. Aj keď nemá skutočnú kamufláž zodpovedajúcu insígniám a faktu, že stratilo polovicu podvozku, závesnú nádrž a vrtuľa je nahá ako na jeseň koruna stromov, som naň pyšný. Poskladal, namaľoval a polepil som ho sám. Celý trup a krídla sú posiate drobnými nápismi s varovaniami, inštrukciami, popisujúc rôzne klapky, zbrane a pod. A to je na ňom jedinečné. Vďaka zlému odtieňu khaki farby, čierne nápisy takmer vôbec nevidieť.

Viem o nich iba ja a netrénovanému oku ujdú podobne ako tie zbytočné nápisy na oblekoch postáv v Metal Gear Solid 4: Guns of the Patriots. Zbytočné, ale dĺžkou kontrolované rozhovory „o ničom“ nebudú pochopené, v narážkach na hardvér PS3 sa budú odrážať obrovské prachy, prirodzený odpor k iPodu posilní presvedčenie, že je to len o kecoch a inštaláciách pred každou kapitolou naplnenou zbytočne dlhými cut-scénami.

Podstata dôveryhodnosti predlôh, dlhoročného odkazu série a snahe dokončiť, čo sa začalo pred 20 rokmi sa stanú rovnako zbytočnými ako skutočnosť, že MGS4 nikdy nevyjde na konkurenčnú platformu, že tie drobnosti robia celok celistvejším, ktorý odolá zubu času, a že do plne funkčného iPodu si v hre môžete sťahovať podcasty. To sú tie nálepky, to sú tie zanedbateľné drobnosti, ktoré predsudky zakrývajú a nevedomosť znemožňuje odhaliť.

Pre koho je Metal Gear Solid 4 bolo od začiatku nejasné, ale dopredu predurčené nenásytným fanúšikom, ktorí donútili duchovného otca Kojima-sana po štvrtý krát ujať sa kormidla a zasadnúť na režisérsku stoličku. To je aj jeden z dôvodov, prečo sú príbehy tak komplikované a plné zvratov. Neboli by, nebyť nás – oddaných. Aj preto sme svedkami nepochopiteľného, početných zvratov a prazvláštnej minulosti protagonistov. No napriek tomu všetko dokonale do seba zapadá. Akoby od začiatku Kojima vedel, že zadné vrátka si treba nechať pootvorené, keby náhodou...

Toto je moja posledná misia

A teraz sa všetko vracia na začiatok, kruh sa uzatvára a ukončuje to, čo začala operácia N313  (rok 1987, platforma MSX, hra Metal Gear), ktorá mohla byť poslednou pre Hidea Kojimu, pretože sa od módnej vlny chodičiek-strieľačiek vtedy zásadne odlišovala. Nebola. O desiatky miliónov predaných kópií neskôr chce (ako už bolo povedané) ságu uzavrieť a nechať vydýchnuť ako seba, tak aj starého Snakea. A tak sa stalo, že mu dal do rúk zbraň, jeden náboj do komory, hlaveň do úst a ukazovák na spúšť. Stlačí ju?

Snake prišiel na koniec cesty, kde ho nečaká nik iný ako nemesis - brat Liquid, okupujúci a ovládajúci telo Revolver Ocelota. Ten sa snaží ovládnuť systém a kontrolovať všetky PMC (súkromné armády), každého vojaka, každú emóciu na bojisku. Chce mať pod kontrolou bojiská, vojnu. Ako hovorí Snake, vojna sa zmenila a ak niekto môže ukázať prstom na dvoch vojakov, aby sa vzájomne postrieľali, tak s tým treba niečo spraviť. Campbell vysiela do terénu zostarnutého hrdinu zoceleného celoživotným bojom – Solid Snakea Old Snakea.

Liquid je len jedným z koliesok v tikajúcom stroji. Raiden, Meryl a jej tím Rat Patrol 01, Hal Emmerich Otacon, Sunny, Naomi Hunter, Vamp a diabolská štvorka Beauty & the Beast dostávajú takisto svoj priestor a využívajú ho do poslednej sekundy. Ich part je rovnako dôležitý ako hlavného hrdinu. Spolu tvoria svet pod neustálou nukleárnou hrozbou a aktivitou bábkarov - Patriotov. Kojima je malým kúzelníkom, alebo veľkým géniom? Tak ako bolo povedané, tak sa aj stalo. MGS4 servíruje na jednom striebornom podnose všetky odpovede na otázky, ktoré nedávali spávať všetkým tým, ktorí si lámali hlavu nad osudmi postáv po incidente na Manhattane (incident Big Shell v MGS2). A nielen to, príbehovo nadväzuje, dotýka sa celej ságy a neuzatvára iba Solid Trilogy (tvorenú MGS, MGS2 a MGS4), ale uzatvára celú sériu a dáva bodku za 20-ročným snažením malého Japonca (vzrastom), ktorý nikdy nechcel robiť hry, ale filmy.

Nie som hrdina, nikdy som ním nebol ani nebudem

Ak sa vám zdá načrtnutie story, vymenovanie postáv a spojitosť s predchodcami nanajvýš znepokojujúca, to najhoršie ešte len príde. Ak by nebol príbeh tak zložitý, tak by vydal na bežnú trilógiu (ako to bežne robí zvyšok firiem) a hordy fanúšikov by podnikli trestnú výpravu do kancelárií Konami a Kojima Productions za prílišnú mainstreamovosť a priamočiarosť. Ak by bol tak zložitý ako v MGS2, kde ste na konci boli podrazení každé tri sekundy, tak by bol koniec nejasný a Kojimu by ukrižovali, pretože by to chcelo ešte jeden diel.

MGS4 predstavuje kompromis; dostatočne komplikovaný a tajomný pre fanúšikov, zrozumiteľne (ne)pochopiteľný pre zvyšok hernej obce. Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, hru je nutné dohrať minimálne dvakrát. Nerobíme si srandu. Kvôli novým kostýmom, kvôli vyskúšaniu nového postupu a likvidovaniu výhradne stealth, kvôli viacerým medailám za dokončenie, kvôli získaniu všetkých zbraní, kvôli vyšším odmenám za ničenie neľudských protivníkov, kvôli preskúmaniu každého kúta, kvôli špeciálnym hračkám, kvôli doplneniu mozaiky príbehu, pre dobrý pocit, radosť.

Za 20 rokov prešla sága Metal Gear niekoľkými drobnými evolúciami, vyvíjala sa pozvoľne, no nezodpovedala danej dobe. Herné mechanizmy vychádzali z desaťročnej vykopávky MGS a každý ďalší diel bol vytvorený podľa rovnakej schémy, ktorá definovala gameplay. V jednotke to bol požičaný súboj s vrtuľníkom (Hind-D z Metal Gear), v dvojke zase malé kompaktné prostredia z jednotky, ktoré v iných hrách prejdete za pár hodín, v trojke dve hrateľné epizódy z dvojky. MGS4 je iná, je to hra vytváraná pre všetkých (fanúšikov).

Adaptovala si novú ovládaciu schému, čo je zásadným krokom k západnému publiku. Už žiadne stlačenie troch tlačítok na streľbu v FPS móde, už žiaden malý výrez obrazu a koncentrácia kamery na hlavného hrdinu. Už to nie je len stealth, ale aj akcia z vlastného a pohľadu z tretej osoby. Pravidlo „Niet sa kam schovať!“ platí do bodky. Prostredia sa otvorili a v náruči novej technológie sa nafúkli čo do rozmerov a čo do možností. Nie sú to len stráže, teda PMC, ale aj vozidlá, Gekko, alebo rebeli. Vy ste len figúrka na šachovnici, na ktorej niekto iný hrá svoju vojenskú partiu, a vy musíte týmito bojiskami prejsť.

Nik vám nebude zazlievať, že ste vykynožili obe strany, že ste odmietli pomoc malej skupine zajatcov, ktorých popravil pred vaším zrakom nepriateľ. Nik vám nebude vyčítať, že ste s rebelmi vymieňali predmety priamo na bojisku a nadviazali s nimi kontakt. Dôležitá je misia a ako ju splníte, je plne vo vašich rukách. Lozením po strechách, pomalým likvidovaním strategicky rozmiestnením hliadok, sledovaním priestoru pred vami z bezpečnej vzdialenosti cez optiku malého robotíka Metal Gear Mk II alebo run & gun štýlom bez ohľadu na spustený alarm.

Zbrane Patriotov

Postup hrou definuje výzbroj a vaše vedomosti o nej, napriek tomu, že k cieľu vedie iba jedna cesta. Ak dokážete improvizovať, tak zraku hliadky uniknete v smetiaku a potom ju s tlmičom upracete v temnej uličke. Schováte sa v kanáli a využijete prestrelku na kamuflovanie smeru vašej streľby, ľahnete si medzi mŕtve telá a budete predstierať mŕtvolu. Ak viete, čo s ktorým gadgetom a čo je jeho silnou stránkou, tak vojna sa stane pre vás hrou. Snake obliekol nový oblek s OctoCam – aktívnou kamuflážou, ktorá dokáže replikovať akýkoľvek povrch, naučil sa nové chvaty CQC, vo výbave má aj robotíka Metal Gear Mk II z dielne verného Otacona a v teréne sa môže spoliehať na Drebina – priekupníka a dílera zbraní.

Nová doba vojakov s nanostrojmi v telách a na mierou šitou výzbrojou nedovoľuje po mŕtvych brať zbrane a okamžite ich používať. Takzvané „pranie“ zabezpečuje práve Drebin. Uňho si môžete kedykoľvek odomknúť zbrane, dokúpiť muníciu i upgrady na vylepšenie obľúbeného arzenálu. Body na nákup získavate predajom už odomknutých (nájdených) kúskov a takisto aj zabíjaním neľudských protivníkov. Netreba snáď pripomínať, že tie najúčinnejšie sú najdrahšie.

Snake má po ruke aj Solid Eye System, čo je v podstate tretie oko. Náplasť cez oko (narážka na Big Bossa) dokáže prepínať medzi nočným videním, ďalekohľadom a bežným pohľadom so zvýrazňovaním predmetov a osôb. Pri prieskume tak môžete zhodnotiť efektívnejšie situáciu, pretože viete dopredu, v akom stave sa nachádza nepriateľ (strach, zúrivosť atď.) a odhadnúť tak jeho chovanie po záhajení streľby. Solid Eye System je výborný pomocník aj pri hľadaní skrytých predmetov a odhaľovaní slabých miest. No všetko má svoj háčik. Táto vecička potrebuje na svoju činnosť batérie, takže je potrebné ubúdajúcu energiu pozorne strážiť.

MGS4 je novou hrou v sérii s celkom novým prístupom, no so zachovaním svojich charakteristických čŕt, humoru a ťažkopádnosti. Všetko na čo ste boli zvyknutí z predchodcov, nájdete aj tu, buď vo vynovenej forme alebo v pôvodnom znení aj s titulkami. A tak neprídete o nôž (teraz s paralyzérom), CQC (technika boja muža proti mužovi), rady cez Codec, kartónovú krabicu, ktorú nahrádza oceľový sud, neodmysliteľné cigarety, známy zbraňový arzenál a rôzne finty, na ktoré vôbec nemusíte prísť. Easter eggy a vychytávky sú rafinovane poschovávané a to veľmi dobre. Kto hľadá, nájde obyčajný foťák na ukladanie fotiek kedykoľvek počas hry alebo si vyslúži Altairov kostým.

Kojima je napriek svojej únave vo vrcholnej forme a súka jedno eso za druhým s takou údernosťou, že škandál vyvolávajúca dĺžka záverečnej cut-scény (90+ min) vám bude pripadať ako sekunda. Neveriacky sledujete zúfalosť spájanú s radosťou, víťazstvo s prehrou, s postavami cítite a prežívate rovnako intenzívne dianie na obrazovke ako oni. Niet sa kam schovať pred emóciami a útokom majstrovsky zrežírovaných cut-scén, ktoré svojou kvalitou hravo prekonávajú rozhovory z Mass Effect a vyzývajú na priamy súboj tie z holywoodskych blockbusterov.

Ani jedna nie je obyčajná ani jedna nie je zbytočná, ani jedna nie je hodná preskočenia. Nasvietenie scén, kompozícia, uhly kamery a filmové techniky (krv a špina na skle telky) v kombinácii s modernými grafickými efektami a špičkovým ozvučením vytvárajú prototyp alebo lepšie povedané, ideálny vzor formy rozprávania. Metal Gear Solid 4 je zásadným titulom nielen pre celú ságu a line-up PS3, ale pre celý herný priemysel. Kojima uviedol na trh majstrovské dielo – učebnicu, z ktorej sa môže (a bude) učiť každý.

Pre všetkých a nikoho

Nemožno hovoriť, že ide o hru len a len pre fanúšikov alebo iba nezasvätených. Každý si tu nájde to svoje iba za predpokladu, že zahodí predsudky nielen k platforme, ale aj k japonskej produkcii a špecifickému prístupu k „inej“ tvorbe. MGS4 sa od svojich predchodcov v mnohom odlišuje, no mnohé má spoločné. Práve tieto odlišnosti a väzby majú šancu osloviť čo najviac hráčov. Hra sa zbavila nálepky japonská, ale nestratila nič z čara posadiť vás na zadok. Fanúšikovia by si mali dať extra pozor, pri niektorých scénach hrozí nekontrolovaný nával emócií zakončený slzami (šťastia, žiaľu, radosti, strachu) na krajíčku.

Je to ako keď odchádzate z vypredaného koncertu obľúbenej kapely. Pred samotným vystúpením si hovoríte: veď ich albumy poznám, skladby dokážem vybrnkať na španielke či klavíri. Keď zhasnú svetlá a zavládne elektrizujúci hukot nedočkavých, v momente, keď sa objaví na obrazovke headliner a vy ho hľadáte stojac tri metre od pódia, prichádzajú mdloby a podlamujú sa kolená. Keď je po všetkom, nezmôžete sa ani na slovo, žmýkate upotené tričko (suvenír), v tichosti vychutnávate cigaretu a doznievajúce zimomriavky po celom tele. Taký je Metal Gear Solid 4: Guns of the Patriots.