Battlefield je silná značka, o tom niet pochýb. Hlavne v multiplayerovom svete patrí skratka BF k tým najzvučnejším a podarilo sa jej pokryť azda všetky významnejšie vojenské obdobia, od bojov v druhej svetovej vojne, cez Vietnam, súčasnosť, až po budúcnosť. Lenže hrám vždy niečo chýbalo. Tým niečím bola plnohodnotná, silná a zábavná singleplayerová časť. DICE sa teda vrhli do práce a pre next-gen konzoly (Xbox360, PS3) vytvorili Battlefield: Bad Company, v ktorom mal byť kladený dôraz práve na hru pre jedného hráča a zároveň mal titul obsahovať aj tradične kvalitný multiplayer.

Bad Company je časť armády, v ktorej by ste sa ocitnúť nechceli. Umiestňujú tu totiž problémových vojakov. Či už sú to trestanci, notorickí nešikovia alebo iná menej potrebná „chamraď“, Bad Company je vysielaná do misií, kde by bolo nasadenie Rangerov, Delta Force alebo mariňákov len zbytočným mrhaním peňazí daňových poplatníkov. Presne do takejto spoločnosti sa dostáva aj Preston Marlowe, ktorého očami budete svet vo vymyslenej bývalej Sovietskej republike sledovať, ďalej expert na výbušniny Haggard, rádiový technik Sweetwater a seržant družstva Redford. Ten je jeden z mála prípadov, ktorý sa do „B-čka“ prihlásili sami, ale do dôchodku mu stačia odslúžiť iba tri dni, takže si viete predstaviť, s akou chuťou privíta v partii nováčika. Postupom času zistíte, že aj títo odpísaní vojaci nie sú až takou zlou spoločnosťou, akou by sa mohlo zdať. Svojský zmysel pre humor a ešte svojskejší postoj k vykonávaniu služobných povinností, flirtovanie s rádiovou operátorkou, vozenie sa na golfových autíčkach, suché komentáre – to všetko spôsobuje, že si troch parťákov obľúbite. A keď sa k tomu pridá zlato, ktorými sú platení nepriateľskí žoldnieri, a ktoré sa pri troche snaženia môže ocitnúť vo vašich vreckách, o zábavu máte postarané.

Singleplayerová časť vám ponúkne sedem misií, pričom na prejdene každej z nich budete potrebovať jednu až dve hodiny. Veľkým lákadlom pri prezentovaní základných vlastností hry bola jej sandboxová otvorenosť, teda schopnosť vybrať si spôsob riešenia pridelenej úlohy podľa vlastného uváženia. Je tomu naozaj tak aj vo finálnej verzii? Čiastočne. Svoje úlohy sa väčšinou dozvedáte z rádia, pričom vždy sa vám prehľadne zobrazia na mape. Hneď prvým zádrheľom je samotný obsah misií. Budete ničiť tri rušičky radarov, potom tri delá, tri AA zbrane, tri hocičo-iné, atď. Len málo úloh vybočuje z tohto stereotypu, napríklad zabezpečovanie pohonných hmôt pre váš vrtuľník je peknou ukážkou toho, ako mohli (a mali) misie vyzerať.

Skutočne si môžete vybrať cestu a spôsob, ako sa o vykonanie rozkazu postaráte. V tichosti sa s ostreľovačkou priplížite k nepriateľskej základni, alebo sa radšej dovalíte na ukradnutom tanku? Je to len na vás, i keď určité obmedzenia existujú. Herný svet sa väčšinou otvára a uzatvára podľa aktuálnej misie a niekedy sa jednoducho nemôžete vrátiť po tank, ktorý ste videli stáť opustený na začiatku mapy. Poradie misií je statické a dopredu naplánované, takže neexistuje možnosť najprv zničiť nepriateľské kasárne, aby som mal potom menej roboty s potlačovaním ozbrojeného odporu. Jednoducho vždy plníte len jednu úlohu a pri opakovanom hraní budete celý scenár poznať naspamäť. Do preskúmavania odľahlejších častí máp vás bude hnať iba získavanie nových zbraní a tiež zbieranie postrácaných zlatých tehličiek. Obe zábavky však majú nulové využitie, nič neodomykáte, nič neupgradujete.

Zaujímavo je vyriešený systém ukladania pozícií. Checkpointy sú vytvorené v určitých rádiusoch okolo zásadných lokácií, sejvuje sa váš aktuálny stav v kombinácii s aktuálnym progresom. Predstavte si, že cez checkopint prejdete v tanku, vojdete do nepriateľskej základne, zabijete 4 vojakov a piaty vás zničí raketometom. Po smrti sa objavíte na checkopinte, opäť v tanku, ale 4 vojaci v základni sú už mŕtvi a vám ostáva vyrovnať si účty iba s tým piatym. Vaši traja bratia v zbroji sú plne riadení AI, nemôžete im dávať ani základné príkazy. Nikdy nezomierajú a po vašej smrti sa ihneď spolu s vami „teleportujú“ na posledný checkopint. Sweetwater, Redford a Haggard sú schopní občas niekoho zabiť, ale ľúbia sa zaseknúť, prípadne pozerajú na dobiedzajúci tank s otvorenou pusinkou aj keď disponujú zbraňami na jeho zničenie.

Keď už spomíname tie zbrane, treba povedať, že ich je požehnane. Pištole, samopaly, guľomety, ostreľovacie pušky, granáty, granátomety a raketomety v kombinácii s gadgetami schopnými na daný cieľ privolať mínometnú paľbu, alebo dokonca zhodiť navádzanú bombu, tvoria naozaj nebezpečne smrtiaci arzenál. Nosiť so sebou budete jednu ťažkú a jednu ľahkú zbraň (samopal s granátometom, snajperku a pištoľ), jeden gadget a samouzdravovací sprej. Ten sa dá používať bez obmedzenia, stačí chvíľku počkať, kým sa nabije. Chýbať samozrejme nemôže široká plejáda ovládateľných vozidiel. Povozíte sa štvorkolkách, jeepoch, APC-čkach, tankoch, člnoch, vrtuľníku a na golfovom autíčku.

Až doposiaľ som a vyhýbal ďalšiemu nosnému pilieru Bad Company, ktorým je bez pochyby deštrukcia. Vo všetkých rozhovoroch, traileroch a obrázkoch sme boli masírovaní, že čo sa týka zničiteľnosti, nebude mať nový Battlefield konkurenciu. Bohužiaľ, aj k modelu poškodenia mám určité výhrady. Teda, zničiteľnosť ako taká je fajn. Naozaj môžete zničiť takmer všetko. S guľometom sa uprostred lesa ľahko zahráte na drevorubača, s tankom na kombajn. Väčšie kalibre dajú zabrať plotom a menším budovám, granáty a rakety už narobia aj diery do budov. Deštrukcia významnou mierou ovplyvňuje hrateľnosť, keď sa vám nepriateľ schová do domu a nemôžete ho potrestať cez žiadne okno, jednoducho si spravíte dieru do steny a je vymaľované. Zmenám tiež podlieha terén, výbuchy v ňom spôsobujú krátery, do ktorých sa môžete schovať. Pri bližšom pozorovaní ale zistíte, že zničiť sa nedá všetko a hlavne, že deštrukcia je predskriptovaná. Keď strelíte do horného alebo dolného rohu tej istej steny, vždy sa v nej urobí rovnaký otvor.

„Oklamaná“ deštrukcia nie je jediným z technických lapsusov hry. Grafika, animácie, ozvučenie i hudba hrajúca z rádií vo vozidlách (dokonca sa dajú prepínať stanice po vzore GTA) sú v poriadku. Čo už v poriadku rozhodne nie je, sú budovy a ich interiéry. V celej hre sa vyskytuje iba niekoľko druhov budov, ktoré sú navyše totálne prázdne. Keď budete po dvadsiaty krát preliezať tým istým domčekom s interiérom zloženým z jednej stoličky alebo z jedného stolíka, iste mi dáte za pravdu. Ani exteriéry nie sú na tom o veľa lepšie. Nechýba im síce detailnosť, ale celú hru sa pohybujete v rovnakom prostredí. Les, cesta, lúka, malá dedinka, les, cesta, lúka, vojenská základňa... Kde sú zasnežená pláne? Kde je nejaký čisto indoor level? Čo takto púšť? Džungľa? Aspoň že posledný level je zasadený do rozostavaného mesta, inak by ste zo všetkých tých stromov, lúk a ciest dostali určite nejakú formu lesocestolúkofóbie.

Hlavne opakujúce sa úlohy a vyslovene pokazené interiéry značne znižujú inak celkom dobrý dojem zo singleplayeru. Akcia je prudká a frenetická, deštrukcia zábavná, chémia medzi hlavnými postavami funguje. Nebyť tých pár (zásadných) nedostatkov, jednalo by sa naozaj o nadpriemer. A čo multiplayer? Ten je o chlp lepší.

Hra pre viacerých hráčov ponúka len jeden mód, Gold Rush (bol v deme). Úlohou útočníkov je zničiť nepriateľské debničky zo zlatom, obrancovia sa ich naopak snažia ochrániť. Na každej z ôsmych máp je niekoľko stanovísk s pokladom, keď sa útočiaci tím zmocní prvého, celé bojisko sa posunie k ďalšej atď, až kým sa im nepodarí dobyť všetky, alebo naopak sa nevyčerpá počet posíl (variant ticketov) útočníkov. Už raz zabratá základňa sa nedá opäť prevziať, takže boje sa vždy kumulujú na jednom mieste, čo treba hodnotiť ako veľké plus (podobný systém koncentrácie akcie ponúkol Frontlines). Deštrukcia funguje rovnako ako v singleplayeri, domy, múry a ploty nie sú žiadnou prekážkou pre streľbu, dokonca debničky plné zlata sa dajú zničiť aj vytrvalým strieľaním z tanku a netreba na ne aplikovať výbušniny.

Po zahlásení sa na bojisku máte na výber niekoľko základných charakterov, ktoré sú od seba odlíšené jednak zbraňami a jednak vybavením. Základný vojak má klasický samopal s podveseným granátometom a ako jediný si môže odomknúť samodoliečovaciu injekciu. Snajper si okrem účinnejších pušiek môže zvoliť aj laserom navádzané strely. Rovnako zaujímavé gadgety používa aj demoličný expert, technik (opravuje vozidlá a vyhadzuje lekárničky) alebo člen špeciálnych síl. Najviac hranými povoleniami sú assault a technik, obaja ponúkajú slušnú palebnú silu a obaja sa môžu liečiť. Na bojisku často stretnete aj snajperov a demolátorov, tých prvých kvôli pohodlnému odstreľovaniu z diaľky, tých druhých zas kvôli odstraňovaniu nebezpečných oceľových beštií.

Každá podarená akcia (zabitie protivníka, jeho zranenie, zničenie cieľa, doliečenie spolubojovníka atď) je odmenená určitým počtom bodov. Keď týchto bodov dosiahnete dostatok, zvýši sa vám hodnosť, čo okrem novej výložky pri mene znamená aj možnosť odomknutia zbrane alebo gadgetu. Hodností je celkovo 25 a po dosiahnutí tej najvyššej nasleduje ďalšia fáza ohodnocovania. Hráči sú zoradení v rebríčku od 1. do 50. miesta s tým, že sa jedná o absolútne poradie. Teda ten s číslom 1 je v danom momente najlepší hráč BC na svete. Množstvo hráčov pri získavaní bodov používa nôž. Zabitím nepriateľa na blízko nielenže navždy získate jeho dogtags (záznam jeho mena vo vašich štatistikách), ale tiež dostanete extra body, ak má ubodaný nešťastník vyššiu hodnosť ako vy. Štatistiky a zaujímavé údaje sú dostupné aj z vašeho profilu na webe, kam sa mimochodom dajú uploadovať fotky zo zápasov stlačením jediného tlačidla a ostatní hráči ich môžu ohodnotiť (pár mojich sa povaľuje niekde naokolo tohto textu).

To sú tie pozitívnejšie stránky hry pre viacerých (konkrétne 12 vs. 12) hráčov. Negatívne hodnotenie si zaslúži systém squadov, ktorý síce funguje dobre (hráči medzi sebou komunikujú cez headsety, automaticky sa rodia pri poslednom žijúcom členovi squadu), ale napríklad neexistuje žiadna komunikácia medzi squadmi navzájom. Absentuje nejaký vrchný generál, ktorý by celý postup plánoval a prípadne zabezpečoval pre svojich podriadených nejakú podporu (bombardovanie funguje, ale môže ho zo stacionárnych zbraní spustiť ktokoľvek). Zatiaľ tiež hra nepočíta s podporou klanov, v hre si nie je možné ľahnúť, chýbajú ovládateľné lietadlá a padáky, nekonečný a ničím nelimitovaný šprint tiež nepatrí medzi populárne vymoženosti.

Spotovanie prebieha automaticky, ale na minimape označíte len tie jednotky, ktorým s aktuálnou zbraňou spôsobíte nejaké poškodenie (takže s pištoľou tank nespotnete). Potešili by aj preddefinované frázy typu „Útočte“ alebo „Bránte“, aby virtuálni vojaci mohli aspoň čiastočne usmerňovať vývoj situácie na bojisku. Hráči už všetky podstatné výhrady spisujú do rôznych fór a petícií, prvou lastovičkou ich snaženia je oznámenie módu Conquest vo forme stiahnuteľného patchu. Celkovo sa zdá, ako keby sa v EA a DICE snažili o čo možno najväčšie zjednodušenie systémov Battlefieldu pre potreby konzol, ale zrejme zašli až príliš ďaleko.

Orientácia Bad Company je rozporuplná a nedá sa jednoznačne určiť, či sa naozaj jedná o silný singleplayer s doplnkovým multiplayerom, alebo naopak. Rozhodne sa však nejedná o kombináciu dvoch rovnocenne kvalitných častí. Príbehová kampaň má niečo do seba, ale nejedná sa o žiadny zázrak, takže by si ako samostatný produkt odo mňa odniesla 7/10. Multiplayer je zábava, lenže oproti PC verziám zjednodušená nie práve v najrozumnejšom rámci. Navyše hra ponúka zatiaľ iba jeden herný mód a niekoľko ďalších chýb spôsobujú, že viac ako 8/10 si MP nezaslúži. Keď si tieto dve známky spriemerujete, dostanete sa k výslednému hodnoteniu...