Hry distribuované cez Playstation Network majú v slovenských reáliách jednu drobnú, ale zásadnú chybičku. Dá sa k nim síce dostať, ale nie je to ani také bezproblémové, ani pohodlné, akoby mohlo byť, ak by bola služba oficiálne podporovaná. Ďalší dobrý dôvod, prečo sa tešiť na EURO. Hry z PS Store sa totiž väčšinou oplatia, za veľmi príjemnú cenu ponúkajú sviežu, čistú hrateľnosť nezaťaženú ambíciami veľkorozpočtových hier, navyše si môžu dovoliť to, čo veľké hry nie – nemusia sa chcieť páčiť každému. Hranie v prestávkach medzi hraním = dobrý spôsob ako vyplniť čakanie na ďalší herný blockbuster.
Elefunk je kratochvíľa, hra postavená na rokmi preverenom koncepte, v ktorom sa mixuje puzzle skladačka s logickým premýšľaním. Ako veľká hra by neobstála, ako malá hra viac menej plní svoju funkciu, poteší, zabaví, občas nadchne, a je prikrátka na to, aby bola skutočne frustrujúcou.
Slony sú fajn, veľké, ušaté, s nosom, ktorý pôsobí ako boží omyl. Tupé stádo sa potrebuje dostať na druhú stranu, nevedno prečo, asi sa im to zdá ako dobrý nápad, a na hráčovi je, aby im prechod umožnil, z pripravených dielikov rôznych materiálov, poskladal cestu, most, rebrík, skokanský mostík, čosi ako konštrukciu pre lanovku – jednoducho vec, po ktorej sa ťažké slony dostanú z jeden strany na druhú. A iné, bezvýznamné zvieratká tiež.
Dielikov je obmedzený počet, tajomstvom hry je postaviť cestu tak, aby boli jednotlivé dieliky poskladané čo najpraktickejšie, vzhľadom na sloniu váhu a dĺžku prekážky. Na konci je povedzme železno-dreveno-povrazový most, ktorý síce nevyzerá najkrajšie, ale svoju funkciu splní – slony sa dostanú, kam potrebujú a hráč sa na chvíľu môže tešiť zo svojho triumfu. Možností ako dieliky poskladať je zväčša niekoľko.
Slony v Elefunku sú ako lumíci (či Lemmingsovia, ak chcete), čakajú síce na vaše odštartovanie, ale v momente, keď im dáte pokyn, vyrazia vpred bez akéhokoľvek pudu sebazáchovy, slepo vám dôverujú a preto sa určite zopár krát stane, že skončia škaredo polámané, skaličené na dne priepasti. Potom sú z nich mŕtve slony a to je tak všetko.
Elefunk metie telom, to čo vyzerá ako banálna nenáročná 2D hra s hladkou, rozkošnou, infantilnou grafikou, ktorú by mohli milovať deťúrence a nedospelí šarvanci sa už v prvom leveli zmení na síce nekomplikovaný, ale predsa len logický rébus. Žiadny problém, pomyslí si našinec a už sa hotuje, že si znova pri hraní aj poriadne popremýšľa a v tom mu hra pod nohy vrhne ďalšiu prekážku – ovládanie.
Niežeby nebolo funkčné, je, aj praktické a v konečnom dôsledku tak po dvoch troch hodinkách nepredstavuje zásadnejší problém, len mu chýba čo i len náznak intuitívnosti. Tlačidlami R1 a L1 sa volí príslušný dielik, R2 a L2 slúžia na rotáciu, pravá páčka zoomuje, ľavou páčkou sa dielik dostane na miesto, kde si myslíme, že by mal byť, krížikom sa pripevní a potom znova a znova, až kým cesta nie je hotová.
Slony vykročia, zaťažia konštrukciu na najkritickejšom mieste, ani to nezapraská a už sa rútia v ústrety gravitácii. Nasleduje ďalší pokus, ktorý sa zdá rovnako logický, ako ten prvý a vyjde to, slony prejdú, hurá. Alebo nevyjde a zase capnú dole.
Elefunk nie je náročná hra a predsa to chvíľu trvá, niektoré logicky, respektíve staticky správne konštrukčné spôsoby jednoducho nefungujú. A iné, zdanlivo nesprávne fungujú, až sa nakoniec zdá, že v niektorých prípadoch sa hra rozhoduje sama, či slony vezme, alebo nevezme na milosť. Na druhej strane, herný model je nastavený tak, že ak dielik umiestnite celkom nezmyselne, jednoducho ho do konštrukcie nepripojíte, nech by ste sa snažili akokoľvek.
Odpadá rutina, super, Elefunk nikdy neskĺza do mechanickej skladačky, odvrátenou stranou jej nevypočítateľnosti je nervozita, ktorá hráča začne prepadať vtedy, keď sa konštrukcia zrúti lebo z niekoľkých riešení, o ktorých správnosti je hráč presvedčený hra rešpektuje len jedno. Tri minúty sa skladá cesta, tri sekundy trvá, kým slony prejdú.
A to je asi to, čo mi na Elefunku prekážalo najviac, zle rozdistribuovaný čas medzi zostavovaním riešenia a pointou. Pridlho sa premýšľa a pridlho sa skladá a radosť z riešenia trvá len chvilinku. Krátke hry postavené na jednoduchom rokmi preverenom nápade sú vtedy super, keď im nechýba herná dynamika. Lebo nie je v poriadku, keď sa pri hre, ktorá je logickým puzzle, hráč začne nudiť, hoci stále premýšľa a stále skladá.
Neviem, ale problém je možno práve vo výprave a v grafickom spracovaní, ktoré evokuje takú tú veselú zlátaninu a ona je to nakoniec celkom vážna a tak akurát ťažká previerka konštrukčnej predstavivosti a logického myslenia. Fajn, len nemotorná, ako tie slony.
Elefunk je dobrá hra, všade dostáva sedmičky, aj u nás. Lebo sedmičkové hry, to sú hry pre niektorých deviatkové až desiatkové, pre iných štvorkové až päťkové. Dobré hry, ktoré by ale, ak by nikdy neboli vznikli, nikomu nechýbali.
