Reality show sú svinstvo, skaza ľudstva, v ktorej zaniká akákoľvek súdnosť v konaní a rozhodovaní. Ľudia sa správajú ako zvery a všetka ľudskosť je v zabudnutí. Nie, teraz nemám na mysli trhače rekordov sledovanosti typu Veľkého, priam Najväčšieho Brata, alebo jeho obdobu s maďarskými koreňmi, v ktorej účinkovali samí VyHulení. Skôr som práve premýšľal nad ich budúcou formou, akú ukázal napríklad známy film Running Man s ešte slávnejším guvernérom v hlavnej úlohe. Tých herných a filmových show bolo viac (Devil Inside, The Club, Bet on Soldier...), ale práve Bežiaci Arnold by bol príbehu tejto hry najbližšie. Niekto by dokonca mohol mať pocit, že až moc blízko.

Je bližšie nešpecifikovaný rok konca 21. storočia a Amerika už nie je to, čo bývala. Teda len jedna z jej 50 častí sa trochu zmenila. Kalifornia, mekka filmového priemyslu, hazardu a pokusov s jadrovými zbraňami sa osamostatnila a tak v strede americkej vlajky už chýba 1 hviezdička. V dnešnej dobe je už osamostatnenie bežnou praxou, no Kalifornia je trochu iný prípad. Na jej čelo sa dostal krutý diktátor Lou Baxter, ktorý sa ku svojim odporcom nespráva ani len trošku odlišne od jeho vzorov na plagátoch nad posteľou. Kvôli urýchleniu súdnych procesov ich pre istotu radšej zrušil a tak sú väzenia v štáte tak plné, že majú na meter štvorcový viac väzňov, než Taiwan obyvateľov.

Na amnestiu sa spoliehať nedá a tak sú len 2 cesty von. Tou pohodlnejšou je elektrické kreslo, ktoré aspoň trvá krátko. Tou druhou je Baxterova srdcovka, reality šou, ktorú sám založil a volá sa... The Show. Vskutku originálne. Prežije len jeden veliteľ a jeho tím, ostatní sa vrátia nohami napred, prípadne v krabiciach a igelitových vreciach. The Show je ale aj jeho najväčšou slabinou, keby padla, tak padne aj on sám a celý jeho režim. Jatky sa odohrávajú na umelom ostrove 20 míľ od pobrežia Kalifornie, ktorý je špecifický tým, že nikdy na ňom nie sú 2 bitky rovnaké. Skladá sa z množstva platní, ktoré sa podľa želania usporiadateľa menia a menia tým obraz ostrova a bojové podmienky. Toto už originálne znie, čo poviete?

A hneď v prvom patrioticky ladenom videu (aj keď je hra pôvodom z Nemecka, hype okolo USA sa nedá prehliadnuť) sa do hry dostáva jediný možný záchranca sveta, teda iba Ameriky. Tajný agent Frank Harris je vyslaný s falošnou totožnosťou trestanca na ostrov, kde mu má jeho spojka pomôcť celú Show vyhrať a bez náznakov pomaly Baxtera zlikvidovať. Práve Harris (a celkovo veliteľ tímu) je v hre najdôležitejším elementom, kedy príjem peňazí a aj víťazstvo stoja na ňom. Bez toho, aby sa veliteľ nachádzal v riadiacom centre nedostanete ani cent. Jeho smrťou hra končí, ale jeho špeciálne útoky dokážu skosiť niekoľko nepriateľov naraz a navyše má aj regeneračnú schopnosť, no aj tak sa málokedy vyplatí ho z centra vytiahnuť.

Už som začal o peniazoch, tak budem pokračovať zdrojmi v hre. Harris nie je jediným faktorom vplývajúcim na zisk, tým ďalším je počet obsadených kontrolných bodov. Čím viac ich je pod kontrolou, tým viac mincí z toho bude. Systém kontrolných bodov je veľmi podobný tomu z Warhammer 40k: Dawn of War, ktorý zas bol podobný tomu v Z. Hráč obsadzuje z jednej strany mapy, AI z druhej a tak pomaly nezostane žiaden neutrálny. Body dokáže obsadzovať jedine pechota a chvíľku jej to trvá, od obsadenia je však už územie okolo vaše. Navyše cez body funguje teleport, čím odpadá nutnosť zdĺhavo sa vláčiť s jednotkami cez celú mapu. Ďalším výrobným faktorom je energia a tú jednoducho získate stavaním elektrární, ich počet je však obmedzený, ale ich výkonnosť sa dá zvyšovať.

Systém základne a jednotiek ide v koncepte založenom pred mnohými rokmi Westwoodom: hlavná budova, kasárne, výrobňa mechov, elektráreň, technické centrum na upgrady, nejaké obranné veže, no proste zaužívaný štandard. To isté aj pri jednotkách, ktoré sú od slabších pajácov po silnejších a to isté pri mechoch. Takto hra ponúka 15 mechanických a 21 peších jednotiek, čo je tak akurát. Počet jednotiek je limitovaný komunikačnými kanálmi, ktoré sa síce dajú upgradovať, ale nie do nekonečna. Správne ste si všimli absenciu námorníctva a letectva, čo je však v rámci príbehu logické, keďže by väzni uleteli/odplávali z ostrova. Pri každej jednotke sú aj rôzne upgrady a voliteľné zbrane, ktoré však nie sú k dispozícii hneď od začiatku a získavate ich postupne v každej misii v sekundárnych úlohách. Tie sú veľmi dôležité, lebo bez nich je víťazstvo takmer nemožné.

Misie sú krásne štruktúrované od najľahších pre osvojenie hlavných čŕt hry a vlastne aj žánru, cez postupne ťažšie, až k dosť bezcitným, podľa zvolenej obtiažnosti. Týmto faktom sa hre rozširuje skupina potenciálnych hráčov na úplných nováčikov, pričom ani staré vojny moc neutrpia. Poteší aj rôznorodosť prostredí podľa tímov (tie sú vlastne len 3 – severania, staroveké civilizácie a obrnení odpadlíci, ale s drobnými obmenami je ich viac) – púšte, džungle, ľad a podobne. Horšie je už na tom variabilita misií, u ktorých veľké rozdiely nenájdete. Začínate so základňou a musíte zničiť súpera, navyše popri tom splniť nejakú tajnú úlohu ako získanie kódov, zbraní a to v interiéroch. Aspoň tie interiéry to zachraňujú, kedy prichádza na rad úplne iná taktika kvôli obmedzenému počtu vojakov a inému prostrediu.

Človeku neurobí radosť ani rozporuplná AI, ktorá v jednom okamihu dokáže prekvapiť a hneď v ďalšom spraví nepochopiteľnú chybu. To na strane hráča aj protivníka. Rovnako je na tom aj grafika, kedy nie je vyslovene zlá a rozpočet asi ani lepšiu nedovolil (a svoje urobil aj posun oproti vydaniu vo svete), ale občas prostredie a interiéry sú na tom veľmi zle. Rovnako ani problematické nastavenie pohľadu na bojisko nepridá na nálade. Audio je však už iná vec. Aj keď herci za dabing pravdepodobne nedostali poriadne zaplatené (a tak to aj znie), tak určite skvele dotvára atmosféru a niektoré komentáre boja sú ešte lepšie ako tie športové na STV2. Rovnako aj hudba zaslúži pochvalu, aj keď nenápadná, tak veľmi potrebná.

Multiplayer by bol skvelý. Hlavným dôvodom, prečo nie je, je fakt, že sa mi nepodarilo ani jednu hru nájsť a do vytvorenej sa nikto nepripojil. Tak ostáva len skirmish proti PC alebo lokálne po sieti. Pričom je vytvorených 10 špeciálnych máp a niekoľko módov, tak je veľká škoda ich neprevetrať raz za čas. Snáď sa situácia s časom zmení.

A výsledok. Nadpriemerná RTS s originálnym námetom a jeho prevedením, ktorej boje sú však vďaka niekedy nekonečným ťahaniciam o kontrolné body až trochu na nervy lezúce. Okrem toho a vyššie spomínaných nedostatkov však už má iba klady a za tú cenu jednoznačne stojí za pozornosť. Navyše jej HW nároky sú viac než prijateľné, keďže beží aj na dnes už podpriemerných strojoch a ani trojnásobok maximálneho možného počtu jednotiek v boji nespôsobil na takej priemernej zostave výrazný pokles fps.