Pôvodne ním mal byť Crysis. Akcia, umožňujúca slobodný prístup k riešeniu problémov, či do bodky voľný pohyb v rámci herných lokalít, ale v dôsledku tlaku EA neudržala tento svoj sľub na uzde a tak sme sa až na niektoré výnimky dočkali len klasickej tunelovky, iba šalamúnsky oblečenej do free-formového kabátu. To samozrejme ale neznamená, žeby bol Crysis hrou zlou! Ba naopak; prekrásne scenérie a k tomu svieži prístup k pojmu stealth dali rýchlo zabudnúť na zriedkakedy rozvetvenú cestu postupu, vďaka čomu hráči dostali presne to, čo očakávali – návykovú FPS s prakticky dokonalým vizuálom.

Reakcia majiteľov značky Far Cry ale preto na seba nenechala dlho čakať. Obrovské prostredie afrického kontinentu o rozlohe 2 x 25 km2 s množstvom rozmanitých lokalít, slobodná voľba činností v rámci plnenia hlavného questu či špičkovo spracované počasie a oheň, to všetko boli marketingové kecy pánov vývojárov, ktoré ale zrejme nenechali nikoho chladným. Veď predsa, kedy naposledy sme si mohli slobodne zastrieľať na antilopy či búvoly, zebry či domorodcov, všetky obývajúc čierny kontinent? Nuž, nech hľadám v pamäti ako môžem, ale nejak neviem nájsť pozitívnu odpoveď.

A práve táto negatívna reakcia na pred chvíľou položenú otázku jasne nahráva Ubisoftu do kariet. V hernom svete prakticky nedotknuté reálie Afriky sa teda stali jednou z hlavných atrakcií titulu a pri pohľade na doteraz prezentované zábery na pralesy či stepi musel nejeden fanúšik žánra od radosti zajasať. Dnes, kedy nám uvedený kontinent otvára svoje brány vo Far Cry 2, sú všetky obavy prakticky bezpredmetné. Tento titul je totižto masívnym evolučným skokom na poli free-formových akcií a žánru FPS robí rovnakú službu, ako GTA tomu svojmu. Prečo? Len taká drobná rada mimo zápis – bacha na maláriu!

Načrtnutie základnej premisy ešte nebolo nikdy tak minimalistické, ako v prípade Far Cry 2. Prakticky všetko to, čo potrebujete pre svoj ďalší postup vedieť, sa dozviete v rámci loadingových obrazoviek. Váš primárny cieľ, takzvaný Šakal, zásobuje zbraňami obe súperiaceho frakcie nemenovanej africkej krajiny a keďže je to v rozpore s medzinárodným právom, prichádzate do občianskou vojnou zmietaného rajónu, aby ste ako žoldnier tento nelegálny biznis so zbraňami raz a navždy zatrhli. Jednoduché, priamočiare ale o to viac vypovedajúce o bezútešnej situácii, ktorá vládne v niektorých oblastiach spomínaného kontinentu. Samozrejme, v priebehu singleplayerovej kampane sa dostanete aj ku konkrétnym informáciám, ale už len osobitné spracovanie danej lokality spolu s jej realistickým vykreslením vám jasne naznačí, že „tam“ by ste bývať rozhodne nechceli. Darmo, konflikt na konte ktorého sú stovky a stovky nevinných obetí, je silným sústom aj pre hociktorého chlapa-drsňáka a z tohto dôvodu je potrebné cit, s akým autori odvážne a neprikrášlene vykreslili reálie Afriky vo FC2 výrazne pochváliť.

Dobre teda – váš cieľ je (aspoň teda v úvode – spoilery si nechám pre seba :-)) jasne daný, no a keďže jeho poloha je krajne utajená, aby ste mu mohli zoči-voči vyrovnane oponovať (ten úvod plus zopár ďalších, krajne monológových stretnutí neberiem do úvahy – ups, spoiler :-)), budete musieť ísť cestou jednoduchej obchodnej matematiky. Niečo za niečo. V tomto prípade, služba za službu. V kontexte s lovom na vášho úhlavného nepriateľa je preto nanajvýš logické, že prácu budete získavať v prevažnej miere od miestnych zložiek dvoch súperiacich frakcií, ale sem-tam dostanete možnosť chopiť sa aj voliteľných jobov pre niektorého z vašich kamošov, prípadne iných postáv, výrazne vám tak pomáhajúcich v prežití. Nesmiem ani zabudnúť na vcelku stereotypné, ale štedro odmeňované zabijácke misie (buď prostredníctvom telefónnej objednávky, alebo objednávky z úst niektorého z predavačov zbraní), ponúkajúc toľko potrebný voliteľný odklon od príbehovej línie samotnej.

V úvode spomínané varovanie ohľadom malárie je ďalším aspektom, ktorý stojí za zmienku. Totižto, počas prvých minút strávených v horúcej Afrike sa stanete terčom útoku miestnych komárov a tak vám následné stavy spôsobené maláriou nedajú inú možnosť, než si zháňať potrebnú medicínu, aj za cenu nekalých praktík. V prípade kamošov (operujúcich – podobne ako vy – vo vodách žoldnierstva) sa potom jedná o alternatívne riešenie tej ktorej misie, kedy sa vám síce sprvu priamočiara cesta nečakane skľukatí, ale na oplátku dostanete za splnenie cieľa nejaký ten bonus, zväčša v podobe vylepšenia vašich safe-housov (poprípade reputácie). Tie predstavujú vašu jedinú šancu, ako si v ľubovoľnom čase uložiť hru, pričom okrem iného vám postupne, ako budete plniť úlohy v tandeme s kamošmi, ponúknu aj nejakú tu lekárničku či muníciu, aby ste nemuseli do bojov vyrážať tak povediac na prázdno. Príjemným zistením je taktiež fakt, že autori týmito bezpečnými útočiskami nešetrili a ak vás náhodou pochytí nejaké to nutkanie (či už prírodného, spoločenského alebo iného charakteru) nikdy nebudete mať od save-miesta ďalej, než minútku-dve cesty.

Dobre. Keď už sme si teda prebrali vašich zamestnávateľov, nebude od veci, ak sa pozrieme aj na zamestnanie samotné. A čo vám budem hovoriť, z hľadiska variability či nápaditosti misií sa Far Cry 2 rozhodne nemá čím chváliť. Je jasné, že v rámci vnútroštátneho vojnového konfliktu nie je na diplomaciu či zdĺhavé dohody čas, ale aj napriek tomu by som očakával, že autori sa vytiahnu aj s niečim iným, než bežným poslíčkovaním či zabíjaním, i keď v prostredí Afriky predsalen vymykajúcim sa zabehnutému klišé. Každá úloha pritom začína na vskutku profesionálnej úrovni (nie len čo sa zrozumiteľnosti, ale aj prevedenia týka) a až následným pohľadom do mapy si uvedomíte, že prakticky neustále robíte to isté. Prijmete úlohu, sadnete do auta, dopravíte sa na miesto určenia, niekoho zabijete, dáte si lekárničku a hurá po ďalšiu robotu. Ok, ok, možno som až prehnane náročný, ale faktom je, že na poli práce vám tento titul prinesie akurát tak štandard, pričom nebyť herného prostredia, jednalo by sa o tunelovku jak vyšitú. Našťastie, je tu práve to prostredie, ktoré robí z inak obyčajných úloh priam návykové záležitosti a ihneď si povieme, prečo tomu tak je.

Reálie subtropického pásma s čistokrvným africkým feelingom, to bola, je a bude hlavná devíza Far Cry 2 a nech sa budete jej krásam akokoľvek brániť, skôr či neskôr im podľahnete. Síce na pomery je herná Afriky až nečakane členitá, ale v súčte parametrov ako vizuálna nápaditosť, variabilita či detailnosť dokonale atraktívna krajina vás zaujme neskutočne pohlcujúcou atmosférou, pričom jednotlivé lokality budete hltať s tak zatajeným dychom, že neraz len odložíte konflikty stranou a vydáte sa na súkromné safari, s cieľom omrknúť všetky dostupné krásy, ktoré daný región turistom ponúka. Prekrásne kaňony a vodopády (s leknami a lianami a neviem čím ešte), rozľahlé savany so stádami zebier či iných zvierat, malebné hlinené obydlia na úpätí kamenných zrázov, husté pralesy s tropickým rastlinstvom, to všetko je v hre spracované s doslova maniakálným zmyslom pre detail (navyše prirodzenou a nenásilnou formou), takým, že to skrátka hraničí až z bláznovstvom. Dokonca ani taký Crysis sa svojimi džungľami nechytá na tú pestrosť, ktorú uvidíte vo Far Cry 2. Holt, tie roky usilovnej práce sú na titule poriadne vidieť a pokiaľ hľadáte v súčasnosti vizuálne najkrásnejšiu „prírodnú“ akciu, práve ste ju našli.

Rozľahlý svet, teda pardon, dva svety (počas hry navštívite dvojicu rovnako veľkých lokalít) si zákonite vyžiadali aj prítomnosť dopravných prostriedkov, bez ktorých by bol presun z jedného miesta na druhé nanajvýš ubíjajúcou záležitosťou. Vozítok je síce s ohľadom na miestne pomery prekvapivo veľa, ale s ohľadom na tie naše zas tak rozmanitým dojmom nepôsobia. Obyčajné auto neoslní ani rýchlosťou, ani výdržou, ale zato taký Jeep Wrangler či jeho verzia s namontovaným guľometom sa už predsalen v členitom teréne nestratí. Ku slovu sa taktiež dostanú aj vodné prostriedky v podobe člnov a môžete mi veriť, že plavba po niektorých úsekoch rieky nemala ďaleko k romantike v štýle Titanicu. V rovinatých a prevažne priamych úsekoch potom s radosťou privítate síce vetchú, ale o to rýchlejšiu buginu, pomocou ktorej bude presun z jedného konca na druhý len otázkou niekoľkých krátkych minút.

Teda, za predpokladu že nenaďabíte na niektorú z pojazdných hliadok či niektoré z mnohých ozbrojených stanovíšť, ktoré tak budete musieť vyčistiť, nehovoriac o nutnosti následne si vozidlo opraviť (jednoduchá minihra, ktorá poteší), keďže sústredená paľba mu isto-iste neurobila dobre. V súvislosti s hliadkami ma ale zarazila ich neprimerane vysoká početnosť, takže počas jazdy som nemal ani chvíľku pokoja na pohodlnú či bezpečnú jazdu. Navyše, stanoviská rebelov sa po ich vyčistení opäť po čase zaplnili novými posilami, takže niekedy bol väčší problem sa vôbec dostať na miesto určenia, než splniť cieľ misie samotný. Chvalabohu, že autori do hry pridali toľko safehousov, pretože inak by to bola záležitosť výlučne frustrujúca. Teda, ona frustrujúcou aj je, ale nie v takej miere, že by vás donútila v zlosti hodiť gamepad o zem.

Dôležitým prvkom hrateľnosti sú potom bez diskusií zbrane. Hra ich síce neponúka na tony, ale výber je dostatočne pestrý na to, aby si každý našiel svoj obľúbenú zostavu. Len tak naokraj, útočné hračky sa kupujú v miestnych obchodoch a keďže inflácia v danej krajine dosiahla astronomických hodnôt, platiť budete výlučne diamantami, novou menou tamojšej ekonomiky. Samozrejme, v duchu (mierne) realistického poňatia titulu môžete so sebou nosiť iba trojicu zbraní (hlavná, vedľajšia, príručná), ale vzhľadom na dobrú kombinovateľnosť arzenálu (napr. sniperka, guľomet a uzina) si tento prvok ani len nevšimnete. Čo si ale určite všimnete, je postupné opotrebovávanie zbraní, ktoré nielenže v priebehu hrania naberajú taký ten hrdzavý vzhľad, ale časom aj prestávajú spoľahlivo fungovať, čo vám v prípade prestreliek určite nebude jedno. Totálne opotrebovaná zbraň vám potom v závere doslova exploduje v ruke, pričom môžete byť len radi, že vám nespôsobí žiadne zrania. Apropo, zranenia. Je jasné, že z ozbrojených stretov by vyviazol zdravý len Chuck Norris a tak dáte zavďak ľahko dostupným injekciám, iba sem tam doplneným o nejaký ten drastickejší zákrok (napr. vybratie guľky z rany), to v prípade, že máte skutočne na mále.

Keďže singleplayerové ťaženie vám kľudne zaberie aj 20 hodín času, zákonite sa tak na povrch dostanú niektoré nedostatky, ktoré počas hrania neujdú vašej pozornosti. V prvom rade je to mapa. Je síce pekné, že ju môžete držať v ruke počas jazdy či pri prieskume terénu, ale vďaka nemožnosti zaznačiť si aspoň základný navigačný bod pre ľahšiu orientáciu vám bude jej charakter už po hodine hrania liezť von krkom. Ďalším nedostatkom je haprujúca AI. V momente, keď sa vás ozbrojení rebeli vydajú hľadať po svojich, je ešte všetko v poriadku. To pravé faux-pas ale nastane, keď nasadnú do auta. Tak zbesilé a bezmocné pokusy o vymotanie sa z tesných priestorov osady vás budú neustále rozosmievať a ak patrične nezasiahnete, ľahko sa vám stane, že AI šofér sa zo svojej počiatočnej lokality ani len nedostane. Poslednú výtku potom ešte musím smerovať aj na príliš riedko rozmiestnené autobusové stanice, ktorých je na hernej mape dokopy 5 a tak ak sa aj budete chcieť niekam rýchlo dostať, nevyhnete sa dodatočnej štrapácii za volantom auta, čím sa neúmerne natiahne doba splnenia misie, doplnená a častú frustráciu z neraz zbytočného cestovania.

Opätovne popisovať krásy herného prostredia nemá zmysel. Tú krásu skrátka musíte vidieť na vlastné očí, aby ste uverili, že nie je všetko len džungľa v podaní Crysisu. Ešte väčšmi ale na mňa zapôsobili detaily jednotlivých postáv a ich animácie. Ich variabilita je na vskutku nedozernej úrovni a zatiaľ sa mi ešte nestalo, žeby som bojoval proti dvom identickým nepriateľom. Svoje taktiež zohráva aj dokonalá hra svetla a tieňov, ktorá v tandeme s úžasným striedaním dennej doby či rovnako udivujúcim spracovaním počasia dotvára tak vyšperkovaný vizuál, že krajší si ho už ani len neviem predstaviť. Osobitnú zmienku si taktiež zaslúži oheň a jeho stvárnenie, o ktorého kvalitách sme už mali možnosť sa presvedčiť v nejednom videu. A verte mi, vlastnoručne zapáliť lúku (aj keď len vo virtuálnej podobe) je ešte väčšia zábava, než ten požiar sledovať nepriamo. Korunu dokonalej atmosfére potom v neposlednom rade nasadzuje aj špičkové audio, kde obzvlášť zvukové podkreslenie africkej divočiny výrazne napomáha k tomu, aby ste počas hry ani raz nemuseli rozmýšľať nad tým, kde sa to vlastne pohybujete.

O Far Cry 2 by sa dala viesť debata na dlhú dobu a aj tak by sme neprebrali všetko to, čo táto hra ponúka. Multiplayer, síce s bežnými módmi, ale v nie až tak bežnom prostredí si určite nájde fanúšikov, rovnako ako implementovaný easy to use editor, umožňujúci tvorbu levelov na rovnakej úrovni, ako to dokázali sami autori. Zamilovať si tak isto nebude problém aj rogalo a s ním spojené prelety nad krajinou či len také nenásilné prechádzky naprieč savanou, v sprievode antilop alebo inej zvery. A... a vlastne, čo vám budem rozprávať. Far Cry 2 sa jednoznačne podaril a pokiaľ hľadáte FPS hit tejto jesene, stavím svoj smiešny plat na to, že ho nájdete práve v prostredí Afriky.