Kráľ sa vydáva na neľahkú púť, získava nové spojenectvá i nových nepriateľov, odhaľuje temné pozadie vraždy Alcame i proroctvo, ktoré sa na ňu viaže. Na lodi Argo navštívi štyri grécke ostrovy a svojimi činmi prehovorí potomkov bohov, aby sa k nemu pridali.  Okrem nich mu na jeho výprave, každý z iného dôvodu, pomáhajú aj najznámejší hrdinovia grécka. Herkules, Atalanta, Achiles či satyr (muž s baraňou hlavou) Pan. Tak vzniká spoločenstvo prsteňa Argonautov a legenda o ich putovaní za Zlatým rúnom.

Rise of The Argonauts má dva základné herné piliere. Prvým je klasická akcia po vzore God of War. Jason disponuje mečom, kyjakom, kopijou a štítom. Každou zbraňou sa dokáže poriadne oháňať a nepriatelia majú z toho takú radosť, že občas rozhadzujú ručičkami a nožičkami do vzdialenosti niekoľkých metrov. Prepínanie zbraní počas hrania jednoduchým stlačením príslušného tlačidla má svoje čaro, ale čoskoro pochopíte, že je to v podstate zbytočná činnosť. Áno, meč je rýchly a menej účinný, kopija dokáže zastaviť nepríjemne otravných útočníkov na väčšiu diaľku a navyše sa dá tiež hádzať, ale najviac sa mi osvedčil poriadni budzogáň, ktorý rovnako dobre ako nepriateľské štíty rozdrvil aj ich lebky.

Celkovo je súbojový systém prepracovaný menej, než by si Jason a jeho partička zaslúžili. Chýba výpis komb, a hoci sa dajú linkovať rýchle a pomalé údery, omráčenia štítom, kotúle či špeciálne útoky jednotlivých zbraní, väčšinou súboje prebiehajú v znamení jednoduchého útočenia s minimálnou potrebou blokovania. V bitkách vás budú sprevádzať spoločníci. Tých si vyberiete ešte pred vylodením z Arga na pevninu a je len na vás, či siahnete po obrovitánskom Herkulovi, Achillovi so smrtiacou kopijou, alebo Panovi a jeho kúzlach na diaľku. Ruku na srdce, tento výber je aj tak skôr iba pro forma. Spoločníci sú v súbojoch na dve veci, ale aspoň sa často nemotajú pod nohy a hlavne často nezomierajú, takže s nimi nie je až taká oštara.

Ak sú súboje alfou hry, tak omegu tvoria rozhovory. Je až prekvapivé, koľko dialógov a rozhodnutí si budete musieť na ceste za rúnom vypočuť, resp. vykonať. Uznávam, pre niekoho môže byť ukecanosť iba otravným spomaľovaním medzi roztrhávaním čriev, no pre mňa boli práve dialógy tým, čo hru odlišujú od konkurencie. Práve vďaka dialógom som si zopakoval svoje neveľké vedomosti z gréckej mytológie a naučil sa pár nových skutočností. Práve dialógy plné narážok na bohov a ich skutky zásadne vylepšujú atmosféru titulu.

 

Štýlom sa prevedenie rozhovorov najviac podobá Mass Effectu. Pri dôležitej voľbe máte na výber 4 možnosti, ako na danú otázku podpovedať, resp. ako problém vyriešiť. Každá z odpovedí smeruje k inému bohovi (Apollo, Ares, Aténa a Hermes), pričom jednotlivé možnosti zodpovedajú základným charakteristikám Olympských vládcov. Výber Arových odpovedí vás takmer vždy privedie k nejakej akcii, naopak múdrosť Atény končí mierumilovným riešením. Áno, Rise of Argonauts ponúka nezvyklé množstvo questov, ktoré nie vždy budete riešiť zbraňou, niekedy sa do bodky vyplní, že pero (v tomto prípade slovo) je mocnejšie ako meč. Úlohy sa nesú v klasickom duchu, niečo niekomu odnes, nájdi stretených priateľov, ale nájdu sa aj netradičné kúsky ako 10 minútová filozofická debata na tému „Humánnosť použitia Zlatého rúna“. Škoda len, že úlohy zväčša vyžadujú behanie hore dole po ostrove a loadovanie iných častí mapy, čo občas spôsobuje znižovanie tempa hrania.

Plnenie úloh (niektoré sú na štýl Xbox Achievmentov – zabi 10 nepriateľov, rozbi 15 štítov, zabi 20 pekelníkov a podobne) a riešenie dialógov má za následok, že si v svätyni jednotlivých bohov môžete zostavovať populárny strom schopností, podobne ako tomu je v Diable. Každý boh ponúka svoje schopnosti, samozrejme aby ste sa dopracovali k tým najlepším, musíte si najprv „ponakupovať“ tie základné. Schopnosti poodomykané od jednotlivých bohov sú jednak pasívne (napr. regenerácia zdravia, lepšie útoky mečom...), ale tiež aktívne (zásahy spôsobujúce elektrický šok, chvíľková vyššia účinnosť zbraní, vytváranie klonov na oklamanie súpera). 4 aktívne skilly sa dajú ľubovoľne namapovať na d-pad a tým pádom si môžete svoje superschopnosti prispôsobiť presne podľa vašich požiadaviek.

Sekundárny doplnok k RPG atribútom je vylepšovanie zbraní a brnenia. Hoci z každého typu vybavenia sa vám do rúk dostane len niekoľko kúskov, parametrami sa medzi sebou celkom slušne odlišujú.

Jasonove dobrodružstvo prebieha na niekoľkých ostrovoch a nakoniec zakotví až pekelnej ríši. Každý ostrov je zasadený do iného prostredia, čo významnou mierou vplýva na fakt, že sa levely neopozerajú. Navštívite ponurý ostrov s množstvom kamenných sôch, ktoré neomylne signalizujú prítomnosť istej dámy s rozštiepenými (doslova) končekmi vlasov. Ďalší ostrov je venovaný čisto mestskej architektúre. Prechádzať budete cez trhoviská, chrámy, obrovskú gladiátorskú arénu a podobne. Nevyhnete sa ani putovaniu cez zalesnené oblasti ostrova kentaurov, ktorých sužuje neviditeľné zlo a miznúci príslušníci kmeňa. Spolu s levelmi sa menia aj nepriatelia, niekde to budú obyčajný vojaci, inde príslušníci tajomného spolku zabijakov, mýtické príšery či známy bossovia gréckych bájí.

Zatiaľ čo prostredia za fádne označiť nemožno, grafiku už áno. Ani použitý engine, v tomto prípade Unreal Engine 3, hre nezaručil graficky príťažlivý vizuál. Grafika až na pár modelov postáv, posúva po technickej stránke titul o pár rokov dozadu. Ruka v ruke s priemernou grafikou idú aj neprirodzené animácie a suchopárna zvuková stránka. Jednoducho, celá technická stránka by potreboval poriadnu steroidovú injekciu.

 

O tom, či u vás Argonauti zabudujú, alebo nie, vo veľkej miere rozhodne vaša tolerancia k dialógom. Ak vás "vykecávačky" bavia aj v takejto na prvý pohľad čisto akčnej hre, Jasonove dobrodružstvá aspoň vyskúšajte. Budete celkom príjemne prekvapení, ako je antické Grécko podané a čo všetko sa pri rozhovoroch dozviete. V prípade, že vás ale každé prehovorené slovo iba združuje od odtrhávania končatín a odsekávania hláv, v tejto kategórii hier radšej siahnite po inom kúsku.