V hre si pripadáte ako pri čítaní skvelej knihy, ktorej dej ale naozaj prežívate a ovplyvňujete. Jedna zodpovedaná otázka v tomto detektívnom príbehu vyplavuje na povrch niekoľko nových otázok a vy nemáte dosť, kým celú záhadu nevyriešite. Navyše zakomponovanie úplne novej (prvej) kapitoly vyšlo na výbornú, čiže aj veterán série Broken Sword môže prežívať úplne nové zážitky a objavy. Príbeh je síce napísaný skvele s kopou zvratov, tragických, ale i komických udalostí, no gro jeho dokonalosti tvoria geniálne dialógy. Ani jedno slovo v hre nepadne zbytočne. Často sa vďaka dialógom dostávate do humorných situácií a tak o rôznorodosť pri hraní nie je núdza.

Každá z dvoch hrateľných postáv má pritom unikátny a pre danú postavu typický spôsob vedenia dialógov. O tom, že sa v nich skrývajú hinty na riešenie hádaniek hádam ani nemusím hovoriť. Vykreslenie rôznorodých charakterov je potom priam výtvorom génia, zvlášť rôzne „druhy“ angličtiny pri postavách v iných krajinách. To však stále nie je všetko, pri všetkom tom pátraní a riešení hádaniek sa na pozadí odvíja romantický príbeh postupne budujúceho sa vzťahu medzi Georgom a Nico, ktorý sa nenásilne dostáva do povedomia hráča a úprimne, mať Pilcherová takto rozpísané svoje romány, tak jej mám plnú knižnicu.

Dialógy však nie sú jedinou vecou, v ktorej bude môcť táto hra ešte dlhé roky školiť konkurentov. K adventúram síce hádanky patria, no mladší hráč nebude mať o pojme „puzzle“ poňatia, kým si neskúsi tento kúsok. Niekedy sú dokonca tak skryté, že ani nepostrehnete, že práve nejakú riešite. Nie je to len aplikácia predmetov na seba a ich nasledovné využitie niekde inde. Prakticky počas celej doby hrania budete niečo riešiť a je jedno, či je to iba vyčistenie kalicha alebo otvorenie zložitého zámku. Vaša šedá kôra si tu oddychu neužije. Autori však aj mysleli na tých hráčov, ktorí majú v náročnejších hrách často nutkanie k pocitom menejcennosti. Ku každej situácii sú k dispozícii pomôcky od najvšeobecnejších postupne k najkonkrétnejším, ktoré vám od slova do slova napíšu, čo máte urobiť.

Hovorte si, čo chcete, ale nech bude grafické spracovanie v dnešných adventúrach hoc aj na úrovni reality, nikdy tie hry nebudú mať také čaro, ako ručne kreslené hity môjho detstva. Tým teraz nemyslím len túto hru, to bolo pre ilustráciu. Je radosť hru nie len hrať, čítať, ale aj pozerať. K spomínaným krásnym Gibbonsovým ilustráciám si pridajte nádherne kreslené prostredia a rozprávka je na svete. Bohužiaľ pri DS verzii práve táto stránka hry utrpela najviac. Na malej obrazovke sa často z niektorých situácií stával pixelhunting. Hráč aj tuší, čo má spraviť, len jednoducho na obrazovke nevidí vec, ktorú potrebuje, lebo je veľmi malá. Potom ostáva len chodiť stylusom po obrazovke a hľadať nejaké interaktívne miesto. Možno to znie ako malá chybička, no v hrateľnosti dosť zaváži a tráviť niekedy čas prechádzaním obrazovky pixel po pixeli, lebo niečo nevidíte, je aj trochu otravné.

Zvuková stránka je jednoduchá, ale účelná. Hlasy určite budú chýbať počas hrania, no zas ozvučeniu prostredí nie je čo vytknúť. Tak trochu sa to dá prirovnať k starým nemým filmom, ktoré sprevádzal orchester. Nech bola jeho hudba akokoľvek dobrá, nikdy sa to nevyrovná tomu, keby boli popri nej použité aj hlasy. Treba však brať do úvahy aj možnosti handheldu. )

Vrátim sa k lokalitám. Často býva problémom v tomto žánri ich recyklácia. Tu nastáva tiež, no je ich naozaj mnoho, takže vám hra ako okukaná ani nepríde. Veľa častí Paríža, Sýrie, Írska, Španielska vás dokonca neraz aj niečo naučia, hlavne z dejín a aj po opätovnom návrate vám miesta ponúkajú nové zážitky.

Čo viac dodať. Hra bola skvelá už keď vyšla, časom len dozrela ako kvalitné víno. Zub času sa síce podpísal na jej výzore, no ručná maľba s výnimkou postáv stále vyzerá skvele. Okrem absentujúceho dabingu tu už nie sú žiadne tmavé stránky. Dodnes hádam najlepšie dialógy a neopakovateľné hádanky robia z titulu jasnú kúpu. Príbeh je už iba sladučkou polevou na torte, ktorá tomu celému dáva formu a podstatu. Nico je navyše ešte stále kočka.