Red Faction: Guerrilla sa odohráva 50 rokov po prvom povstaní, kedy bol síce Mars oslobodený, no svoju slobodu si dlho neudržal. Núdzové vysielanie vzbúrencov zachytila EDF (Obranné Jednotky Zeme) a rozhodli sa vzbúrencom pomôcť. Pahltnosť EDF však po oslobodení dosiahla rovnakých rozmerov ako predtým potlačenej korporácie Ulthor a pomaly sa všetko začalo vracať do starých koľají. Slobodní baníci sa opäť stávajú nevoľníkmi a každý ich priestupok je potrestaný teraz už policajným štátom.

V tomto momente na scénu nastupuje naša hlavná postava Mason, ktorý sa po smrti otca vyberá na Mars za svojim bratom, aby si zarobil na živobytie. Už po prílete sa však situácia nepríjemne zvrtne a jeho brat končí po zásahu EDF bez života v červenom prachu, čo samozrejme Mason len tak neprehryzne.

Vo veľmi krátkom časovom horizonte sa stretávajú na pultoch tri výnimočné sandbox hry z pohľadu tretej osoby. Infamous, Prototype a Red Faction. S univerzom prvých dvoch sme sa stretli po prvýkrát, no RF má už za sebou celkom dlhú históriu, čo by sme mohli brať ako bod k dobru. Prvé dva FPS diely teda vystrieda otvorený svet so slobodou voľby a pohybu.

Prvým a najväčším ťahákom má byť kompletná zničiteľnosť človekom postavených objektov, teda rozobrať sa dajú všetky budovy a povozy. Na všetko pôsobí gravitácia a na skolenie domu ho nemusíte kompletne demontovať, stačí len zatlačiť na nosné piliere a steny a sám sa poskladá ako domček z karát. Škoda že nezostala zničiteľnosť zeme z predchádzajúcich dielov, vŕtanie tunelov sa tak odkladá asi na ďalší diel. Zo začiatku budete používať len banícke kladivo, no neskôr sa pridajú zbrane hromadnejšieho ničenia. Prilepovacie výbušniny odpaľované na diaľku a nálože reagujúce na pohyb sú len špičkou ľadovca, ktoré v záverečných fázach nahradíte ťažkotonážnou raketou, či bombou vytvárajúcou vír a vcucávajúc všetko okolo seba do špirály, že tornádo pri ňom vyzerá ako striekacia pištoľka pre deti.

Na nepriateľov zo začiatku budete musieť vystačiť s pištoľkou, no už čoskoro ju vymeníte za samopal, brokovnicu alebo blesky metajúcu bleskobijku schopnú naraz odstrániť aj niekoľko cieľov. Fajnšmekri si určite budú slastne pomľaskávať pri objavení dezintegračnej snajperky, ktorá bude doslova brať pôdu pod nohami všetkým nepriateľom, hlavne tým, ktorí slúžia na vysokých strážnych vežiach. Vojaka s ňou síce zabijete na jednu ranu, no potom by to nebola taká zábava, že? Vhodná je tiež na odstraňovanie dôležitých budov EDF, kde sa to hemží vojakmi a útok s výbušninami z blízka by sa rovnal samovražde (aj keď ako simulátor pre teroristov to nemusí byť zlé). Stačí si len nájsť pekné miesto na kopčeku a odstrániť zopár nosných pilierov. Zbraní síce nie je veľa, no každá sa hodí na niečo iné a naraz môžete okrem kladiva, ktoré sa meniť nedá, so sebou vziať najviac tri.

Ku všetkým misiám sa treba nejako dopraviť a keďže niektoré sú pomerne vzdialené, treba využiť niektoré z neďaleko zaparkovaných alebo práve prechádzajúcich vozidiel. Na rozdiel od ostatných hier tohto typu vám šofér s radosťou poskytne svoje auto, speeder, nákladiak alebo nakladač a ešte vám zaželá aj veľa zdaru. Horší sú vojaci EDF, ktorým sa z áut veľmi nechce a svoj nesúhlas dávajú najavo hlasnou streľbou s guľometných veží na streche. Stačí im však trocha dohovoriť alebo ich dematerializovať so snajperkou rovno aj s autom a je kľud.

Ak by vás nebavilo len slepé sledovanie rozkazov a plnenie misií pre odboj, ktorými postupne oslobodzujete šesť sektorov Marsu, môžete si krátiť čas misiami vedľajšími. Autom sa najazdíte dosť a tak bočné misie s kradnutím a privezením auta na čas nie sú veľmi lukratívne. Zaujímavejšie sú misie Heavy Metal, pri ktorých dostanete do vienka niektorý z ťažkých mechanizmov ako tank, ťažkého neozbrojeného mecha alebo naopak mecha ozbrojeného po zuby a letiace pláty obrnenia z áut, telá a výbuchy sú všade navôkol.

Na zahodenie nie sú ani oslobodzovacie misie, kedy treba z domáceho väzenia zachrániť niekoľko povstalcov ostro sledovaných EDF vojakmi. No niekedy stačí len vybúrať kladivom tú správnu stenu a tie zelené mozgy si ani nevšimnú, že strážia už len vzduch. Za najlepšie vedľajšie misie však pokladám Demolition Master, v ktorých treba niekedy až bizarným spôsobom vyhodiť do luftu budovu za určitý čas. Väčšinou sú riešené ako puzzle a strávite fúru času, kým prídete na to, ako to stihnúť, alebo urobiť. 

Každý zo šiestich sektorov Marsu je graficky poňatý inak. V sektore Parker nájdete hlavne ťažobné stanice, banícke autá, špinu, prach a chatrče. V sektore Oáza naopak žije horných desať tisíc, majú postavené luxusné sídla a vilky a svoje zadky vyvážajú v luxusných speedroch a limuzínach. Posledná zóna patrí EDF a tak neprekvapia vojenské komplexy, monumentálne stavby a veľký výskyt vojakov.

Singleplayer Red Faction: Guerrilla sa dá dohrať za celkom slušných dvanásť hodín, no ak chcete pozbierať aj všetky achievementy, tak si čas minimálne vynásobte tromi, pretože takmer polovicu zozbierate len v multiplayeri, ktorý sa celkom podaril a jeho opisom sa zaoberal už je2ry v preview, takže načo mlátiť prázdnu slamu.

Potenciál výbornej hry kazia dlhé presuny medzi jednotlivými misiami alebo ku nim, ktoré začnú byť ku koncu otravné (presuny, nie misie) a fakt, že celkom dobre podaný príbeh v počiatočnej animácií sa celú hru takmer nikam neposúva. Žiadne tajné spiknutie, obracanie kabátov ani nič podobné nečakajte. Od začiatku je cieľ uvedený jasne: zničiť EDF a dostať Mars pod kontrolu.

Red Faction: Guerrilla je príjemných prekvapením, v podstate sa čakalo len na ďalšiu variáciu a klon GTA, no Volition vie, ako do polievky pridať tie správne ingrediencie, aby bol výsledok znateľne odlišný ako u žánrových kolegov.