Po najväčšej pauze medzi filmami i videohrami o malom čarodejníkovi prichádza očakávaný príbeh s podtitulom Polovičný princ. EA mala vlani peknú smolu, že Warner Bros. posunuli premiéru šestky z novembra na tohtoročný júl, no aspoň mala sedem mesiacov k dobru na vyšperkovanie hrateľnosti. Plakanie nad chýbajúcim ziskom je zažehnané, film sa do týždňa prirúti do kín a my už klasicky máme možnosť skúšať hernú verziu príbehu ešte pred filmovou adaptáciou.

No z hľadiska podania príbehu v hre je to paradoxná situácia. EA už po druhý raz (po Rade Fénixa) servíruje dej len veľmi zľahka – žiadne prerozprávanie šiesteho dobrodružstva v plnej dĺžke, iba pár útržkov. Základné dejové body síce v hre figurujú, no bez znalosti filmu či knižnej predlohy je orientácia v konaní postáv náročná. Niežeby nedávala zmysel, na to nie je príbeh taký sofistikovaný, ale hra ako samostatný dejový zážitok neobstojí. Iste, pri EA to možno pripísať na vrub formy – dynamické cut-scény či rýchly strih hrajú predovšetkým na efekt a nie na vykecávanie motivácie a pocitov postáv.

Zážitok z príbehu ostáva rovnako rozbitý ako pred dvomi rokmi; ak ste nevideli film a nečítali knihu, chcete zistiť, ako je to s Tomom Riddlom či ako sa vyostruje vzťah s Dracom Malfoyom, počkajte ešte s hraním týždeň-dva a vstrebávajte solídnu zápletku v inom médiu.

Prístup k story je však odlišný aj v priebehu samotného hrania. Herná séria Harry Potter sa od začiatku profiluje ako kombinácia hrania príbehovej línie a dobrovoľného pobehovania po leveloch či dokonca celom Rokforte a zbieraní rôznych predmetov či plnenia vedľajších misií. Mimoriadne slabá orientácia na príbeh (v celej sérii dosahuje najnižší bod práve teraz) sa rýchlo odrazí v dĺžke príbehovej línie – prejdete ju za sklamaniahodných päť hodín a vidno v nej odlišný prístup od Radu Fénixa. Tam bola predsa len dlhšia (zhruba 10 - 12 hodín), no občas sa zúžila na hľadanie hlavných postáv v celom hrade a v poslednej tretine jej dochádzala dych. Teraz to EA zobrala z iného konca a príbehová časť skončí skôr ako by ste vlastne chceli. Autori majú naďalej problém nájsť optimálne spracovanie a natíska sa otázka využitia licencie. Po rýchlom konci deja ostáva iba vandrovka po hrade a zvyšná herná náplň.

Verná adaptácia Rokfortu, ktorá vydobyla minulému dielu dobré hodnotenie, je späť v obdobnom štýle. Po povinnej ceste k samotnému zámku (slúži ako ľahký tutoriál) sa mohutná stavba a jej okolie rozprestiera v celej kráse i voľnému prieskumu. Nestratíte sa vďaka prehľadnej mape, efektnému i užitočnému označeniu lokácií (názvy sú „nalepené“ po stenách či predmetoch) a navyše získate novú pomoc. Nenápadne kroky na zemi strieda Takmer Bezhlavý Nick, ktorého stačí nasledovať pri ceste za úlohou. Objavovanie je naďalej silnou stránkou hry, hoci Rokfort sa príliš nezmenil. To znamená, že na vás opäť čaká aj postupne iritujúce schodisko alebo krásne scenérie mimo zámku ako Hagridova chatrč a cesta z nej do zámku. Na druhej strane je to fajn zistenie, že mnohé lokácie sú rozložené ako minule, tak sa vám stačí iba postupne rozpamätávať. Subjektívne pocity z vandrovania mám pozitívne (netreba sa toľko motať naprázdno) i sčasti slabšie (celková herná dĺžka i aktivít je menej). Ako GTA-klon s otvoreným svetom však Harry Potter funguje a dáva nadobro zbohom lineárnym prvotinám.

Objavovanie je napokon najväčším plusom a snaha preskúmať všetky lokality vás úspešne ženie vpred. Cieľom je nájsť 150 rokfortských erbov; niektoré ležia na zemi, iné treba získať zberom z malých čiastočiek, ktoré prýštia zo žiariacich predmetov. Cez maličké čiastočky stačí iba prejsť a erb sa začne plniť. Po čase sa jeho symbol rozžiari a pripočíta k celkovému počtu. Jednoduché, chytľavé, zábavné. Zároveň je v hre prístupný aj systém zbierania odznakov, ktorý nápadne pripomína systém trofejí.

Pri súbojoch je už situácia odlišná. Ako by ich séria v posledných dieloch nedokázala hladko vyriešiť – a najmä nájsť správny systém ovládania. HD verzie opäť využívajú pravú analógovú páčku a pohyby palca ako v sérii Skate. Princíp kúzlenia je jednoduchý a autori ponúkajú akurát šesť druhov, takže ich rýchlo zvládnete. Útočné i obranné varianty padnú vhod a samozrejme ich kombinácie – nie je nič lepšie ako omráčiť súpera a potom do neho šiť deštrukciu. Alebo si vhodne načasovať Protego, potom byť chránený a navyše aj odrážať útoky protivníka. Sextet ponúka fajn vyžitie, no pestrejšia paleta by určite padla vhod. Navyše, stále u mňa pretrváva dojem, že EA sa sústredila tentokrát na Wii verziu a čarovanie s Wiimote ako na HD verzie a klasické gamepady.

Klasická kombinácia behu a súbojov vo videohre podľa filmu je tentokrát doplnená dvojicou aktivít. O nepovinnú zložku sa stará popri zbieraní erbov tvorba elixírov a metlobal. Hoci sa to na papieri nezdá ako zábavná aktivita, variácia na Cooking Mana a podobné jednoduché hračky a la Nintendo sa spočiatku javí ako výborný doplnok. Úlohou je variť elixíry podľa inštrukcií a kombinovať prísady v správnom pomere. Z jednoduchej minihry sa postupne vykľuje čoraz náročnejšia, no zároveň aj monotónnejšia náplň. Uvariť 16 druhov je síce kumšt, repetitívna príprava po pár pokusoch však nudí.

Fanúšikom tak ostáva iba tešiť sa na vytúžený metlobal, ktorý sa vracia do tohto dielu série, hoci inak. Namiesto dychberúcich zápasov, kde by svoje umenie či engine prepožičal Peter Moore z divízie EA Sports, nás čaká prelietavanie cez vopred nalinkované body (zelené hviezdy). Takže si ho stačí dobre nacvičiť v tutoriále a v ostrom zápase čaká len to isté a zápas aj tak dobre dopadne. Je škoda, že EA nevyužila potenciál zápasov z knihy s niekoľkými silnými momentmi, tie sa mohli výborne zobraziť vo videohernej akcii napriek určitému naskriptovaniu. Nie, dynamika metlobalu je nadobro fuč.

Zaráža ma, ako sa v roku 2009 autori od veľkého distribútora ako EA nevedia vysporiadať s grafikou, špeciálne modelmi postáv na mocných konzolách ako PS3 či X360. Zombie efekt, ktorý vytýkajú odborníci HD konzolám sa prejavuje naplno – mŕtve textúry, sporadická mimika, slabá konverzia známych hercov do hrateľných postáv. Je to absolútny paradox, keď Square Enix dokázal pred 8 rokmi na staručkej PS2 rozhýbať vlasy podľa vetra a dnes sa u Hermiony nepohne ani vlások? Samotný Rokfort, lokality a objekty sú celkom pekné, grafické efekty potešia i farebná škála je neraz magická, no postavy pôsobia ako päsť na oko, najmä v cut-scénach, ktoré sú zrejme preto tak rýchlo strihané. Hudobná stránka v sebe spája sklamanie z absencie nahovorenia hercami (ich imitácie sú priemerné) a potešenia fanúšika z filmového soundtracku.

Nový Harry Potter obsahuje v sebe veľký potenciál a špeciálne po prvom výlete do herného štýlu a la GTA s totálne prístupným Rokfortom v Rade Fénixa i nádeji, že autori sa poučia a prinesú zrejme podobný, no prepracovanejší svet, nám ostáva ľahko nadpriemerný titul bez naplnených očakávaní. Mladšie ročníky budú aj s chudobnejšou ponukou, kde stačí behať, útočiť a zbierať erby, spokojné, občas si zarobia fľašku či preletia na metle, no z hľadiska možnosti série i prístupu k celému zámku je to málo.

Najmä pre dlhoročných fanúšikov, odchovaní voľnými svetmi iných hier a špeciálne 8-mesačným zdržaním čakali podstatne viac. Autori niečo skrátili (žiaľ, príbehovú líniu), niečo pridali (dva-tri typy nič-moc minihier), no napokon im ostal krásne spracovaný zámok s mnohými časťami, no bez poriadneho dôvodu tráviť v ňom desiatky hodín a vandrovať aspoň do konca prázdnin. Škoda. Toto je len Rad Fénixa v inom obale a rovnakým hodnotením.