V tohtoročnej nádielke animákov prekvapil snímok od Pixaru Hore (Vzhůru do Oblak, pod týmto názvom sa distribuuje aj hra), ktorého kvality ocení predovšetkým dospelé publikum. Rozoberané problémy na tému staroba, celoživotné sny a oddanosť manželke až za hrob sú detvákom cudzie, predsa, pre nich tu bol domček unášaný balónikmi naplnenými héliom a netradičná dvojica hrdinov – ufrfľaný starček Carl a skautík Russel.

Heavy Iron Studios sa v hre venuje iba ceste k Vodopádom snov, opomína úvod, prečo sa Carl rozhodol na dome odletieť, formovanie priateľstva medzi hrdinami a ich vzájomné konflikty odbije pár cut-scénami. Nieže by to hre nejako vadilo. Príbeh je zameraný na prieskum ďalekej krajiny, spoznávanie nových priateľov a boj proti zlému dobrodruhovi Muntzovi, ktorý bol kedysi vzorom pre Carla. Nie nevyhnutne sleduje dejovú os filmovej predlohy a občas si nejakú tú pasáž prikrášli, aby bola stráviteľná v hernej podobe.

Dobrodružstvo nepočká

Vzhůru do Oblak otvára nezmyselný úvod na palube lietadla, kedy ovládate psa Duga a zostreľujete lietadlá. Táto scéna z úplného záveru filmu je tu ako omylom, po nej nastupuje cesta džungľou a prekonávanie prvých skutočných puzzlov. Väčšina z nich sa opiera o kooperáciu oboch hrdinov, jej základ tvorí odpratanie ťažkých kameňov, podanie pomocnej ruky pri škriabaní sa na plošinku alebo zhodenie lana.

Carl aj Russel disponujú odlišnými schopnosťami, no vo výsledku je ich efekt identický. Starček sa dokáže zachytiť palicou na vyvýšených miestach, na ktoré, opäť palicou, vie vytiahnuť svojho spoločníka. Russel vie prejsť po tenkých rímsach a lanom dostať Carla tam, kde stojí. Na tejto mechanike stojí a padá každý enviromentálny puzzle a súboj s dvomi bossmi. Napriek opakovaniu činností hra pomerne rýchlo odsýpa a na jej koniec sa prepracujete do 5 hodín. Môže za to nízka obtiažnosť aj motivačný charakter, ktorý vás núti hľadať stratené artefakty, poklady a zbierať motýľov a chrobákov do zbierky.

Okrem lozenia a prekonávania rôznych prekážok sa Carl a Russel ocitnú zoči voči psím svorkám a divému hmyzu. Prakticky stačí mačkať akčné tlačítko a o boj, blokovanie výpadov sa postará hra. Systém špeciálnych schopností zostáva aj v bojoch nevyužitý. Carl vie odlákať pozornosť balónikom v tvare veveričky a emitovať zo strojčeka v uchu nepríjemný zvuk, Russel má podobné „zbrane“: gumovú hračku a trúbku. Súbojov však nie je toľko, aby vám robili problémy, dokonca si s nimi poradí aj mladší súrodenec.

Som pes, ktorý šteká aj hryzie

Carlovi a Russelovi robia spoločnosť na cestách vták Kevina, ktorý dokáže vyhodiť skautíka do výšok a pes Dug, ktorý vie aktivovať rôzne mechanizmy pákami a vyhrabávať bonusy zo zeme. Tieto postavy sa objavia práve v momente, keď to hra vyžaduje, spestrujú hrateľnosť, ale vedia aj pekne nahnevať. Zasekávajú sa o prostredie, nevedia vyskočiť na malý schodík a čo je najhoršie zavadzajú si v rôznych činnostiach. Ak potrebujete zatlačiť dvomi na dvere, pripletie sa tam tretí a nič sa nestane. V bojoch si zase strážne psy radi skáču v útokoch do cesty.

Interakcia s prostredím nie je problémom len vedľajších postáv, hrdinovia nevedia nastúpiť do výťahu, zobrať lekárničky, mince alebo spadnú z plošinky. Hra neumožňuje korigovať kameru, ale sama vyberá ideálne uhly. Nie je to ideálne. Snaží sa zabrať čo najväčšiu plochu s oboma postavami, ale nevie poriadne zoomovať. Dochádza k takým pasážam, kedy nevhodne zvolený uhol spôsobuje zaseknutie sa v prostredí alebo smrť. AI nie je natoľko inteligentná, aby zostala stáť pri spínači alebo na mieste, kam bude spustené lano, neustále vás nasleduje. Aj preto odporúčame hrať v kooperačnom režime, do ktorého sa môžete pripojiť kedykoľvek.

Doplnkom krátkej príbehovej kampane sú dog fighty s úlohami pre štyroch na jednej obrazovke, ktoré pravdu povediac zabavia iba prvých pár minút. Budete zostreľovať z oblohy nepriateľské lietadlá, balóny a tímovo ničiť vzducholoď. Tomu vám bude pomáhať niekoľko power upov ako okamžitá oprava, míny alebo vypúšťanie balónov.

Ani grafickým spracovaním Vzhůru do Oblak neoslní, nízke rozlíšenie textúr, jednoduchá geometria a strohý dizajn lokalít sa nosili v predošlej generácii. Z odomykateľných bonusov je vidieť, že autori mali kopec nápadov spestrujúcich hrateľnosť, ktoré sa do hry nedostali. Prečo je tomu tak, sa nedozvieme. Za to dabing a jeho kvalita prekvapuje. Hra je kompletne lokalizovaná do čestiny, takže jej porozumejú aj deti. Jediným problémom je neskorá odozva na dianie na obrazovke rádovo niekoľko sekúnd. Rady postavičiek tak prichádzajú neskoro, zväčša až po zdolaní problému.

Vzhůru do oblak je príjemnou hrou na jedno popoludnie. Trpí však syndrómom typickej oficiálnej hry, štandardná herná náplň a nízka protihodnota v podobe mizivých filmových bonusov vám vyfučia z hlavy krátko po dohraní. Ako rodinný titul pre najmenších obstojí vďaka kooperačnému módu, nízkej obtiažnosti a získavaniu bobríkov za splnenie úloh v každom leveli.