EA sa vezie na popularite co-op akcií pokračovaním Army of Two. Odvážny debut novej značky vyšliapal cestičku pre jej posilnenie a podčiarknutie módnej vlny kooperačných akcií. Army of Two: The 40th Day však svoju príležitosť využíva vystrieľaním zásobníka v prvej polovici.

Naši obľúbení žoldnieri Salem a Rios sa ocitajú v Šanghaji. Čaká ich tu rutinná operácia s rozostavením rádiomajákov, ktorá sa v priebehu plnenia zmení na nefalšované peklo. Mesto je napadnuté po zuby ozbrojenými teroristami, budovy padajú k zemi, mrakodrapy vrážajú jeden do druhého a zem sa otriasa explóziami. Nie je to ich boj, chcú sa za každú cenu dostať von zo sutín a zachrániť uväznený kontakt Alice v jednej z budov.

Príbeh, obzvlášť v prípade akcií, nie je dôležitý pre rozvíjanie konfliktu. Strany sú pevne dané, každý vie, aká je jeho úloha. V Army of Two: The 40th Day je k smiechu, až si začnete uvedomovať, že toto divadlo bolo zosnované iba za jediným účelom – pre vás, resp. pre vás a vašeho kamaráta. Stavba lokalít a ich náväznosť postráda logiku, takisto aj konanie dvoch vojnami zocelených žoldnierov, ktorí putujú tam, kam ich hlas vo vysielačke pošle, napríklad aj do nemocnice, ktorú teroristi musia napadnúť, pretože sa tu schovávajú zranení a chorí. Možno to robia z nudy, pretože okrem Salema a Riosa sa nik proti nim nepostaví. Absolútne nik. Armáda dvoch je tak jedinou záchrannou brzdou v dobre rozbehnutom úvode, ktorá nakoniec (po zabití stoviek zlých teroristov) neochotne prijme skutočnú úlohu – zabiť zloducha.

Žoldnieri v betónovom pekle

Army of Two: The 40th Day začína ako výborný katastrofický film Zosunutie susednej budovy ukážkovo odhalí scenériu dymiacich trosiek a padajúcich dominánt Šanghaja a o krok ďalej do mrakodrapu, na ktorom stojíte, vrazí dopravné lietadlo. Takéto momenty vám nedovolia zastaviť, ale zobrať nohy na plecia a cestou postrieľať, čo sa pohne. Jedna lokalita má explozívnejší charakter než tá predošlá a keď sa pred vami otvorí strecha s kanceláriami ako konzerva, neviete sa nabažiť krvavočerveného horizontu a skazy. Diabolské tempo hre nevydrží do konca. Bohužiaľ.

Prechádzka v zoo spracovanej ako zábavný park s postrieľanými zvieratami, za ktoré sa môžete schovávať, je predzvesťou nevyhnutného – opakovaniu stavby lokalít podľa pravouhlých šablón. Preč sú šikmé plochy naklonených výškových budov, kolabujúcich nosníkov a autobusov prerážajúcich steny garáží. EA používa rovnaké triky ako v predchodcovi, zatiaľ čo v prvej polovici vám systém – koridor otvorené priestranstvo (aréna), kam nabehnú nepriatelia – nevadí, neskôr sa dostaví stereotyp, ktorý, v prípade, že hráte sólo, má prudký nástup.

Kto by však hral kooperačnú akciu sólo, že? Vo dvojici to odsýpa oveľa rýchlejšie, otvára sa priestor šitia taktiky za behu a upravovanie postupu na základe prekážok pred vami. Dizajn lokalít je tentoraz otvorenejší, členitejší. Na nepriateľov môžete nezávisle útočiť z oboch strán, obísť ich, podliezť či vyliezť na strechu a vytiahnuť sniperku. Systém Aggro pracuje na jednotku. Jeden hráč na seba streľbou (aj slepou) stiahne pozornosť nepriateľa, zatiaľ čo druhý sa môže v tichosti presunúť za chrbát a nič netušiacich zasypať spŕškou guliek.

Co-op nevyhnutný

Táto technika je nevyhnutná v neskorších pasážach, kde čelíte jednej vlne za druhou, na konci ktorých prichádza miniboss. AI nemá tendencie vytvárať rojnicu alebo prepracovanú stratégiu ako v obrovskej presile obkľúčiť dvojicu žoldnierov, rozprávate sa s nimi výhradne cez krytie, ktoré je na niektorých miestach zničiteľné. Čaká na mieste na svoju guľku. Vzhľadom na to, že v hre sa neobjavujú žiadni strážcovia úrovní a vojaci sú si navzájom podobní, sa prestrelky rýchlo prejedia. Dokonale naaranžované lokality s improvizovaným krytím, debnami, betónovými blokmi, rebríkmi a stacionárnymi guľometmi tak pôsobia na smiech. Nebojíme sa povedať, že práve samotný záver budete prechádzať so zaťatými zubami len preto, aby ste kampaň pokorili.

Army of Two: The 40th Day musíte hrať tak ako bola navrhnutá, netreba sa pozastavovať nad takými nelogickosťami ako nemožnosť vykopnúť dvere z pletiva alebo nezmyselnými zakončeniami vašich morálnych rozhodnutí formou komiksových animácií. Hra vás z času na čas postaví pred situáciu, ktorá sa dá vyriešiť stlačením jedného z dvoch tlačítok. Väčšinou ide o možnosti - zabi alebo nechaj. Ignorujete vzácny druh tigra alebo ho popravíte za finančnú odmenu? Ak ho ušetríte, uvidíte v cut-scéne, ako sa dostane von z klietky a na prechádzke ulicami mesta zahrdúsi v aute zlodeja.

K morálnym rozhodnutiami sa viaže aj záchrana rukojemníkov. Cez GPS môžete označiť nepriateľov a s kamarátom ich naraz popraviť. Alebo sa v tichosti priplazíte, chytíte pod krk veliteľa, na čo sa zvyšok skupiny vzdá. Alebo zabijete každého v hľadáčiku. Rozhodnutie je vaše a pocíti to vaše konto. Za prachy si nakupujete nové zbrane, ktoré sa dajú všemožne upravovať upgradmi nájdenými v leveloch alebo odmknutých progresom. Na zbraniach sa dajú vymeniť pažby, zásobníky, hlavne, pridáte tlmiče, ďalekohľady, štíty a pod.

Kontraprodukcia

Systém upgradov je prepracovaný a povedali by sme, že na takú priamočiaru akciu až príliš. Modifikácie majú zmysel pri najvyššej obtiažnosti, inak vám postačí presná muška. Ale prečo si nevyšperkovať zbraň skrutkovačom alebo plechovkou od Coly, keď to hra ponúka,? Zbrane je možné brať aj po padlých, ale dostatok munície vám nedovolí siahnuť po guľomete, ak máte v inventári plne upgradnutý samopal AK47. Prachy sa dajú utratiť aj za také hlúposti ako diamantové granáty. Vylepšovať sa nedajú iba zbrane, ale aj maska či štíty na pleciach. Na oficiálnej stránke si môžete navrhnúť vlastný dizajn a potom ho jednoducho importovať do hry. Keď už behať po bojiskách, tak štýlovo.

Nosnej kampani, ktorá vás zamestná na približne 5 hodín, sekunduje katastrofálny multiplayer s tromi módmi. Lobby sú prázdne a ak sa do nejakej napojíte, sieťový kód laguje až za hranicu únosnosti. Počas troch dní sa mi osobne podarilo odohrať až dva zápasy! Z trojice Co-op DM, Control (boj o kontrolné body) a Warzone je najzaujímavejší práve posledný menovaný. Ide o presnú kópiu dynamických úloh z Killzone 2. V jednej minúte zabíjate VIP cieľ, v druhej zase aktivujete výbušninu. Štvrtý mód Infiltration je zamknutý pre tých, ktorí si hru nepredobjednali. Ide o variáciu režimu Horde, kde štvorica čelí vlnám nepriateľov, kým nepadnú. Infiltration by mal byť uvoľnený pre všetkých mesiac po vydaní.

Army of Two: The 40th Day je (okrem otrasného MP) vyspelejšia ako predchodca. Zbavila sa vyblednutých farieb, lokality sú väčšie, majú na sebe oveľa viac detailov a zničený Šanghaj má svoje neopakovateľné čaro. Pohybujete sa výhradne v urbanistickom prostredí postihnutom katastrofou. Zvuky a hudba neoslnia, zapamätáte si snáď iba hlas Nolana Northa dabujúceho Salema, ktorého môžete poznať z Assassin's Creed II, Dragon Age či Uncharted. Vtipy a narážky medzi hlavnými hrdinami už nemajú takú údernosť, ani chémia už medzi nimi nepracuje takým sarkastickým spôsobom.

Army of Two: The 40th Day je vylepšený originál, no nie natoľko, aby ste naň spomínali. Priveľmi rýchlo vystrieľa nápady a potom nedokáže udržať tempo, ktoré nezachráni ani biedny MP. Je ako letný film, na pár hodín vypnete mozog a potom sa sústredíte na dôležitejšie veci. Škoda, pretože v značke Army of Two drieme obrovský potenciál, len ho EA musí prebudiť.