Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo hrdina musí mať po ruke vždy novú hračku, dokonca aj vtedy, ak jeho dobrodružstvo predchádza už vami prežitý príbeh? Prečo sa potom v tom prvom neobjavili zbrane, ktoré mal k dispozícii po druhýkrát? Zabudol ich ovládať? Neboli dosť dobré? Čo ak je ten prvý príbeh relevantný iba pre jednu časovú os a ten ďalší píše nanovo históriu? Čo ak je hrdinov viac?

Analyzovať príbehovú linku The Legend of Zelda nemá význam, nech ste už koľkokrát zachránili princeznú Zeldu, premohli Ganona alebo vkročili nohou do kráľovstva Hyrule. Vždy má pevne daný začiatok a koniec, ktorý nehľadí na to, či ste, alebo naopak, nie ste fanúšikom tejto série. Nezáleží na tom. Link je znovu povolaný, aby zachránil krehkú dievčinu s magickým úsmevom a roztomilým hlasom. Spirit Tracks inovuje rokmi overenú formulu vychádzajúc zo svojich predchodcov, pričom sa drží tradícií a nijakým zásadným spôsobom nebráni k absolútnemu ponoreniu sa do nového dobrodružstva.

Phantom of Zelda

Začína ako každé iné. Obyčajný chlapec sa ocitá vo víre udalostí a tie ho postavia na cestu, ktorá končí až pri úhlavnom zloduchovi zodpovednom za skazu a zlobu v pokojnej krajine. Kráľovstvo Hyrule si nažívalo v pokoji po dlhé roky vďaka duchom, ktorým sa podarilo Kráľa démonov premôcť vo finálnej bitke, no sily im už nestačili, aby ho zničili úplne. Kráľ bol tak uväznený hlboko pod zemou a nad ním vyrástla veža, ktorá spečatila vyčerpávajúcu vojnu a týči sa nad krajinou ako dvihnutý prst. História sa však zopakuje. Kancelár Cole napadne v najneočakávanejšej chvíli Zeldu a ukradne jej telo potrebné na vyvolanie Malladusa – Kráľa démonov. Pre Linka to znamená iba jediné, popraviť si rušňovodičskú čiapku a zo zatiahnutou húkačkou vyraziť na záchranu.

Spirit Tracks sa už od začiatku odkláňa od svojich predchodcov - zloduchom už nie je Ganon, ktorého ste skolili snáď miliónkrát, a Zelda vás napriek absencii svojho tela sprevádza na každom kroku v duchovnej forme. Napriek tomuto handicapu je jej pomoc neoceniteľná, dokáže sa prevteľovať do fantómov a využívať ich schopnosti. Na obrovských rytierov ste už narazili vo Phantom Hourglass, v Spirit Tracks je ich úloha podstatne väčšia. Nepriateľská nátura im nie je cudzia, stále vás dokážu jedným úderom zabiť, stačí však trochu šikovnosti a môžete ich priamo ovládať!

Do dungeonov sa tak nevtieravo vkradla kooperácia. Každý z fantómov disponuje inou silou, jeden dokáže presúvať masívne bloky, alebo zničiť chabé konštrukcie, ďalší sa vie teleportovať a iný zase disponuje s ohnivým útokom na zapaľovanie faklí (mimoriadne dôležité v temných dungeonoch). Fantóm vás prenesie na chrbte cez lávu, vyloží na vyvýšené miesta, ale aj obráni pred nepriateľmi. Podporné činnosti v úvode s nastupujúcou komplexnosťou bludísk vystrieda plnohodnotná kooperácia, simultánne aktivovanie spínačov, deaktivovanie pascí, obrana pred padajúcimi obrovskými balvanmi a pod.

Tam, kde Link, nemá k dispozícii fantóma, sa musí spoliehať na vlastné hračky. K neodmysliteľnému bumerangu a luku pribudla nová sada zbraní plne nahradzujúca riadenú bombu, lopatu alebo kladivo. S hadím bičom sa budete hompáľať cez útesy ako Indiana Jones, a pomocou vzdušných vírov vyvolávaných fúkaním do mikrofónu môžete bombu odviať smerom na nepriateľa. Mikrofón využijete aj pri flaute, ktorou sa dajú prebudiť spiace monumenty, vytiahnuť zo zeme poklady, doplniť život, ale predovšetkým vrátiť do krajiny koľajnice. A tie budete potrebovať, pretože po Hyrule sa pohybujete na vláčiku.

Stará známa pesnička

So zmenou Linkovej profesie sa zmenil aj dopravný prostriedok. Pohyb vláčiku je limitovaný vzhľadom na objavené trasy, nemáte už takú slobodu ako pri brázdení morí, čo neznamená, že v dedinkách a mestečkách nie je dostatok priestoru pre poschovávané poklady, bonusy či vedľajšie misie. Ako rušňovodič budete prepravovať pasažierov, ktorí si potrpia na dodržovanie predpisov (rýchlosť, ťahanie za trúbu, plynulé zastavenie na stanici), ale aj tovar z jedného konca na druhý. Spirit Tracks nemá žiaden žurnál ani denník, čo je však zaujímavé, že vďaka jednoduchému a ľahko čitateľnému dizajnu ho ani potrebovať nebudete. Viete, kto od vás čo potreboval, kam treba ísť a čo treba spraviť. Pri zložitejších hádankách prichádza opäť vhod mapa, kam sa dá zapísať čokoľvek stylusom.

Nadobúdanie nových zbraní, hračiek a piesní sa vám postupne otvorí celé Hyrule, ktoré môžete prebrázdiť, až pokiaľ nebudete mať kompletne upgradovaný vláčik a aktivovaný každý teleport pre rýchlejší presun. Za nájdené poklady vám starý známy priekupník Linebeck vymení celé vozne, delá alebo lokomotívu a obchodník Terry zase zosadne balónom a predá bomby či iné potrebné vecičky. Ekonomický systém v Spirit Tracks je nastavený tak, aby ste nemuseli absolútne nič kupovať. Môžete sa spoliehať iba na nájdené predmety a zbrane v dungeonoch alebo verný meč. Absolútne vás nemusí trápiť stav konta alebo zháňanie potrebnej zbrane.

Dizajn hry vám nedovolí zablúdiť, ale vedie vás stále vpred, či už prehodíte výhybku a preskúmate dedinky, je na vás. Napriek tomu, že Spirit Tracks je úplne novou hrou v sérii The Legend of Zelda, neubránite sa pocitu, že ste ju už niekde hrali. Akoby z oka vypadla Phantom Hourglass, zdieľa s ňou nielen rovnakú štruktúru a rozdelenie hry na dve časti (dungeony a jazda na vozidle), ale aj identickú ovládaciu schému, vymieňanie predmetov cez wi-fi a multiplayer, ktorý nepodporuje online, ale zato ponúka hru pre štyroch hráčov z jedného kartridgu.

Jedna vec sa však nezmenila, Spirit Tracks potvrdzuje, že Nintendo sa vie o svoje najcennejšie značky postarať ukážkovo. Každý nový diel série nás vedie po dôverne známej cestičke vyšliapanej miliónmi predaných kópií, no vždy ide o dobrodružstvo, ktoré nepoľaví, kým neskončí a vždy ho radi podstúpite, znovu a znovu. Nie nadarmo sme The Legend of Zelda: Spirit Tracks pasovali za najlepšiu hru pre DS v minulom roku.

Druhá strana mince - je2ry:

Zelda: Phantom Hourglass je pre mňa jedna z „najhravejších“ hier, ktoré som kedy hral. Jednoducho hra s veľkým H. O to viac som sa na nové pokračovanie legendárnej série tešil. Bohužiaľ, miesto plnohodnotného pokračovania som dostal niečo, čo by si pri inej sérii odnieslo maximálne označenie datadisk. Na chlp rovnaké herné princípy, rovnaké dungeony, podobné prostredia, podobné úlohy. Akurát že miesto loďky za Link vozí na vlaku a miesto presýpacích hodín je vyzbrojený čarovnou píšťalkou. Navyše, jeden z hlavných herných mechanizmov – fúkanie do mikrofónu – je zábavný, keď sa Zelde venujete doma, na pohovke. V čakárni u lekára, v autobuse alebo pri čakaní na letisku si takýmto spôsobom vyslúžite akurát pár veľavravných pohľadov. Škoda, že Nintendo sa (zrejme) bojí vybočiť z vyšliapanej cestičky a vsádza na rokmi osvedčenú istotu. Na jednej strane sa jej nečudujeme, na druhej strane sa nám, „nie Nintendo fanatikom“ takýto prístup nemôže páčiť.
Hodnotenie: 7,5/10