The Legend of Zelda: Spirit Tracks

Keď som bol mladší, sníval som okrem iného aj o tom, že sa stanem strojvodcom. Viete, milujem ten nespútaný pocit voľnosti, ktorý vám dá jazda vlaku. Človek sa nemusí sústrediť na samotné riadenie, a tak môže upriamiť svoju pozornosť na obdivovanie okolitej krajiny. Trate železníc sú už od veky vekov späté so samotným lonom prírody, pretože sa v začiatkoch používali hlavne na prevoz vyťaženého dreva či kamenia. Predstava riadenia veľkého čierneho rušňa po zalesnenej krajine, a s tým aj možný dotyk rúk po listoch korún stromov, vo mne vyvoláva magickú symbiózu techniky a prírody. Také niečo sa bohužiaľ už prakticky nedá zažiť, možno že len na nejakom festivale alebo prehliadke starých vlakov.

Podobné pocity mali možno aj tvorcovia predchádzajúceho počinu Phantom Hourglas, ktorým sa zdá sa málilo cell-shade štýlu „Fantómových presýpacích hodín“ a narukovali s novým dielom v rovnakej grafike a rovnakým herným systémom, no s tým rozdielom že vymenili loďku za vláčik. Osobne som k hre pristupoval opatrne, pretože som vedel že mechanika samotnej hry je totožná s Phantom Hourglass, a preto som sa snažil na celú hru dívať cez objektívny objektív (bože to je ale zlé spojenie), aby som hru nenadhodnotil len preto že je to nová Zelda, a neprehliadol to, že je totožná s predchodcom. Nuž snažil som sa ako snažil, výsledné hodnotenie, ktoré ste si už určite všimli, hovorí za všetko. S úprimným a čistým srdcom vravím, že je zaslúžené. Táto hra je proste perfektná, a jej kúzlo ma úplne dostalo. Legend of Zelda je proste neprekonateľná séria v rámci adventúr, a tento diel nijako nevybočuje z rady.

Dej sa odohráva asi 100 rokov po udalostiach vo Phantom Horuglass. Náš hrdina (ktorého si môžete nazvať ako sami chcete no všade sa uvádza ako Link), sa prebudí do veľkého dňa. Dnes ho princezná Zelda povýši z obyčajného učňa na vlakového inžiniera, a preto netreba zaháľať, ale naskočiť na vlak a vydať sa do hradu krajiny Hyrule. To Link aj spraví, no netuší že jeho život sa za chvíľu úplne zmení. Zelda totiž požiada Linka, aby ju odviezol do vysokánskej veži stojacej presne v strede krajiny, do Veže duchov (v origináli Tower of Spirits), aby vyšetrila záhadné miznutie koľají po svete. Tieto koľaje ale nie sú obyčajné, sú to koľaje duchov (odtiaľ názov hry), ktoré slúžia ako zásoba energie pre Tower of Spirits, ktorá je ako keby zátka od väzenia zlého Malladusa. Linka s princeznou na ceste do veže ale prekvapí zlý démon v ľudskej podobe Cole, ktorý oddelí telo Zeldy od jej duše a telo si vezme. Po sérií niekoľkých udalostí sa odhodlaný Link, spolu s princezniným duchom, vyberie obnoviť trate, a zabrániť Coleovi v jeho zlých plánoch.

Ako som už spomínal vyššie, herná náplň sa vôbec nelíši od predchodcu. Zem je rozdelená na štyri územia (lesná krajina, krajina ľadu, krajina oceánu a krajina ohňa), do ktorých sa budete môcť dostať až keď nájdete ich mapy v Tower of Spirits. Táto veža je vlastne synonymom Temple of Ocean King z Hourglass. Postupne ju zdolávate a objavujete jej skryté tajomstvá. Pozostáva zo 4 častí a aby ste sa dostali do každej z nich, je treba zdolať dungeony v každej zo spomínaných krajín. Čím sa budete vyššie a vyššie, tým nájdete rôzne zlepšováky, ktoré vám pomôžu dostať sa do dovtedy neprístupných lokalít. Nájdete už klasické bomby, či bumerang, no do rúk sa vám dostane aj veterná vrtuľa, ktorá sa rozkrúti po vašom fúknutí do mikrofónu, či špeciálne žezlo majúce schopnosť robiť zo sypkého piesku, tvrdé pieskové bloky.

Samotné dungeony, to je celá filozofia Zelda hier. V tejto časti je ich požehnane, a tak ako som ich chválil v Hourglassovi, tak ich musím pochváliť aj tu. Sú jednoducho perfektné, a skvelo odrážajú fantáziu tvorcov. A nielen to, niektoré sú ešte dokonca lepšie navrhnuté, zábavnejšie a komplexnejšie. Cestu v nich vám spríjemnia, okrem protivníkov v podobe zvierat či démonov, aj rôzne nástrahy a pasce, pri ktorých budete musieť pohnúť rozumom. Fantastickým prvkom hrateľnosti je, že hráte v podstate co-op so Zeldovým duchom, ktorý sa prevtelí do jedného z Fantómov a tým pádom môže využívať jeho schopnosti. Či už presúvať obrovské kvádre, prechádzať cez lávu (cez ktorú vás môže aj preniesť), prejsť cez železné ostne, odolávať plameňom alebo valiacim sa kameňom. Spirit Tracks je prvá hra, v ktorej máte možnosť hrať za samotnú princeznú, aj keď len v podobe jej ducha. Odvážny krok sa tvorcom vyplatil, a inovácia priniesla svoje ovocie. Jediným slabším článkom sú paradoxne bossovia, ktorí nie sú príliš zložití a slúžia ako keby na osvojenie schopnosti každej novej zbrane.

Dá sa povedať že synonymom predchádzajúcich presýpacích hodín je tu čarovná píšťalka. Jej význam sa dosť podobá ocarinu z fenomenálnej Ocariny of Time, a teda po zahratí určitej piesne (rozumej pár tónov) si môžete doplniť životy, prebudiť k životu spiace sochy, privolať z neba vtákov, na ktoré sa môžete prichytiť alebo objaviť v zemi skryté tajomstvá. Hlavný dôvod použitia tejto píšťalky je ale ten, že pomocou nej si sprístupníte dané časti Tower of Spirits. Aj keď na každú pieseň stačia nanajvýš štyri tóny, fúkať do píšťalky v podobe mikrofónu, z ktorej v reálnom čase vyjde aj ozajstný tón je veľká zábava. Dokonca aj vtedy, ak na vás zazerajú ľudia čakajúci na stanici na svoj autobus ;)

 Ale poďme k tej, na prvý pohľad, najvýraznejšej zmene, a to vlaku. Prakticky sa to ovláda jednoducho a intuitívne ako loď z Phantom Hourglass, no je tu pár zmien. V prvom rade sa jedná o vozidlo samotné. To sa môže pohybovať logicky len po vopred určených trasách, čiže koľajniciach. Tam kde ste sa minule mohli s loďkou pohybovať hocijako, krížom krážom po mori, tu ste už limitovaní koľajnicami a tak sa jazda vlakom prv môže zdať ako nudná a nepríliš pôsobivá, keďže máte sprístupnené len malé množstvo trás. Neskôr ak si ich sprístupníte, či už hlavným questom alebo vedľajšákmi, tak sa to neporovnateľne zlepší. Vlak má dva rýchlostné stupne, brzdu a spiatočku.

Tak ako aj v dungeonoch, tak aj na trati na vás číha nebezpečenstvo v podobe rôznej zvieracej hávede alebo pirátoch na lodiach či tankoch. Všetkých sa pohodovo zbavíte klasickým delom, ktoré poznáme z predchádzajúcej hry. Mám tu jednu pripomienku, aj keď idete na najvyššom rýchlostnom stupni, tak sa vlak nepochopiteľne vlečie a keď vás úloha núti prejsť z jedného konca mapy na druhý, tak to strašne dlho trvá. Pohode nepridá ani strašný systém „teleportu“. Teleportujete sa pomocou aktivovaných monolitov, ktoré sa nachádzajú na určitých miestach. Problém je v tom, že je to strašne neefektívne a priam zbytočné, keďže to vlastne zdržuje. So slzou v očiach spomínam na skvelý systém rún, ktoré ste kreslili na tabuľku v predchodcovi.

Svet samotný skrýva mnoho pokladov. Rôzne artefakty, ktoré môžete predávať, alebo vyrábať si z nich rozličné časti vlaku, rupie (mena, ktorou sa tu platí), alebo muníciu do zbraní, ktoré sa väčšinou ukrývajú v tráve. Tak ako vždy, aj v Spirit Tracks majú svoje miesto minihry, ktoré osviežujú hrateľnosť. Spomeniem napríklad chytanie zajacov pomocou sieťky na motýle, logické hlavolamy v „Ends of the Earth Station“, prevážanie ľudí (dávajte pozor na značky), či tovaru pre zákazníkov, alebo tú najväčšiu minihru, zbieranie známok pre deda Nika. Aj v tejto hre pretrváva trend, ktorý započal Wind Waker z Gamecube, presnejšie Beedle a jeho obchod, u ktorého keď si kupujete dostávate body, a keď ich nazbierate určitý počet, dostane sa vám zliav.Grafika je cell-shade štýlu a na  tom sa snáď nedá nič pokaziť. Výkon DS dovolilo hre len to čo mohlo, a aj preto sa cestou vlakom až tak kochať výhľadom nebudete, keďže ste obklopený chladnými kockami, no interiér sa už podaril oveľa lepšie. Je to výrazný nadpriemer, ale v porovnaní s grafikou takého New Super Mario Bros. jasne zaostáva. Hudobná stránka je kvalitná ako v každej Zelda hre, tu nie je o čom debatovať.

Možno sa vám zdá, že som hru stále porovnával s predchádzajúcou, no popravde sa to ani inak nedalo. Tieto hry sú veľmi podobné čo sa týka systému hrania, no vnútrajškom sú iné. Áno, je tu svet rozdelený do 4 častí ako minule, je tu jeden veľký dungeon, do ktorého sa stále a stále vraciate, je tu ten istý princíp ako predtým, no netreba zabúdať, že sa to hrá neskutočne dobre, ľahko a hlavne to má dušu a neopakovateľné kúzlo. Spirit Tracks má aj napriek svojej podobnosti, svoj vlastný svet, ktorý si určuje sám a sám ho otvára aj uzaviera. Bezpochýb je to jedna z najlepších DS hier, ktorú by si nemal ujsť nikto, kto sa rád prechádza po jaskyniach a chrámoch a čelí starodávnym pascám a obrovským démonom. Nemôžem inak, 9/10.

 Grafika 8

Ovládanie 10

Hrateľnosť 9

Zvuky 8

Hudba 9

Náročnosť 5