Skôr, či neskôr by sme o to určite zavadili, tak to vyriešme hneď na začiatku a viac sa k tomu nevracajme. Mario Kart a Little Big Planet, to prvé zastupuje v ModNation Racers žáner a atmosféru, to druhé štýl, feeling a variabilitu. Zábavné arkádové závody, v ktorých sa všetko podstatné môže stať predmetom hráčovej tvorivej svojvôle. Hra, ktorá prísne vzaté, neponúka nič nové, len preberá osvedčené prvky, stavia ich do nových spoločných kontextov a na úrovni konceptu dúfa, že to bude stačiť, aby vzniklo čosi, čo obyčajnú videohru robí okamžitú klasiku. Aj keby sa to hneď podarilo, nič to nebude znamenať, pokiaľ sa ModNation Racers nepodarí vymaniť z tieňa neúspechu domovskej platformy.

Ak by mali ľudia v SCEE čo len trošku lepšie PR, ak by sa čo len troška viac sústredili nie na hry samotné, ale na životný štýl s nimi spätý - teda na to, čo s hraním „urobila“ PlayStation a naopak, čo „urobilo“ PlayStation, ModNation Racers by sme videli v každom mienkotvornom „geekovskom“ artefakte.

O čom vravím? O tom, že je svojho druhu hriechom, že trebárs taký Sheldon, Leonard, Howard a Rajesh v Big Bang Theory permanentne ulietavajú na Wii a trávia večery hraním Halo, ale o ModNation Racers ani nezavadili. A tá hra pritom, akoby mala „geekovstvo“ priamo v génoch. Backround je dôležitý, nie hra sama osebe, ale to, čo tá hra znamená, čo ponúka, akú komunitu oddaných veriacich dokáže okolo seba vytvoriť a tak ďalej. Sociologický presah? Áno, môže byť, avšak, a toto je samučičké jadro problému, hra sama osebe môže byť preplnená prvkami, ktoré onen backround dokážu vybudovať, lenže málo sa o ňom vie. A to je dlhodobá slabina SCEE – schopnosť naozaj predať titul, vybudovať mu oddanú fanúšikovskú základňu, ktorá si svoju vieru nenecháva pre seba, ale šíri ju ďalej. Týka sa to Warhawku, MAGu, MotorStormu, osudovo na to doplatil Eye of Judgement a čiastočne i LittleBigPlanet, ale to je zase pridobrá hra na to, aby to bola skutočná masovka.

ModNation Racers na takomto čomsi stojí, hra s obrovským potenciálom, veľmi dobrá, zábavná, jednoduchá, avšak nie hlúpa ani banálna a vôbec nie nenáročná, hra, ktorá má v sebe potenciál fanúšikovskej inštitúcie, ale len v tom prípade, ak sa podarí vybudovať komunitu a vybudovať povedomie o hre.

Pandrlák (Mod), vozítko, trať, tri základné atribúty ModNation Racers, všetko ostatné sme už kdesi videli ani lepšie, ani horšie, len podobné. Pandrlák – na začiatku iba biely skelet, vozítko – na začiatku iba sériový kus a trať – na začiatku miesto, kde sa budú získavať jazdné skúsenosti. K tomu kariérny mód, nie nepodobný povedzme Gran Turismu, akurát odľahčený, arkádový, s jasným nádychom ironizujúcej hyperboly, aby bolo od začiatku jasné, že ModNation Racers chce byť návykovým titulom, ktorého métou je ultrazábavnosť. Potiaľto je ModNation Racers chladnokrvne vykalkulovaná hra.

Malé auto, čo na prvý pohľad vyzerá ako výsledok grupensexu medzi motokárou, autíčkom z autodromu a klasickou americkou kravou zo sedemdesiatych rokov – veľkou károu s ešte väčším, silnejším motorom. Z neho od pol pása trčí divný typ, drobné nôžky, veľký trup, obrovská hlava, Johny Bravo s opuchom mozgu. Už takto má čosi do seba, ale keďže podobné hry nemám rád, necháva ma vlažným. Bez vášne sa púšťam do hry, závodím na okruhu, podľa očakávania naberám zbrane, využívam „nitro“, driftujem v zákrutách, keď je autíčko vo výskoku, zmutovaný junák stvára všakovaké huncútstva, stojky, roznožky, ruky nohy vyhadzuje, predvádza sa, aby keď auto dosadne späť na dráhu, už znova pevne v rukách držal volant a rútil sa vpred. Skratky, zrýchlovacie pásy, bonusové veci, čo pridávajú body. Vyzerá to fajn, ale zatiaľ nič moc, načisto priemerná vec, ja sa opiť rožkom nenechám.

Jediným, ako tak originálnym prvkom je, že zbrane zbierané na trati sa upgradujú. Chvíľu trvalo, kým na to človek prišiel, predsa len to chce trocha morálnej sily a sebaovládania, nepoužiť zbraň hneď, ako je k dispozícii, ale kto si počká, získa v zbraniach vylepšených na maximum skutočné fatality schopné rozhodnúť pretek na dohľad cieľovej pásky. Priamočiare arkádové závody tak získavajú ľahučký leitmotív strategického plánovania, čo síce tiež nie je úplná novinka, ale spomenúť si zaslúži, hlavne keď stále platí, že ModNation Racers je fajn, ale nenadchýna.

Skúšam editory, budujem vlastného avatara, chcem, aby vyzeral trocha ako Paviel Rochniak, nakoniec ale vytvorím obludu a napadá ma, že som Paviela vlastne celkom trafil. Panáka mám, poďho auto zmontovať a trať vyvalcovať a keď trávim v editore druhú hodinu, uvedomujem si, že sa kráľovsky bavím a vyslovene sa teším, až sa so svojím hrdinom a jeho autom vrútim do závodu.

Pointa toho celého je samozrejme v online hraní, respektíve v online ako takom, predvádzanie sa, ukazovanie, porovnávanie, kto má väčšieho. Bizarnejšieho, čudnejšieho, farebnejšieho. Možnosti budovania tratí, avatarov i áut sa v súlade s nepísanými pravidlami objavujú postupne, čím viac toho človek odohrá, z tým väčšieho množstva očí, nosov, nálepiek, karosérií, pneumatík a doplnkov okolo trate môže vyberať. Variácií je iste spočítateľné množstvo, ale je ich jednoducho priveľa na to, aby ich ktosi spočítať naozaj skúsil. V praxi to znamená, že okrem predvolených postáv, tratí a vozítok prítomných v hre od začiatku je tých možností toľko, že je prakticky nemožné naraziť na dva totožné modely.

A tu sa dostávame na miesto, ktoré skutočne môže z ModNation Racers urobiť výnimočnú záležitosť. Ak sa zámer podarí a okolo hry vznikne komunita, netreba sa obávať, že by hra začala časom nudiť, naopak, čím viac ľudí sa do vývoja zapojí, tým bude hranie pestrejšie. ModNation je jednoducho hra s obrovským potenciálom a jej zábavnosť a vlastne i hrateľnosť je priamo úmerná tomu, či dokáže takýto herný koncept otvoreného dotvárania hry toho ktorého hráča nadchnúť.

Keďže mojou prirodzenou pozíciou v tomto type hranie je skepsa, nič z uvedeného ma nepresvedčilo, že ModNation Racers je výnimočná hra, čo ale neznamená, že ktosi iný to môže cítiť inak. Ak by som chcel ModNation Racers zhodiť, stačilo by napísať, že ide o hru, ktorej kvalita či nekvalita nie je zakliata nie v nej samej, ale v partii, ktorá si k nej sadne. Lebo, a toto je fakt, ak sa pri ModNation, pokojne offline v splitscreene zídu štyria všetkého schopní kumpáni, a rozhodnú sa nebrať ohľady na dlhoročné priateľstvo a poriadne spolu zúčtovať v závodoch, čo na prvý pohľad vyzerajú, akoby boli pre malé deti, existuje reálna šanca, že pri nej strávia viac času, akoby ktokoľvek z nich predpokladal.

A potom je tu vec, čo ModNation Racers zhadzuje kamsi dole, technická záležitosť, až nehanebne zanedbaná, ak vezmeme do úvahy, že ModNation Racers je vlastne hra o rýchlosti. Loadingy, fakt dlhé, nepríjemne dlhé, kúskujúce hru do fragmentov, ktoré samé osebe môžu mať fantastickú namotávajúcu atmosféru, ale všetko je to na nič, pokiaľ rozvášnený hráč v loadingu jednoducho vychladne. Veľký problém, v ModNation Racers vlastne najväčší a možno taký veľký, že nakoniec hre i celému konceptu zlomí väz.

Druhá strana mince (Junker): 

ModNation Racers je hra závislá od online. Odhliadnuc od nezmazateľného párty charakteru ťaží predovšetkým z užívateľského obsahu. Mody, autíčka, trate, toho všetkého sa váľa na serveroch tony a to všetko zaručí, že i keď dojazdíte šampionát, tak máte tisíce dôvodov vrátiť sa, stiahnuť nový obsah alebo sa vrhnúť na kreatívnu stránku a na ďalšej párty to rozbaliť s vlastnou verziou Silverstone. PSP dokáže zamestnať aj vlka samotára, aj keď podporuje online, lokálny multiplayer a celé priehrštie módov ako Eliminator alebo čistý pretek bez použitia power-upov.

Obe verzie (PS3 i PSP) trpia jednou nepríjemnosťou, ktorá skutočných hráčov netrápi a tou je prístupnosť. Jednoduchý systém power-upov kladie vysoké nároky na ovládaciu schému a tým pádom je zapojené každé z tlačítok. Ak dáte ovládač do rúk ľuďom, ktorí zvládajú power slide v Mario Kart, budú sa cítiť stratení.

ModNation Racers je skvelou alternatívou k ultra realistickým a rýchlym racingom a nebyť otravných loadingov (v PSP verzii sú nepostrehnuteľné), kto vie, či by sa Mario neobjavil v spätnom zrkadle.