Cameronov 3D Avatar bol pre kinematografiu rovnakým skokom ako posun od nemého k ozvučenému, či od čiernobieleho k farebnému filmu. V stopách modrých Naviiov sa na vlne 3D zábavy snažili zviesť aj ďalšie filmové projekty, medzi tie s najvyššími ambíciami jednoznačne patril remake klasiky Súboj titanov. O tom ako (ne)kvalitne 3D kino výlet do čias starovekého Grécka nakoniec dopadol, na tomto mieste rozoberať nebude, ale na čo sa rozhodne pozrieme, je herná adaptácia letného blockbusteru.

Clash of The Titans (ďalej len COTT) je teda herným remakom filmu, čo samo o sebe zaváňa prúserom. Nelámme nad Perseom a jeho strastiplnou púťou palicu, dajme mu priestor, aby sa obhájil a skúsil vyhrať nielen svoju veľkú bitku s antickými bohmi, ale aj s priazňou gamerov. Príbeh Súboja titanov je hádam každému známy, pôvodná i filmová verzia sú na tom veľmi podobne a na rovnakú zápletku, prostredia a protivníkov sa môžeme tešiť aj na obrazovkách našich monitorov.

Perseus, zatratený syn Dia, sa vďaka tragickému osudu dostáva do mesta Argos, v ktorom sa kráľ otvorene postaví proti bohom. Drzosť jeho manželky zašla ešte ďalej a keď svoju dcéru Andromedu prirovnala krásou k vládcom Olympu, Diovi došla trpezlivosť a cez Háda odkázal mestu nasledovné: alebo princeznú obetujete, alebo sa z hlbín mora vynorí Kraken (ktorý je mimochodom zodpovedný za porazenie Titanov vo vojne proti bohom, takže zahrávať sa s Hádovým domácim maznáčikom sa naozaj neodporúča) a celé mesto zničí. Perseus a jeho neveľká družina sa vydávajú k čarodejniciam Styggie, kde sa dozvedia, že jediný spôsob zastavenia Krakena je hlava medúzy.

Persea prvýkrát stretávate ako obyčajného syna rybára na jednom z gréckych ostrovov. Prejdete s nim Argos, púšť, močiare, brloh čarodejníc, chrám Medúzy a ďalšie lokality, ktoré vás krok po kroku nasmerujú priamo do náruče Krakena. Celé putovanie vám zaberie nadštandardne dlhý čas, hovoríme tu o 12-15 hodinách, no v žiadnom prípade tu nemôžeme hovoriť o príjemne strávenom čase. Prečo? Dôvodov je množstvo.

V prvom rade, COTT je „západná“ sekačka, štýlom by chcela pripomínať God of War či Dantes Inferno, ale pokus o imitáciu nemožno zhodnotiť inak ako veľmi chabo. Základným kameňom takýchto hier je súbojový systém, ktorý Perseus teda príliš nezvládol. Jeho primárna zbraň dokáže vykonať dva útoky (rýchly a pomalý) a skombinovať ich do rôznych kombo úderov. Okrem toho môže hrdina niesť sekundárne zbrane, ktoré spôsobujú rôzne typy poškodenia a hodia sa vždy proti iným nepriateľom. Koľko si myslíte, že tých zbraní je? 5? 8? Možno 10?

Kdeže! Celkový počet sa šplhá takmer k stovke! Iste, zbrane sú podelené do kategórií, čiže môžete nájsť napríklad množstvo mečov, sekier, kladív, lukov, magických predmetov, doliečovacích amuletov, krídel (útočia vírmi), jedovatých chvostov a podobne. Naraz však D-pad pojme iba 4 zbrane, čiže si zostavíte kombináciu luk na vzdialených nepriateľov, druhý meč na rýchle mršky, kladivo na masívnych opancierovaných oponentov a doliečovací amulet. Lenže čo sa stane, ak treba použiť ohnivý útok? Alebo v zúrivom boji omráčiť nepriateľov? Bohužiaľ, návšteva menu a premapovanie výzbroje je na dennom poriadku. Nehovoriac o tom, že Perseus defaultne nedokáže blokovať!

Zbraňami boli autori posadnutí do takej miery, že sa okolo nich točí aj priebeh súbojov. Kombá nepriateľov oslabia a v pravej chvíli sa spustí Quick Time Event, počas ktorého môžete nešťastnú obeť jej zbrane zbaviť. Rovnakým spôsobom sa z tela zabitých nepriateľov dajú získať aj rôzne vylepšovacie predmety. Tie slúžia (prekvapivo) na vylepšovanie výzbroje, každá jedna z cca 100-ky dostupných kúskov sa dá vylepšiť do útoku, znížiť spotrebu many (= slúži práve na sekundárne útoky a dá sa získať vysávaním z nepriateľov), či pridať nejakú špeciálna schopnosť. Lepšie vylepšenia vyžadujú lepšie predmety, lepšie predmety padajú s menšou pravdepodobnosťou a tak extrémni masochisti môžu niektoré levely opakovať donekonečna s nádejou, že práve teraz mi z kentaura, harpye, kostlivca, pekelného psa, škorpióna alebo nejakého bossa vypadne dlho očakávaný predmet.

Nepriatelia nepatria k tým múdrejším, často sa nechajú umlátiť na smrť bez väčšej snahy o obranu, prípadne sa z metra so stoickým pokojom v tvári pozerajú na to, ako im Perseus masakruje kamaráta. Autori nedokázali vyťažiť bohatú antickú mytológiu v zmysle originálnych a zábavných súbojov s bossmi. Či už je to obrí škorpión alebo medúza, vždy stačí masírovať tlačidlá gamepadu až pokiaľ sa nespustí QTE. Žiadne rozmýšľanie, žiadne stratégie, žiadne používanie prostredia. Čistý button mashing.

Level dizajn je postavený na kombinácii centrálneho hubu a priľahlých levelov, čo rovnako ako zvyšok hry stojí za starú bačkoru. Podobný koncept sme kritizovali už v Lost Planet 2 (recenzia), tu je dovedený do absolútneho zabijaka hrateľnosti. Hrdinovia sú vždy zgrupení v miestnosti resp. hub-e (jaskyni, oáze) a Perseus od nich dostáva questy. Quest je v tomto prípad asi silné slovo, pretože keď po tisícikrát dostanete úlohu zabiť všetkých nepriateľov, bude to volať hocijako, len nie „quest“. Aby som zase nekrivdil, občas budete zháňať rybu alebo liečivé rastliny, najprv však samozrejme treba vybiť všetkých nepriateľov. Centrálny hub býva obkolesený niekoľkými arénami, do ktorých vás hra vhadzuje automaticky, a tak je častým javom že v rámci jedného hubu sa dostane do rovnakej arény aj 3 - 4 krát. A keď má ta aréna rozmery (obrazne) 5x5 metrov, iste si viete predstaviť, aká je to slasť hrať.

Nie do všetkých misií nastupuje Perseus sám. Občas mu systém dovolí vybrať spolubojovníka, či už ním je šermiar Draco, záhadná Io, prípadne dokonca umožní priamo hráčovi spoločníka vybrať. Netreba asi písať, že ich reálna pomoc v boji je úplne zanedbateľná. Teraz poprosím o zvýšenú pozornosť, pretože sa blížime k jedinému pozitívu celej hry a ním je koop. Pridaného spoločníka totiž môže ovládať druhý živý hráč (samozrejme len lokálne), teda ak sa zmieri s tým, že v štvrtine levelov si vôbec nezahrá a v ďalšej štvrtine nebude mať na výber, koho si do misie vyberie. Takýto oklieštený co-op je skutočne jediným zábleskom svetla v čiernych temnotách COTT.

Nad slabou úrovňou grafiky a technického spracovania sa ani nemá zmysel pozastavovať. Je to jednoducho podpriemer a viac k tomu netreba nič dodávať. Snáď len že tak zlé cut-scény po stránke animácie som už dlho nevidel a človek zodpovedný za dabing by mal okamžite vyhľadať odbornú pomoc.

Clash of the Titans je zlá hra. Skutočne zlá. Čo viac ešte potrebujete počuť?