Nie len priaznivci RPG určite poznajú sériu Gothic. Po kvalitných prvých dvoch dieloch a rozporuplnej tretej časti tu máme štvorku. Ide o jednu z najočakávanejších tohtoročných hier na hrdinu, ak nie priam najočakávanejší kúsok v tejto oblasti. Štvrtý Gothic prešiel radikálnymi zmenami a začalo sa pekne od podlahy, zmenil sa totiž priamo vývojár. JoWood neodpustil tímu Piranha Bytes ťažkopádne spracovanie a chyby v trojke a osud najnovšieho Gothica vložil do rúk Spellboundu. Výsledok máme tu a teraz na stole, respektíve na pevných diskoch a v češtine. Hoci miestami trochu chybovej, ale solídnej, takže sa nemôžu sťažovať ani hráči, pre ktorých je angličtina (prípadne nemčina) španielskou dedinou. Prospela zmena vývojára Gothicovi?

Začiatok je nuda, naozaj nuda a dve tretiny hráčov zrejme budú mať chuť na okamžitý uninstall. Možno preto, že úvodný ostrov je ako návod na použitie toaletného papiera pre mentálne postihnutých. Tvorcovia chceli hru adresovať aj príležitostným hráčom, ale Gothic bol vždy skôr sériou pre ostrieľaných RPG pozitívnych a takýto prístup niektorých odrovná už po prvých minútach. Čo je škoda, pretože neskôr začne mať hra šťavu, aj keď bohužiaľ, zjednodušené RPG princípy a systém zostanú s vytrvalcami až do finále. Prejavuje sa to vo všetkom; v dialógoch, boji, pri vývoji hrdinu. V tomto smere náhradník Gothica od Piranha Bytes valcuje konkurenta od Spellbound na plnej čiare. Minulý rok vydaný Risen má hĺbku, ktorá Gothicovi IV zreteľne chýba. Na druhej strane, Arcania je živšia, neobmedzuje sa na malé teritórium a postup je dynamickejší. To ale neoceníte, ak nie ste priaznivcami hack and slash a akčných RPG. Akokoľvek absurdne to môže znieť, Gothic IV má bližšie k Diablovi či skôr Sacred, ako k Oblivionu alebo predošlým Gothicom.

Na počiatku príbehu je pokojná dedinka na ostrove a zaľúbený mladík. Veci sa ale radikálne zmenia a ďalej už je hrdina motivovaný ani nie tak láskou, ako pomstou voči dobyvačnému vládcovi. A tiež Diegovi, ktorého môžete poznať z predošlých Gothicov. Ten vyzerá ako Sean Connery z Highlandera a posiela mladého pomstiteľa hľadať tajuplný chrám, ktorý má nepriamo viesť k vykonaniu jeho zámeru. Čoskoro ale veci nadobudnú podstatne väčší rozmer. Do hry sa dostávajú démonické sily a pomsta jednotlivca sa mení na boj o záchranu celej krajiny. Asi do polovice deja sa síce Gothic IV ešte ako-tak drží osnovy typickej pre plnohodnotné RPG, potom sa ale zvrhne na čistú rúbačku. Počet úloh a hlavne ich komplexnosť sa drasticky zníži a hráč sa ocitá vo víre takmer neutíchajúcich bojov. Už sa len pretĺka od jedného bossa k druhému, až kým ho nezabrzdí finálna animácia. Alebo kým nezačne mať plné zuby klikania myšou pri útoku na nepriateľov.

Niektoré úlohy sú pritom celkom zaujímavé a nápadité. Aj keď ilúzia, že sú tu hlavné, povinné zadania a vedľajšie, nepovinné, je klamná. Väčšinou sú totiž questy nenápadne prepojené a bez ich zavŕšenia sa nedostanete do ďalšieho sektoru, na ktoré je delený svet Gothica. Každá mikrozóna skrátka vyžaduje splniť takmer všetky úlohy. Až keď vyčistíte oblasť, stráž otvorí bránu, alebo sa uvoľní vchod v jaskyni, vedúcej k pokročilým dobrodružstvám. Ďalším negatívom úloh je, že až na pár výnimiek sa dajú splniť jediným spôsobom. To znamená, že postup je striktne lineárny a hráč nemá takmer žiadnu slobodu rozhodovania, čo podtrhujú aj oklieštené dialógy. Pri rozhovoroch má hrdina možnosť položiť len správne otázky, ktoré ho striktne navedú k cieľu. Netreba ani čítať (až na pár výnimiek), stačí prostoducho odfajknúť všetko za radom a potom pozrieť v zozname úloh, čo treba ďalej urobiť. Navyše obvykle nie je možné prejaviť sympatie a antipatie k diskutujúcemu podľa ľubovôle (A už vôbec nie len tak zmlátiť niekoho, kto vám lezie na nervy.) Zbytočne hľadáte niečo ako reputáciu a budovanie vzťahov s NPC. A košaté dialógy s viacerými voľbami odpovedí sú tu raritou.

Všetko, čo je spojené s vývojom hrdinu je zhrnuté na jednej obrazovke vo forme nesympatických liniek, kam prihadzujete skúsenostné body ako guľôčky na počítadle. Štruktúra zručností je dizajnovo ako päsť na oko (podobne ako vojensky pôsobiaca značka pri získaní novej úrovne). Neskôr zistíte, že čo sa týka funkčnosti, je aj napriek svojej jednoduchosti vývoj hrdinu naozaj praktický. Aj keď pre starých harcovníkov príliš banálny. Prihadzovaním do prvých troch disciplín - odvaha, disciplína sila - získate útoky pri boji nablízko a popri tom bonusy ku kontaktnému boju a viac životov. Presnosť určuje kvalitu streľby z lukov a kuší, plíženie schopnosť byť nenápadný. Nadšenie, vyrovnanosť a nadvláda sú vlastne tri pojmy označujúce sortiment mágie ohňa, ľadu a blesku. Odomknuté kúzla môžete presunúť na lištu na obrazovke a vyžadujú manu. Vylepšenia útokov zbraňami nepotrebujete aktivovať, sú to v podstate všetko pasívne bonusy. Viditeľne sa však prejavujú. Pri boji nablízko potom nemusíte odpočívať po štyroch, ale až šiestich výpadoch za sebou, alebo k protivníkovi automaticky priskočíte, keď je mimo dosahu útoku.

Ideálne je využiť kombinácie viacerých disciplín a potom taktizovať podľa akosti a počtu súperov v boji. Napríklad spomalíte kreatúru ľadovou strelou, oslabíte výstrelmi z luku a potom dorazíte mečom. Pri kontaktnom boji sa dá kryť a hlavne robiť účinné úhybné kotrmelce. Streľba z luku je špecifická, vyžaduje šípy a intenzita zásahu môže mať tri úrovne podľa toho, ako dlho držíte natiahnutú tetivu. Pri boji sa dá využiť, že nepriatelia vás prenasledujú do istej vzdialenosti a potom sa vrátia na pôvodné miesto, zranenia im však zostávajú. Čiže môžete použiť systém výpad – útek, čo sa hodí hlavne pri silných protivníkoch a skupine oponentov. Vaše rany vyliečite okamžite odvarmi, alebo nazbieranými bylinkami, mimo boja sa doliečite aj obväzmi. Bordel po nepriateľoch a nakúpené predmety sa uskladňujú v inventári s neobmedzenou kapacitou a váhou predmetov. Sú to zbrane a brnenia, často s bonusmi a nevyžadujú žiadne špeciálne parametre postavy. Ďalej odvary, rudy, byliny, klenoty a magické runy na opakované kúzlenie a jednorazové zvitky. K listinám patria aj recepty, ktoré vás po prečítaní naučia, ako vyrobiť novú zbraň, jedlo, či posilňovací nápoj.

Na alchýmiu vám stačia surroviny a recept, potom už len otvoríte výrobné okienko a výsledok sa okamžite dostaví. Opäť nie je žiadna požiadavka na váš intelekt alebo znalosti chémie a čo je čudné, ani výrobný stôl. V hre nájdete brúsku, alchymistickú dielňu, hrnce a ohniská, ktoré sa dajú použiť a vidíte ako si hrdina brúsi meč, alebo mieša varechou, lenže je to len pre oko. V skutočnosti tieto objekty nemajú žiadny funkčný význam. Dá sa to vysvetliť len tak, že pôvodne mali byť tieto predmety nutné pri výrobe, ale z nejakého dôvodu ich nakoniec tvorcovia ignorovali. Vo všetkom spomínanom cítiť maximálne zjednodušenie, žiadne požiadavky na získanie znalostí alebo iné zdokonalenie hrdinu, aby bol schopný niečo použiť, alebo aplikovať na vyššej úrovni. Síce je to takto maximálne pohodlné, ale veľmi plytké. Podľa všetkého je to do istej miery zámer tvorcov, ale niektoré fakty naznačujú, že hra je sčasti skrátka odfláknutá. Možno to zapríčinil aj tlak distribútora, ktorý chcel hru čo najskôr dostať na trh.

Celkom zaujímavo riešené, aj keď nie výnimočné, je odomykanie zámok, kde hráč musí v správnom okamihu klikať na sadu pohyblivých kľúčových dierok tak, aby sa vzájomne prekrývali. Jednoznačne zbabraná je navigácia pomocou minimapy. Majú na nej byť vyznačené lokality, ktoré súvisia s úlohami. Niekedy sú vyznačené, inokedy nie, alebo až keď už ste v tesnej blízkosti. Väčšinou sa dá dovtípiť, kam ísť a čo tam vykonať, ale niekedy ste dezorientovaní a zbytočne blúdite. Namiesto pripravovania elektronickej príručky sa bolo treba sústrediť na funkčné značenie úloh v hre a potom by rozhodne nebol treba žiadny predražený manuál.

Graficky je Gothic IV naozaj dobre zvládnutý. Výborné sú hlavne rôzne svetelné efekty, hra tieňov alebo bojové kúzla, ktoré pri aktivovaní rozjasnia tmavú jaskyňu a môžu poslúžiť ako fakľa. Krajina je plná bujnej vegetácie a rôznych, väčšinou agresívnych zvierat. Skrátka, pozerá sa na to dobre. Pri tom všetkom ale odpudivo pôsobí nevkusný dizajn dialógov a okno s vývojom hrdinu, ktoré naladí s fantasy prostredím a hodilo by sa skôr do futuristickej hry. Ozvučenie nevyniká (angličtina), ale dá sa akceptovať. S hrou počas testu neboli žiadne technické problémy, s novou záplatou by mala naozaj Arcania aj napriek hlasu ľudu tikať ako hodinky. V každom prípade, viac pamäte a slušná grafická karta nie sú na škodu.

Je teda Gothic IV dostatočne príťažlivý a gothický? Pre notorických vyznávačov plnohodnotných RPG bohužiaľ nie. V prípade menej náročných, ktorých neodradí fádny úvod, ale má šancu. Všetky procesy sú totiž riešené maximálne zjednodušene, takže nováčikovia nebudú tápať. Arcanii môžu prísť na chuť aj priaznivci hack and slash titulov a akčných RPG, pretože hra sa postupne preorientuje takmer výlučne na boj. Dá sa povedať, že Gothic IV síce neprepadol, ale na vyznamenanie to nie je. Navyše dal príležitosť vyniknúť RPG Two Worlds II, ktorej sa na zúbky pozrieme budúci mesiac.