Japonský gigant Square Enix sa už takmer celé dva roky snaží zapáčiť západnému publiku. Štúdie hovoria, že východný trh stagnuje a tak od odkúpenia legendárneho Eidosu nie len, že máme pokračovania známych značiek, no objavujú sa aj pokusy priniesť niečo nové, čo by sa nám mohlo páčiť. Prvou obeťou tejto až poeticky márnej snahy bol ešte minulý rok Nier (recenzia), ktorý okrem možnosti driftovať na chrbte divej svine nepriniesol nič, čo by čo i len vyliezlo zo zašednutých vôd priemeru. Nesúrodé živočíšne duo psíka s mačičkou sa po roku opäť stretlo v jednej kuchyni, aby nám naservírovali tortu, po ktorej si budete musieť zvykať na istý nemenovaný klaustrofóbny priestor – prichádza totiž MindJack.

Určite to nikoho z vás nezaujíma a dokonca aj sám o tom nerád píšem (ideálne by bolo, keby som mohol článok stručne zhrnúť v zhruba 3 vetách), no hra má aj príbeh. Síce plytký, no predsa ho má. Zo samotného priebehu hrania sa z neho príliš nedozviete a keď aj náhodou áno, tak by ste boli najradšej bez toho prevareného klišé. Do hry vstupujete in medias res ako agent Jim Corbin počas akcie, ktorá sa „nečakane“ zvrtne. Priberáte si k sebe ženu menom Rebecca, ktorá vám časom ozrejmí niektoré okolnosti. Ak, samozrejme, budete mať dostatočne silný žalúdok na to, aby ste konzolu aj s médiom v nej nevyhodili po hodine hrania von oknom. A že by teda hre hardvérová akcelerácia prospela, aj keď by mala byť voľným pádom, no k tomu neskôr.

MindJack mal byť revolučným titulom, ktorý mal priniesť na trh niečo doteraz nevídané – míľnik, ktorý by prekonal hranicu medzi singleplayerom a multiplayerovým hraním. Prítomnosť dvoch postáv už jasne navádza k možnosti kooperácie v rámci kampane, no môžete sprístupniť svoju rozohranú kampaň ostatným (až 5 ďalším) hráčom na sieti. Toto prelínanie prekvapujúco funguje pomerne bezchybne, hľadanie hier je rýchle, jednoduché a kód stabilný. Teda minimálne mne sa počas testovania ani raz nestalo, že by hra padala a to aj v prípadoch, keď hru hosťujete alebo sa pripájate. Hráči sa delia do dvoch tímov proti sebe, kedy okrem dvoch hlavných kladných postáv ostatní ovládnu isté digitálne obláčiky a ako tieto obláčiky sa môžu vteliť buď do (ozbrojených) civilistov, všadeprítomných strojov alebo nepriateľov. Toto je asi jediná vec, ktorú treba pochváliť, no ani tu nefunguje všetko úplne ideálne. Vyvažovanie tímov je neexistujúce, pokojne proti dvom začiatočníkom hra postaví troch hráčov s výrazne vyšším rankom. Snáď sa čo najskôr objaví opravný patch, lebo takto sa k frustrácii pridáva ešte aj otrava zo zlého zostavovania tímov.

Spomínaná možnosť vteliť sa do postáv (v jazyku MindJack hackovanie) na scéne a bojovať pomocou nich je ďalší z proklamovaných revolučných prvkov, ktoré hra prináša. Tí starší si však určite spomínajú na malého cherubína menom Bob, ktorý niečo podobne predstavil už pred 10 rokmi v Messiah a ak by ste si chceli hru vyskúšať len kvôli prevteľovaniu, určite radšej siahnite po tomto titule. Snahu treba však kvitovať, hackovanie sa dá občas aj pekne takticky využiť, len netreba nikdy dlho čakať, nakoľko čas je obmedzený a v prípade smrti oboch hlavných postáv sa vraciate späť k poslednému checkpointu. Navzájom sa však môžete oživovať do skonania sveta. S hackovaním treba spomenúť jeden zaujímavý prvok a to možnosť ovládať ranených protivníkov. Pri minime zostávajúcej energie ich môžete jednoducho „hacknúť“ (podmienkou je dodržanie určitej vzdialenosti) a oni ochotne za vás položia svoj biedny život. Bohužiaľ to je to jediné, čo dokážu.

Prezreli ste si okolité obrázky, zhliadli video, zamerali sa na záverečné hodnotenie v úvode, takže ste si už určite domysleli, že niečo tu ale neuveriteľne nefunguje. To niečo je zhodou okolností práve hlavná náplň hry samotnej a tou je akcia. A tento dojem stihnete nadobudnúť už hneď v prvých okamihoch. Niečo tak nezáživné sa proste na trhu nevyskytuje príliš často. Šablónovitosť je slovo, ktoré hru v tomto ohľade vystihuje úplne ideálne od prvej až do poslednej sekundy. Vytiahnete zbraň, skryjete sa za prekážku a strieľate. Keď sa prestanú respawnovať neschopní protivníci, tak sa posuniete ďalej, kde nastáva presne to isté. Vlastne, pardon, ešte je tu to hackovanie do postáv. Pocit zo streľby je nulový a jediná vec, ktorá na vás útočí, je smrteľná nuda.

Samotný systém krytia patrí taktiež k tomu najhoršiemu, čo nám videohry za posledné roky ponúkli. Jedno tlačidlo + analog je zaužívaný štandard, no v takto nedotiahnutej podobe sa ovládanie často nevidí. Často neposlúcha a namiesto prekonania prekážky ju preskočíte, to isté platí aj naopak. Zbesilý útek sa taktiež môže zmeniť na tragédiu, keď si hra zmyslí, že namiesto behu by ste sa mali nalepiť na najbližšiu stenu a vystaviť sa streľbe. Kladne sa nedá hovoriť ani o práci kamery, ktorá sa snaží prekážať ako sa len dá a v prípade, že sa práve nachádzate v podobe digitálneho obláčika, tak nevidíte zhola nič. Jednak kvôli nechutnému filtru a potom kvôli zle nastaveným uhlom. Nepomôže nič iné, len si kliknúť na automatické nastavenie na najbližší cieľ a vteliť sa doň. Zbraní je v MindJack pramálo, rozdiely spoznáte ledva medzi bazukou a obyčajnou pištoľou.

Dizajn jednotlivých levelov je priam hrôzostrašný, autori majú vo využívaní istých klávesových skratiek viditeľne väčšiu prax ako nejeden slovenský vysokoškolák. Rovnaké, sterilné a nudné prostredia sa striedajú s ešte viac fádnymi a je úplne jedno, či práve beháte po strechách, kanceláriách, skladoch, alebo kdekoľvek inde, nič sa radikálne nemení. Do toho ešte pripočítajte otravné animácie, medzi ktorými sa musíte pohnúť 10 metrov, aby ste vyvolali ďalšiu a katastrofa je na svete.

Grafická stránka MindJack je maximálne obyčajná, bez osobnosti. Nedávno recenzovaný Deadly Premonition (recenzia) taktiež graficky nevynikal, no aspoň mal štýl. Navyše sa potýka s výrazným tearingom a prepadom frameratu. Zvukovo je vybavený normou DTS, no výsledok je úbohý, čo sa týka samotného prevedenia. Hudbu si nevšimnete, streľbu detto ani dabing. Pustite si radšej piesne veľrýb pred párením. Skripty ovládajúce postavy sú taktiež strašné, za AI sa označiť ani nedajú. Keď niekoho ovládnete, nedokáže trafiť ani stenu pred sebou. Zachrániť to môžu iba živí hráči.

MindJack prepadol, ďalší pokus preraziť na západnom trhu nevyšiel. Nech je hackovanie akokoľvek lákavé, vyhnite sa mu oblúkom. Po titule nesiahajte, nekupujte ho nikomu ani sa ním nezaoberajte. Je to strata času.