Pokračovanie najlepšej RPG z roku 2009 nenechalo na seba dlho čakať. Mohlo by sa zdať, že je to dobrá správa, ale opak je pravdou. Ako sa hovorí, práca chvatná, málo platná. To si uvedomila aj väčšina hráčov a správy o dvojke prijímala už od ohlásenia skepticky. Ako sa teraz ukázalo, obavy z unáhleného príchodu Dragon Age II boli na mieste.

Dej sa odohráva približne v čase, keď hrdina pôvodnej hry zachránil krajinu pred temnotou. Dokonca si môžete aj nahrať pozície z jednotky a udalosti v hre budú do istej miery ovplyvnené vašim počínaním v minulej časti. Dragon Age II má celkom nového hrdinu menom Hawke. Môžete určiť, či to bude muž alebo žena v úlohe mága, bojovníka, alebo tuláka. Prípadne postave pozmeníte tvár. Viac sa od vás v úvode neočakáva a môžete ísť rovno na vec. Hrdinu zastihnete na úteku zo zničeného rodiska v spoločnosti najbližšej rodiny. Cieľom je mestečko Kirkwall, kde chcú nájsť útočisko a nový domov. Predstavitelia mesta vôbec nie sú nadšení prívalom utečencov, ktorí sa hrnú zo všetkých strán. Hawke a jeho malá skupinka nebudú mať ľahké infiltrovať sa medzi nedôverčivých domorodcov. Veď dokonca aj strýko, ktorý tam žije, berie Hawkea a vlastnú sestru (hrdinovu matku) ako nežiadúce bremeno.

Hawke sa postupne zoznamuje s rôznymi časťami mesta, špinou, ktorá je ukrytá v uličkách, ale aj v dušiach jej obyvateľov, namočí sa do mnohých problémov. S ich riešením mu našťastie pomôžu spoločníci, ktorí bojujú po jeho boku a vytvárajú spolu svojskú bandu. Hneď v úvode hrdinovi asistuje jeho brat, hoci súrodenecká rivalita je zrejmá. K tomu sa pridá odvážna bojovníčka Aveline. Dôležitým partnerom je prefíkaný trpaslík Varric, ktorý vlastne rozpráva celý príbeh. Objavia sa aj ďalší kandidáti ako elfka Merrill, ktorú odvrhol jej ľud a čarodejník Anders známy z pôvodnej hry. Hoci je Dragon Age II priam nabitá úlohami v niekoľkých kategóriách, tie najzaujímavejšie súvisia práve so spolubojovníkmi. Vaši druhovia majú rôzne osudy a trápenia a keď im s nimi pomôžete, vzrastie ich náklonnosť. Naopak ich nevôľa sa prejaví nárastom rivality. V prípade každej postavy sa jedná o sériu úloh, ktoré sa postupne objavujú a odkrývajú viac z minulosti danej osoby. Sú to príbehy v príbehu, s rôznymi zvratmi a prekvapeniami. Pomsta otrokárovi, hľadanie úlomkov tajuplného zrkadla, tajomstvo Andersových žiarivých očí či dokonca post dohadzovača pre plachých zaľúbencov pôsobili v hutnom nosnom príbehu osviežujúco. Úspešné zavŕšenie týchto minipríbehov bolo pre mňa osobne väčším zadosťučinením ako finále hlavného deja.

Na druhej strane, komunikácia so spoločníkmi je v dvojke veľmi ťažkopádna. Tentoraz sa s nimi nedá voľne rozprávať pri táborovom ohni. Komunikácia je možná len vtedy, keď sa aktivuje úloha konkrétneho spoločníka. A vtedy treba zájsť priamo do jeho domu a hodiť s ním reč. A to aj v prípade, že je práve aktívnym členom a po celý čas stojí po vašom boku. Pôsobí to kŕčovito. A keď potom rozhovor začne frázou, kde sa hovorí o tom, že ste sa už dlho nevideli, uvedomíte si, aký je tento systém deravý a nedomyslený. Pritom sa pokojne celá kompánia mohla stretávať v dome hlavného hrdinu, ktorý by fungoval na princípe táborového ohňa z jednotky. Hawke tento dom naozaj má, využíva ho ako sklad, miesto na čítanie správ a okamžité vyliečenie zranení družiny. Tu tiež môže zažiť milostnú scénu s osobou z družiny s mimoriadnou náklonnosťou.

Hlavný dej rieši ťažké témy ako je politika, mocenské boje, prisťahovalcov, konflikty templárov a mágov a len akosi okrajovo aj prítomnosť démonov. Chvíľami môžete nadobudnúť dojem, že ste uprostred sporov v americkom meste s černošským getom a čínskou štvrťou. Len namiesto farby pokožky sú obyvatelia chudobných štvrtí zavrhovaní kvôli rohom a špicatým ušiam a náboženské rozbroje nahradila nenávisť voči mágii. Zrejme dostanete chuť odtiaľ vypadnúť čo najskôr a vracať sa čo najmenej. Lenže smola, z Kirkwallu sa neodtrhnete až do konca hry. Nielen že je to jediné mesto v Dragon Age II, ale drvivá časť príbehu sa odohráva iba tam. Po nekonečnom prechádzaní tých istých uličiek, aj keď v rôznych časových obdobiach, začnete mať Kirkwallu plné zuby. Súčasne nadovšetko oceníte zriedkavé úlety za hradby mesta, kde čaká elfská osada, jaskyne v divočine alebo krátka výprava do trpasličích tunelov Deep Roads.

Lokality v hre sú tvorené setom skromných minizón a zvyčajne sa neprechádza plynulo z jednej do druhej. Namiesto toho sa vždy ukáže mapa, hráč klikne na ikonu požadovaného miesta a okamžite je tam. Mapa navyše ponúka možnosť prepnúť na mesto v noci. Niektoré úlohy sa totiž nedajú plniť počas dňa. Rozdiel v teréne je inak jedine v tom, že počas tmy sa v uliciach vyskytuje viac banditov. Dialógy v hre dostali veľa priestoru a kruhové menu pripomína Mass Effect 2, podobne ako niektoré ďalšie prvky v hre. Rozhovory sú pomerne obsiahle, voľby hrdinu sprevádzajú symboly, ktoré naznačujú, či sa jedná o vľúdnu alebo agresívnu odpoveď. Pre niekoho príliš polopatistické. Výber odpovedí ovplyvní ďalší priebeh udalostí, ale aj vzťah spoločníkov k Hawkovi, aj keď ho len sledujú z úzadia. Hlavný priestor v hre je však venovaný bojom. Bez ohľadu na výrečnosť sa až na pár výnimiek žiadna úloha nezaobíde bez krvavého riešenia. A čím bližšie je záver, tým je hra akčnejšia. Postupne si uvedomíte, že priebeh zadaní má takmer identickú štruktúru, postup je ľahko predvídateľný a nastupuje stereotyp.

Do boja môžete nasadiť maximálne štvorčlennú skupinku. Zloženie aktívnych druhov meníte na predurčených miestach a vždy je v nej Hawke. Priebeh boja poznáte z jednotky. Hráč si v akcii prepína ľubovoľnú postavu a využíva set jej talentov a kúziel. Ostatné postavy sa správajú podľa predvolených algoritmov, ktoré sa dajú meniť. Praktické je využitie pauzy na udelenie pokynov každému členovi. Boj by mal prežiť aspoň jeden člen tímu a potom sa ostatní automaticky vzkriesia. Zostávajú im však zranenia, ktoré znižujú maximálny počet života, ak sa nevyliečia. Po návrate do domu Hawka sa rany vyliečia automaticky. Priamo v boji sú poruke ikony na rýchle doplnenie života, magickej energie a staminy, ktoré sú vyžadované na mágiu a útoky zbraňou. Oproti jednotke sú v boji podcenené kombinácie elementov, napríklad zmrazený súper sa tu nerozbije na kúsky, keď následne použijete magickú päsť alebo úder mečom. Škoda.

Všetky postavy sa vyvíjajú a pri každej úrovni hráč rozhodí tri body základných atribútov a bod do talentov a kúziel. Nové schopnosti sú delené do viacerých kategórií, vzájomne viazané a niekedy podmienené úrovňou postavy. Niektoré kategórie vyžadujú špeciálny bod na ich odomknutie. Spoločníci môžu mať bonusovú schopnosť, ak sú veľmi priateľskí alebo inú špecialitu, ak sú naopak veľkými rivalmi.

Družina zdieľa spoločný inventár, jeho priestor sa po kúpe batohu od obchodníkov natrvalo zväčší. Hawke môže súčasne nosiť amulet, dva prstene a brnenie na ruky, nohy, hlavu a hruď. Efekt predmetov sa dá vylepšiť runami. Zarážajúce je, že spoločníkom môžete meniť prstene a zbraň, ale majú permanentne priradené brnenie. Akúkoľvek prilbu, rukavice či rúcho môže nosiť iba Hawke. Keďže sa mi do hry prenieslo špeciálne brnenie z pôvodného Dragon Age, výstroj hlavnej postavy som menil len pár krát za celú hru. Kvantum vyzbieraných brnení mi teda bolo platných asi ako mŕtvemu zimník. Čo sa týka zbraní, postavy majú striktne vymedzené, aký typ dokážu použiť a to znamená oklieštené možnosti prezbrojenia. V inventári zostal ešte priestor na užitočné odvary a nezaradené veci, ako byliny a suroviny, z ktorých sa dá pomocou receptu vyrobiť runa, odvar alebo iný doplnkový predmet. Drvivú väčšinu vecí som nevyužil a iba predával, väčšinou ani nebolo čo kúpiť, hoci obchodníkov je v hre dostatok. Lup som zbieral hlavne zo zvyku, ale žiadny výrazný osoh mi nepriniesol. Rozhodne sklamanie.

Negatívny pocit z hry podčiarkuje úbohá grafika. Efekty v boji síce vyzerajú celkom dobre, ale spracovanie prostredí aj postáv je mizéria. Objektom chýba hĺbka, absentujú detaily, niektoré úseky sú veľmi neforemné a evidentne odfláknuté. Postavy v boji majú obmedzený sortiment pohybov, ktoré sa čoskoro okukajú. S podporou DX11 hra vyzerá plastickejšie, ale stále ako vykradnutý obchod so starožitnosťami. Kde nič, tu nič. Aspoňže ozvučenie a hudba sú na úrovni.

Takmer v každej oblasti hry je zrejmá snaha tvorcov o zjednodušenie, čo je viac na škodu ako na úžitok. Dragon Age II je síce prístupnejší príležitostným hráčom, ale za cenu degradovania na zľahka nadpriemernú akciu s orezanými RPG prvkami. Ani zďaleka sa nevyrovná svojmu podstatne komplexnejšiemu predchodcovi. Hlavne PC hráči budú mimoriadne sklamaní, pretože celý kus pôsobí príliš konzolovito a fádne.

Výsledok nie je vyslovene tragický, ale ani dostatočne uspokojivý. Keby sa jednalo o začiatočnícku firmu, bola by to slušná vec hodná pochvaly. Od pokračovania hry roka a skúseného tímu, akým BioWare rozhodne je, sme však právom očakávali viac. Nemal by nám ponúkať narýchlo zamiesené cesto bez najchutnejších prísad, aj keď je pod tlakom silného distribútora. Je totiž ľahké stratiť dobré meno, ale ťažké ho znovu získať. Ani tisíc bonusov ani účelové recenzie s mega hodnotením od ľudí zo zákulisia výroby hráčov neoklamú. Tentoraz to skrátka nedopadlo tak ako malo. Dragon Age II sa prepadá takmer na úroveň štvrtého Gothica a o titul najlepšia RPG roku 2011 sa pobije Zaklínač 2 a Skyrim. BioWare je z kola von.