Dragon Age II

Tak ako dobré víno aj dobrá hra potrebuje svoj čas. Ak dokáže niekto tento proces urýchliť je to BioWare. Ani ten však nedokázal v krátkom časovom období vytvoriť hru hodnú svojho mena Dragon Age. Každému sa raz podarí šliapnuť do hovienka. Dúfam, že BioWare si svoje raz minul pri vydaní Dragon Age 2 a podobné veci sa už nebudú opakovať.

Vaše rozhodnutia začínajú ovplyvňovať hru už od tvorby postavy. Aby som to upresnil tvorba postavy tentoraz znamená výber hrateľnej triedy, pohlavia a úprava vzhľadu vášho hrdinu. Výber triedy vám určí či vás bude dobrodružstvom sprevádzať váš brat alebo sestra. Osobne by som odporučil vybrať si z warrior alebo rogue a mať tak v družine vašu sestru, pretože Bethany je žiarivý bod kvality medzi postavami. Úprava vzhľadu sa mierne dotkne vašej rodiny aj keď musím povedať, že čo som skúšal Bethany to vždy pristalo (a presne ju nám samozrejme museli dať do rodiny, bravo BioWare!). Taktiež máte možnosť importovať si uloženú pozíciu z Origins, ktorá hlavne ovplyvní pár poznámok a jednu scénku, ale do ďalších pokračovaní sa to môže hodiť.

Už na začiatku si môžete všimnúť veľké kroky smerom k Mass Effect. Hrdina Hawke dostal hlas, ktorý podľa mňa za moc nestojí. Horšie sú však dialógy. Vizuálne je voľba cez kolečko lepšia. Pri odpovedi sa ukáže znak ako má byť odpoveď myslená (sarkasticky, mierumilovne, hrubo...) a krátky text čo asi poviete. Problém je, že ten text sa príliš často nezhoduje so slovami, ktoré Hawke zo seba dostane. Hra tak stráca tú úžasnú vlastnosť, ktorú mal prvý diel a to pocit, že hráte za seba. Okrem toho hra rovnako ako séria Mass effect poskočila smerom k akčnému žánru. Pri prvom súboji som mal dojem, že do BioWare nabehla banda Japoncov aby obrátili hru k obrazu svojmu. V Origins sme videli krásne bojové sekvencie, ktoré zobrazovali uveriteľné správanie zbraní. V druhom diely mávate zbraňou rýchlosťou za akú by sa nehanbili ani rytieri Jedi. Rýchlosť boja vás bude trápiť pri používaní liečivého kúzla alebo elixíru. V Origins ste si to dokázali pomerne dobre odsledovať, tu stým budete mať zo začiatku problém, ale postupne si na to dokážete zvyknúť. Podarilo sa im však odstrániť jediný problém predchodcu a to ovládanie. V boji už nebudete mať taký problém dostať sa k nepriateľovi, aj keď som sa pár krát zasmial ako môj lotor (rogue) vyskočil dva metre do výšky a päť do dĺžky aby sa dostal k cieľu. Aj na to sa však dá zvyknúť. To ale neznamená, že je to v poriadku. Krok po-akčiť hru nepriniesol svoje ovocie ako v prípade Mass Effect. Dragon Age už od začiatku nemal predpoklady na akčnú hru a tento krok mu výrazne uškodil.

Príbehom vás bude sprevádzať rozprávač trpaslík Varric, ktorého vypočúva členka špeciálnej jednotky Oltára Cassandra. Varric vám bude k dispozícii aj počas hry. Názory na neho sú rôzne, ale ako rozprávač je jednoznačne dobrý a sem tam príbeh oživí svojou upravenou verziou. Bohužiaľ scénok s sním a Cassandrou je len pár. Dej vášho hrdinu sa začína v Lotheringu v období kedy sa ním prehnala Nákaza. Vy sa snažíte s rodinou dostať do Kirkwallu a začať nový život. Celkový príbeh pôsobí ako zlepenec pár komiksov. Dá sa rozdeliť na viac častí pričom zo začiatku akoby pijete vlažnú vodu, ktorá sa pri konci zmení na šampus. Nemôžem povedať, že príbeh je vyslovene zlý, skôr nevyvážený. Zo začiatku vás zaujme, neskôr sa to bude nudne ťahať až do zaujímavého zvratu a potom to opäť klesne až nastane výborný koniec, ktorý som vzhľadom k tomu čo mi hra za tie hodiny ponúkla naozaj nečakal. Dĺžku hry výrazne rozširujú vedľajšie úlohy, ktorých je v hre veľa, ale približne len štvrtina stojí za to. Zo začiatku ich budete vyhľadávať, ale neskôr si všimnete ako sa opakujú a odrádza vás k tomu fakt ako ste obmedzovaný. Keď som prvý krát videl Kirkwall veľmi sa mi zapáčil, tie budovy a múry mali svoje čaro. Neskôr som ho začal nenávidieť nakoľko je jednotvárny a to či sa pohybujete v prístave alebo chudobnej štvrti. Pohyb na mape je podobný ako v Origins, tiež si vyberáte lokalitu kam chcete ísť, ale výber je obmedzený na štvrte Kirkwallu a jeho blízkeho okolia. V nádeji, že okolité oblasti budú vyslobodenie z utrpenia toho večného prechádzania po meste som dostal silnú facku. Budovy vystriedali vyvýšené oblasti a útesy a kanále zas jaskyne. Vizuálne je v tom rozdiel, ale pocit z väzenia zostal. Okrem cestovania a plnenia nezaujímavých úloh sa vám po čase zhnusia aj súboje. Hra orezala RPG prvky a nechala len pár schopností pre každú triedu. V súbojoch bude hrať až moc dôležitú úlohu auto-attack. Na ten sa po pár súbojoch nebude dobre pozerať, pretože každá trieda má len jednu krátku schému útokov, ktorú opakuje stále dookola. Znechutenie tiež nastáva keď si vydýchnete, že konečne ten nudný boj skončil a zrazu na vás nabehnú ďalší nepriatelia. Toto spawnovanie môže byť niekedy veľmi frustrujúce. K stereotypu prostredia treba pridať stereotyp nepriateľov. Napádajú vás banditi, ktorí sa líšia len prilbou a názvom organizácie. Do toho sa občas zamotá trpaslíčia skupinka a vyskytne sa nejaký ten mág, ale boj je rovnaký. Ďalej sú to hlavne démoni (Tiene) a mimo mesta pavúky. Boli chvíle keď som pre tieto veci úplne stratil chuť hrať a len ťažko som ju získal naspäť, skôr som sa tým znechutene motal kým nenastala zaujímavá situácia v príbehu, tých však nieje dostatok aby ten príšerný stereotyp prebili. S orezanými RPG prvkami prišla aj obmedzená spolupráca s vašou skupinou. V Origins mi veľa krát uľahčila boj kombinácia kužeľ mrazu a môj lotor, ktorý nepriateľov svojimi kritickými útokmi ihneď rozdrvil. Podobných vecí sa v Dragon Age II nedočkáte. Tu chce každí hrať prvé husle a hrať tak aby jeden člen slúžil ako tank je len ťažko možné. Autori sa z neznámych dôvodov rozhodli vypustiť zručnosti. Teraz si veci ako elixíry alebo pasce nevyrábate. Musíte nájsť pár prísad a to vám odomkne možnosť si tieto veci objednávať. Aké logické, alebo nie? 

V dobrodružstve vás samozrejme bude sprevádzať družina. Tu som sa dočkal ďalších nemilých prekvapení. Výbavu viete meniť len sebe. Spoločníkom viete dať opasok, šperky a niektorým zbraň. Inak majú výbavu pevne danú. Ďalšie prekvapenie bolo s komunikáciou. Tú tvorí medzi vami a členmi družiny len pár rozhovorov keď plníte ich úlohy. Tentoraz je u každého člena tých úloh viac, ale na to aby nahradili voľné dialógy je to nepostačujúce. Opäť sa dočkáme zaujímavej partie, ale tentoraz je otázne či vám prirastú k srdcu. Jeden z dôvodov, ako som už písal, je obmedzená komunikácia, takže postavu nemusíte dostatočne spoznať. Druhý dôvod je, že postavy sú naozaj odlišné a je veľmi nepravdepodobné aby sa vám zapáčili všetky, za čo autorov chválim.

Ako som už spomenul v družine bude váš brat Carver/sestra Bethany a trpaslík Varric. Ďalej sa k vám môže pridať bojovníčka Aveline, elfská čarodejnica Merril, bývalý elfský otrok Fenris, pirátka Isabela, bývalý Šedý strážca Anders a ak máte DLC The Exiled Prince tak ešte princ Sebastian. Do akcie si môžete vždy vybrať troch členov a môžete taktiež využiť svojho bojového psa mabari. Ten nefunguje ako plnohodnotný člen skupiny, môžete si ho privolať a on bude rozdávať menšie zranenia nepriateľom, ovládať ho však nemôžete. S Andersom a Isabelou ste sa mohli stretnúť už ako Hrdina Fereldenu. Anders zostal aký bol s tým rozdielom, že sním splynula postava z Awekening Spravodlivosť (Justice). Isabela prešla skrášlovaciou kúrou a účinok kúry je nespochybitelný. Okrem nich sa v hre mihnú známe postavy ako Leliana alebo Alistair (v prípade určitých rozhodnutí z Origins), ale hlavne sa vráti obchodník Bodahn so svojím synom Sandalom. Sandal bol v Origins ako Ralph Wiggum zo Simpsonovcoch. V Dragon Age II mu ale mierne spackali dabing a pôsobí na mňa skôr ako postihnutý Timmy zo South Parku.

Po vizuálnej stránke sa dá povedať, že hra pokročila. Tváre sa môžu občas zdať umelé, ale je to pokrok. Príjemnou zmenou si prešli efekty. V tom vynikol hlavne mág, u ktorého je každé kúzlo vizuálnou lahôdkou. Zmenou si prešli aj jednotlivé rasy. Qunarijci už nie sú len vyšší ľudia, ale rohatí svalovci s krátkym nosom a hlbokými očami. Elfovia sa tiež už viac líšia od ľudí a to hlavne nosom. Pre ich šťastie vo svete Dragon Age okuliare nie sú, pretože pre elfov by museli spraviť špeciálne uchytenie. A menej dobrá zmena postihla aj zplozencov (Darkspawn), ktorí sa teraz podobajú viac na hybrid zombie a kostlivca ako na orcov z Pána prsteňov.

Autori si pre vás pripravili tri DLC rozšírenia. Jedno ako som spomínal pridá novú postavu a s ňou tri nové úlohy. DLC s názvom Legacy vás zavedie do starého väzenia Šedých strážcov. Čaká vás pútavý príbeh so zaujímavým záverečným bossom. Ten sa však príliš nehodí na štýl aký má Dragon Age, skôr by som si ho vedel predstaviť v tituloch ako Darksiders. V poslednom prídavku Mark of the Assassin sa pozriete na les a sídlo v Orlais. Z celého DLC som mal však pocit, že autori použili koncepty z DLC Kasumi’s Stolen Memory, s ktorým ste sa mohli stretnúť v Mass Effect 2.

Tak ako mnohí predpokladali, Dragon Age II sa ani z ďaleka nevyrovnal svojmu predchodcovi. Príbeh má svoje slabšie chvíľky, ale nájde sa v ňom pár výborných momentov. Nezáživnosť niektorých úsekov príbehu podporuje silný stereotyp v podobe nemenného okolia a nudných súbojov, ktoré nezachraňuje ani príjemná zvuková stránka hry a vylepšené ovládanie. Autori spravili niekoľko kontroverzných krokov, ktoré môžu vyhovovať akčnejším hráčom. Tých však môže už v polovici hry odradiť stereotyp a hardcore RPG hráčov, ktorý majú voči stereotypu imunitu zas položí rýchlosť boja s orezanými RPG prvkami. Pozitívny pokrok nastal v grafike, ktorá je výrazne lepšia. Stále ale platí, že si hru na nižších detailoch môžete vychutnať aj na starších strojoch.  Povedať o hre, že je vyslovene zlá by nebolo úplne spravodlivé. V porovnaní s Origins je zlá, ale Origins nasadil latku až príliš vysoko. Dragon Age II je hrateľná hra, ale pravidelne narazíte na momenty kedy budete musieť zaťať zuby a preniesť sa cez stereotyp, ktorý na vás číha na každom kroku a stačí aby ste na chvíľu stratili chuť hrať a už sa vám môže všetko naokolo začať hnusiť. Z Origins si ale hra dokázala niečo málo zachovať a mnohé prvky aj keď sú výrazne horšie ako v predchádzajúcom diele sú stále lepšie, alebo vyrovnané s možnosťami, ktoré nám ponúkajú iné tituly.