Volám sa Andre Bishop a sedím v base za zločin, ktorý som nespáchal. Svet boxu je prehryzený korupciou ako červivé jablko. Ak ste nula, nikto si vás nevšimne. Ak ste niekto, pobijú sa o vás. Ak odmietnete spolupracovať, môžete skončiť v base ako ja. Najhoršie je, že môj malý brat boxuje pre toho zmetka, čo ma sem dostal.

Príbeh ako z hollywoodskeho béčka, vravíte si, no najväčším ťahúňom Fight Night Champion je práve mód championship s príbehom, ktorý dodáva novú dimenziu nielen do boxeristických hier, ale športových hier všeobecne. V príbehu nechýbajú vyhrotené situácie ako napríklad keď si Andre hneď prvým úderom na sánku súpera zlomí zápästie a musí používať len ľavú ruku alebo je podplatený rozhodca a každá rana na telo je ocenená trestným bodom a preto musíte súpera poraziť len ranami na hlavu. Pikoškou je samotný záverečný súboj, kedy jednoducho proti skrini Frostovi nemáte šancu a musíte si ho kolo po kole systematicky po Rockyovsky rozoberať podľa rád trénera.

Autori sa však držia scenárom pri zemi a všetky ruvačky sa tak odohrávajú striktne len medzi lanami ringu. Väčšina príbehových cut-scén sa odohráva taktiež len medzi stenami telocviční a sálami s ringom. Samotný príbeh o dvoch bratoch-boxeroch, jednom zlom trénerovi a takmer neporaziteľnom šampiónovi nie je žiadne terno, no postačuje. Andre si za mrežami spomína na svoje začiatky, ako vyhral majstra amatérov a ako jeho mladší brat musel byť za každú cenu lepší ako on. Tento mód ma však nevýhodu, že je až príliš krátky a budí dojem DLC obsahu. Za štyri hodinky ste na konci a vy zistíte, že chcete viac. Nezostáva nič iné, len pustiť sa do legacy módu.

Ide o  štandardný režim s postupom v rebríčku od lúzerov až na samý vrchol. Štýlom tak klasickým pre takéto športy si buď svojho Ivana Draga vytvoríte alebo si zvolíte niektorého z vyše päťdesiatky licencovaných boxerov (vrátane Aliho a Tysona). Z práchnivých telocviční až na výslnie veľkých sál Las Vegas je to dlhá cesta. Na dosiahnutie cieľa je však potrebné veľa trénovať. Trénovať svojho borca možno v rôznych typoch pripravených tréningov ako súboj so sparing partnerom, udieranie do mechu, uhýbanie hlavou, triafanie označených zón alebo plnenie kombo príkazov na obrazovke a tak si vylepšovať atribúty ako napr. sila, mrštnosť či výdrž. To však nie je všetko. Nazbierané body v tréningu a aj v súbojoch sú premenené na XP body, ktoré obratom investujete do upgradu jednotlivých úderov a štatistík svojho šampióna. Rozvíjať by ste mali hlavne tie, na ktoré je váš borec predurčený, ergo sú tieto údery lacnejšie. „Vytunovať“ všetky vlastnosti na maximum je úloha na niekoľko večerov, no potrebné to, samozrejme, nie je, pokiaľ viete, kde sú vaše slabiny a v súboji sa im vyhnete. Pokiaľ teda nehráte online alebo so všímavým kamarátom. Online mód sa totiž celkom podaril a ak ste pripojení a postupujete v rebríčku, môžete si všimnúť, že prvé miesto s držiteľom majstrovského opasku sa mení každú chvíľu.

Nie je však nad to, ak si môžete rozbiť držky s prísediacim kamarátom. To sa potom zápas pretiahne na siahodlhú bitku o každý presný úder. Minihra v rohu z predchádzajúceho dielu je úplne vypustená a tak sa stamina a zdravie dopĺňa automaticky podľa toho, ako ste si viedli počas kola. Ak rany len rozdávate, doplní sa menej staminy, naopak pri sústavnej obrane sa doplní menej zdravia. Útoky aj obranu preto musíte viesť takticky. Pri knokautovaní sa musíte postaviť analógmi opäť na nohy ako tomu bolo naposledy, no už pri treťom KO je to ošemetná vec a niekedy rozhoduje šťastie a náhoda, či sa vám to vôbec podarí. 

Zjednodušenie je cítiť aj v rozdávaní úderov. Pravý analog rozdelený vertikálne na polovicu pre údery pravou a ľavou rukou zostal nezmenený, no využívajú sa len smery ako hore + mierne vpravo, hore + viac vpravo, vpravo a dochádza tak často k neželaným úderom. Tento systém nie je najšťastnejší, nevidím nič zlé na robení pol oblúčikov ako v predchodcoch. Napríklad také MMA má omnoho krkolomnejšie a na zapamätanie horšie kombinácie, Fight Night Champion v tomto predstavuje zlatý stred, ktorý nepotrebuje upravovať niečo, čo je takmer dokonalé.

Čo by však potrebovalo upraviť, je kamera. Teda, kamera je v poriadku, len rozhodca neustále lezie do výhľadu. Pohľad sa, samozrejme, zmeniť dá, len je to nepraktické nastavovať pri každom spustení. Takisto vadia aj framedropy. V ringu sa ich autori snažili minimalizovať a až na pár nepríjemných momentov sa to dá ustáť. Horšie to je v prestrihoch, kedy obraz skutočne seká. Nič podstatné vám však neujde, ak nejde o pointu niektorých rozhovorov, pretože sa nikde nedajú zapnúť titulky. Hľadal som ich niekoľkokrát a všade, no nič. Toto zamrzí, keďže väčšina Američanov v hre (hlavne tých s čiernou pleťou) nehovorí zrozumiteľnou oxfordskou angličtinou. Ešte že je príbeh taký priamočiary.

Rozlíšenie Fight Night Champion bolo zvýšené až na FullHD, prepracovanejšia je aj celková interakcia zásahov a taktiež motion capture. Spomalené zábery dopadajúcej rukavice na tvár súpera sú ešte premakanejšie ako minule. Odlietavajúci pot, krv, krvácajúce rany, dokonca zakrvavené oblečenie (vlastne len trenírky) a aj samotné poškodenie badateľné na tvárach súperov sa posunuli obrovským skokom vpred. Samozrejme, ešte stále prichádza ku komickým situáciám pri „podivných“ zásahoch a vnoreniach súperov do seba, no deje sa to len minimálne. Fyzika županov jednotlivých borcov a pohyb ich spodkov je možno až nebadateľný, no dotvára uveriteľnejšiu atmosféru spolu so systémom ovládania hľadiska „crowd control“. Teraz už to konečne nevyzerá, že na vás pozerajú terminátori z papundeklu.

Fight Night Champion sa otvoril širšej skupine hráčov, čo je smer, ktorý práve pri tejto sérii vidím nerád. Hra sa tak zrýchlila, je menej príležitostí na prepracovanejšiu taktiku a málo času na reakcie a vyhnutie sa rane s následným kontra úderom. Dokonalé ovládanie je minimalizované na zvolenie smeru páčkou a príbeh, aj keď je veľkým prínosom, je krátky a klišoidný. Stále však ide o špičkovú zábavu, hlavne ak na zápas vyzvete kamaráta.