Keď Ubisoft ohlásil na E3 tancovačku s Michael Jacksonom, mnohým sa hneď zjavil pred očami osvedčený štýl Just Dance, tzn. skáčeme s ovládačom pred TV. No pri HD konzolách bolo otázne riešenie, aj keď Dance Central ukázal, že tanec pred konzolou má šmrnc. A tak si Ubisoft vypýtal extra čas a prináša najlepšiu verziu licencie päť mesiacov po Wii či PSP.

Samozrejme, na X360 s požiadavkou na Kinect. Tlačí sa vám do pozornosti už od spustenia hry, keď vaša okamžite nasnímaná postavička (pomerne presne) už rukami krúži vo vzduchu a hľadá príslušné voľby na obrazovke. Je to stále efektný štýl ovládania, ktorý zvládate celkom dobre – akurát nechápem dualitu, že na obrazovke svieti nápis a ja nemôžem držať ruku nad ním, ale nad ďalšou ikonou pod ním na aktiváciu príslušnej voľby. Akoby len niektoré časti obrazovky boli aktívne a iné nie. Orientácia v menu je však od začiatku jasná, tu sú videotutoriály, tam Practice a tu celá plejáda módov pre hru jedného či viacerých hráčov.

Herný tutoriál je zvláštny. Fajn séria videí, kde pár tanečníkov prejde s vami rozcvičku v troch kolách – super nápad, okrem pár fitnes hier sa podobné veci neriešia. Potom sú k dispozícii videá k jednotlivým piesňam, kde tanečníci prejdú najpodstatnejšie kroky z choreografie. Ich tempo je pomerne vysoké a vstrebať všetky je nemožné na prvé vzhliadnutie. Skúsite si teda niektoré precvičiť zatiaľ samostatne, videá totiž nemajú podporu aktívnych krokov. Čo-to si zo skladby zapamätáte. Je to polovičné riešenie, lebo by ste očakávali okamžitú spätnú väzbu vašeho snaženia. 

Nasleduje prechod k 29 skladbám a poriadnemu hraniu. Selekcia je silná, najväčšie hity dorazili všetky: Bad, Beat It, Billie Jean, Ghost, Money, Smooth Criminal, Thriller. V tomto smere niet čo Ubisoftu vyčítať, licenciu využil ukážkovo, žiadne čakanie na DLC sa nekoná (aj keď niektorí to môžu brať ako mínus, že ak zvládnu necelé tri desiatky songov, zábava končí). Ale pozor, nie všetky skladby podporujú tanec...

Michael Jackson má totiž dvojaký mód, pomalé hity sa iba spievajú, ostatné možno zatancovať. Najprv sa núka Practice Mode, kde si precvičíte niektoré časti piesne. Ostré verzie už majú viac stupňov obtiažností: Dance je iba o tanci a má dostatočné pauzy na prípravu na ďalšiu sekciu (každá skladba je zložená z viacerých častí); Performance už trošku pritvrdí, pretože k dispozícii je v hre aj bláznivá kombinácia spevu a tanca. Zatiaľ čo Performance strieda častí skladieb, Master Performance už ide naplno a to musíte byť ultratalent, aby ste to zvládali na päť hviezd.

Každá skladba sa odohráva kvázi v tanečnej aréne, na obrazovke vyskakuje pár tanečníkov a v strede ste vy sám – ako vás Kinect nasníma a vyhradí priestor na variácie krokov. Je to trošku iný štýl, pretože hoci sa snažíte sledovať kroky ako obrázky v pravom spodnom rohu, zrak vám stále padá na TVa súbor tanečníkov. Lenže oni tancujú spolu s vami, takže sa nemožno spoliehať na nich, lebo budete pozadu. Túto nezrovnalosť si musíte vyriešiť v začiatkoch. Dá sa to – spolu s čiastočným naučením piesne, keď už nie je taká intuitívna ako v iných hrách.

Množstvo krokov v každej skladbe nie je nízke, preto sa učenie naťahuje na mnohé opakovania. Hra však nie je nemilosrdná pri otázke hodnotenia, pokiaľ aspoň čiastočne pohyb napodobníte, nejaký bodík vám pripočíta. Niektoré ťahy si žiadajú iba približné kopírovanie ako pohyb ruky nad pásom, iné sú zase pomerne presné, hra je dosť náročná na opakovanie a striedanie krokov v rýchlom tempe. Ak poznáte Kráľa popu, je vám známe, že pohyby často striedal a do tanca zapájal netradičné prvky – presne tieto sú k dispozícii v neuveriteľnom detaile. To, že niektoré sa vám nepodarí napodobniť úplne presne, nevadí, ale legendárny Moonwalk sa, samozrejme, ráta; ak ho presne vystihnete, dostanete zaň Achievement. Oproti Dance Central sú songy opticky dlhšie a tým pádom náročnejšie na fyzičku. 

Silná devíza Michaela Jacksona – pestré tanečné variácie a množstvo originálnych pohybov - je teda do hry prenesená celkom dobre. No pokiaľ ste už odohrali nejakú tanečnú hru na Kinecte a najmä Dance Central, bude vám The Experience pripadať ako zvláštna, až arkádová verzia. Mnohé pohyby síce Kinect sníma, no vaša presnosť je občas diskutabilná. Na jednej strane hre stačí letmý pohyb, ale iba pre hodnotenie OK, na Good či Perfect už vyžaduje vyššiu presnosť a multiplikátor pre najvyššie bodové priečky či dokonca King Power so vztýčenou päsťou a extra pasážou. Každú skladbu teda zvládnete odtancovať, ale pokiaľ iba približne napodobňujete pohyby, nad dve hviezdičky sa skôr nedostanete. Až keď nájdete moment ako vás Kinect správne nasníma, až vtedy sa dajú atakovať vyššie priečky. Lenže to pri slabšom učení znamená vystihnúť ten pravý pohyb vlastnou drinou – a tu sa núka otázka, či je to správny prístup k žánru a dobrá zábava.

Základ hry funguje, arkádové prevedenie skladieb a rátanie bodov sa nevymyká žánru, aj tá dvojaká obtiažnosť je zaujímavá. Ale fakt, že vás hra nedokáže poriadne naučiť, ako tancovať tie skladby a musíte postupovať metódou pokus-omyl, to nie je terno. Najmä keď z Dance Central už vieme, že každá choreografia sa dá pekne nacvičiť a keď vám nejde, môžete si ju viac spomaliť – to je kráľovský prístup, nie jedna rýchlosť, pasívne videá a zrazu uč sa, ako sám najlepšie vieš.

Porovnanie s výborným Dance Central odhalí pri Michael Jacksonovi aj slabšiu, menej nápaditú grafiku či nižší počet módov. Kráľovi Popu chýba napríklad trvanlivý mód Kariéry, viac módov aj pre multiplayer a má aj nižší počet skladieb.

Na jednej strane ponúka približne podobný zážitok, ale zároveň je to sčasti ochudobnená verzia toho najlepšieho na trhu. Kvalitná dvadsaťdeviatka skladieb a ich variabilná choreografia, spolu s možnosťou iba napodobniť arkádovo pár trikov vás poteší, ak ste okúsili Dance Central, bude vám Michael Jackson Experience pripadať ako jeho chudobný príbuzný s dobrým repertoárom.