Id Software, firma, ktorá vlastnoručne vytvorila FPS žáner a zrodila legendy ako Wolfenstein, Doom, Quake, sa po rokoch ticha vracia späť. A návrat je vo veľkom štýle. Priniesla nový engine a novú značku, ktoré spolu ponúkajú niečo, čo sme tu ešte nemali - Rage. Aj keď musíme hneď dodať, že podobne ako pri predošlých tituloch svet ešte nie je pripravený na tento engine a zároveň hra ešte nie je pripravená na tento svet. Obom chýba štipka k dokonalosti, ale napriek tomu je výsledok presne v štýle, aký fanúšikovia od id Software očakávajú. Nechýba akcia, horor a tajné miestnosti s odkazom na ich predošlé tituly.

Autori nás tentoraz presunú do sveta budúcnosti, ktorý sa po katastrofickom dopade meteoritu zmenil na nepoznanie. Nebol to síce atómový výbuch ako vo Falloute, ale následky sú veľmi podobné. Totiž mutagény, ktoré so sebou meteorit priniesol, sa na prežitých ľuďoch na povrchu nenávratne podpísali. Naša postava mala šťastie, prežila v jednej z uzavretých arch napojená na prístroje a po sto rokoch sa prebúdza do nového sveta. Do pustého sveta plného piesku, mutantov, banditov jazdiacich na buginách a ľudí uzavretých do opevnených miest brániacich sa pred útokmi zvonku. Na všetko dohliada Právomoc, miestna vláda, ktorá má svoje vlastné ciele a ako to býva, ochrana ľudí medzi ne nepatrí.

Vy prichádzame, aby ste to zmenili... alebo možno ani nie

Hrateľne je Rage presne v strede niekde medzi Doomom, GTA a Falloutom a to doslova. Ide o akčno adventúrovú FPS s prídavkom ľahkých RPG prvkov. Máme tu svet s voľným pohybom, jazdou na autách a questami, k tomu id Software pridalo to, čo vie robiť najlepšie - FPS štýl a to dostatočne krvavý.  A práve v tomto spojení nastáva malý kolaps, id Soft spája niekoľko štýlov a prakticky ani jeden nie je prepracovaný do hĺbky. Napríklad tu nemáme žiadne možnosti v rozhovoroch, žiadne voľby vývoja príbehu, len cestu vpred a prechádzanie od jedného questu k druhému. Základným elementom počas cele hry bude sledovanie vyznačenej cesty, ktorou vás povedie za ručičku. Napriek tomu, že oblasť je relatívne veľká a postáv dostatok pre absenciu detailnej mapy a vyznačených možností sa ťažšie hľadajú kontaktné osoby, ktoré mimo hlavnej kampane ponúknu napríklad vystrieľavanie banditov na cestách, gladiátorsku arénu, zúčastňovanie sa pretekov bugnín, či už ozbrojených, alebo neozbrojených. Samozrejme, všetko za peniaze, na ktorých stojí aj zničený svet budúcnosti.

Peniaze sú hlavnou obchodnou komoditou. Za ne si kúpite nové zbrane a dôležité upgrady pre vozidlá, ale hlavne náboje do vašich zbraní, ktorých v zničenom svete nikdy nie je dosť. Ale zároveň peniaze nie sú najdôležitejšie, nekúpite si za ne všetko. Po pustine sú totiž roztrúsene rozmanité veci, ktoré môžete zozbierať do inventára a z ktorých následne podľa plánov vyrobíte dôležité nástroje ako vyvŕtavač zámkov, auto na diaľkové ovládanie, špeciálne granáty. Spolu sú v hre desiatky vecí na výrobu a pomôžu či už v boji, alebo v prejdení misií. Tento element je zo začiatku milým prídavkom, ale postupne ako máte stovky predmetov v inventári, stráca význam, keďže všetko máte, nič nemusíte hľadať a stačí len odkliknúť vec, ktorú potrebujete.

Čo vás však Rage bude skutočné nútiť, to bude streľba. FPS základ sa prejavuje naplno vždy, keď po párminútovej jazde púšťou vstúpite do ďalšej oblasti, ktorú treba vyčistiť, získať z nej niečo, niekoho alebo sa snažiť stealth štýlom preplížiť, všetko preto, aby ste si čas od času vychutnali zmutovaného bossa. S bohatou nádielkou zbraní a pekným servírovaním typov nepriateľov a prostredí sa hra v tejto oblasti drží veľmi dobre. Dokonca je zapracovaná aj nutnosť hľadania nábojov, keďže zbrane po mŕtvych nepriateľoch nezbierate. Dodáva to pocit skutočného ohrozenia, hlavne ak vám dôjdu munícia aj do pištole a mutanti sa stále hrnú. Napriek tomu, že máte v tele nanobotov na regeneráciu, niekedy nakoniec pomôže len defibrilátor implantovaný na vašom obleku. Ten má síce len jednu ranu, ale budete si ho vylepšovať. Podobne si budete vylepšovať aj zbrane, kupovať nové typy nábojov, čo robí prestrelky stále akčnejšie a krvavejšie.

Podobne ako FPS stránka excelujú aj vozidlá, ktoré vám ako pomáhajú prekonať vzdialenosti v púšti, tak aj vyhnúť sa alebo zničiť miestnych banditov a nakoniec aj zasúťažiť si. Postupne si vytvárate zbierku vozidiel, neustále ich opravujete, tunujete, pridávate zbrane, aby ste ďalšiu cestu naisto prežili, keďže pustina je stále nebezpečnejšie miesto. Trochu škoda, že je to až príliš prázdne miesto a prakticky vonku jazdíte len vy a banditi. Čo pôsobí až príliš mŕtvo, mestá alebo obydlia túto mŕtvolnosť čiastočne vynahradzujú. Síce nemajú veľké osadenstvo, ale každý má svoju úlohu a svoje miesto v tomto prepracovanom svete a takmer s každým sa aj porozprávate alebo vymeníte

Trochu škoda, že napriek tomu, že svet a jeho osadenstvo do detailov prepracovali, váš príbeh je strnulý. Autori akokeby v prvej hre chceli hráčov s Rage svetom len zoznámiť a nepôsobiť v ňom príliš rozruchu. Misie nás síce prevedú rozsiahlym púštnym svetom, ale poväčšine len plníte niečo pre niekoho bez toho, aby sme robili niečo pre seba alebo aby náš príbeh začal dávať zmysel. Neskôr v hre sa síce id Soft snaží niečo naznačiť, ale to je už koniec hry. Napriek rôznymi mínusom a nedokonalostiam v hre prežijete príjemných 9-10 hodín a s vedľajšími misiami aj 15 hodinový vstup do nového sveta, ktorý sa so svojim postapokalyptickým štýlom radí bok po boku k Falloutu, Metru a Borderlands.

Oproti singleplayeru s rôznymi nedostatkami multiplayer skutočne sklamal. Králi deathmatchu úplne odignorovali tento režim a jediné čo ponúkli, je niekoľko módov na vozidlách pre štyroch hráčov. Nie sú vyslovene zlé, ale nie je to práve to, čo by hráči chceli ako prídavok k strieľačke. Je to škoda, keďže stránka je dobre v hre zapracovaná a samotné zbrane by boli v boji zaujímavé. Trochu tento mínus vyvažuje kooperačný mód, ktorý si s priateľom zahráte online alebo v splitscreene, bude to 9 misií prevzatých a mierne upravených zo single kampane.

Technicky je nový engine od id Softu čiastočne sklamanie, čiastočne prekvapenie. Na jednej strane predvádza niečo, čo sme tu doteraz nemali a to dokonale prepracované prostredia bez opakujúcich sa textúr a to pri vysokom framerate. Fungovať na 60 fps nemá tento engine problém ani na konzolách. Ale všetko má svoju cenu a pri nových technológiách to platí dvojnásobne. Na konzolách je to cena automatického znižovania rozlíšenia, absencia antialiasingu a viditeľného načítavania textúr pri každom ohliadnutí sa po prostredí. PC je zase iná kategória a aj keď takmer každý herné PC teoreticky zvláda hru na 60 fps, neodladenosť verzie spôsobuje na niektorých konfiguráciách ešte pomalšie nahrávanie textúr ako na konzolách, padanie alebo chyby multitexturingu, ktorý z obrazu spraví puzzle. Navyše pre výrazne orezanie možností nastavenia grafiky v menu si musia užívatelia editovať konfiguračný súbor ručne, či už pre samotné rozbehanie hry, zvýšenie detailov na maximum alebo pre elimináciu lagu. Tu id Software PC verziu zjavne nedotiahli.

Megatexture engine s 20 gigami textúr v prostredí dáva o sebe skutočne vedieť a vytvára pôsobivé scenérie, ale žiaľ hlavne v diaľke, na blízko je to miestami až príliš rozmazané, čo hlavne na PC výrazne vidieť. Carmack ešte pred vydaním sľúbil Hi-res texture pack, ale dovtedy nám neostáva nič iné ako si zvykať. Pohľadu na blízko neprospieva ani neustále doťahovanie textúr v takej masívnej podobe, že streaming v Unreal engine je oproti tomu takmer zanedbateľný. Kazí to dojem z plynulosti a naštiepuje celistvosť hry, zároveň dokazuje, že engine prišiel ešte skôr ako naň prišiel čas, alebo skôr ako bol plne odladený. Na druhej strane keď si na konzolách porovnáme 60 fps grafiku v Call of duty proti 60 fps Rage, ukazuje, že niečo na tom engine bude. Možno to naplno uvidíme v Doom 4, dokedy by už firma mohla všetko odladiť.

Mimo textúr pekne vyniknú detaily postáv, ich animácie pri rozhovoroch, ale má to aj temnú stránku. Pri bojoch s nepriateľmi vidieť, že animácií veľa nepobrali a často opakujú niekoľko rovnakých pohybov aj rovnakých taktík, čo súvisí aj s jednoduchou AI, ktorá v úzkych priestoroch nehviezdi a pripomína skrývanie sa a náhodné útoky z Call of Duty. V tomto prípade zrejme dlhý vývoj spravil svoje. Oproti tomu racingové elementy majú dynamiku a fyzika je tu prekvapivo dobrá. Škoda však absencie zložitejšej fyziky v prostredí, ako aj aspoň náznakov deštrukcie aj toho, že svet je v konečnom dôsledku až príliš prázdny a pustý. Nepriatelia útočia najviac po troch a to či už vojaci alebo vozidlá. Snaha o dosiahnutie čistých 60 fps si zobrala svoje aj v tomto, aj keď v zničenom svete to nie je veľké mínus.

Nakoniec hru dopĺňa dynamická hudba aktivujúca sa podľa akcie a nedá sa proti nej nič povedať. Pekne dopĺňa postapokalyptickú atmosféru a snahu zachrániť sa pred nátlakom monštier. Rozhovory majú rovnako vysokú kvalitu, ale žiaľ len v dabingu, samotný scenár a často priam patetické zadania misií okresávajú možnú hĺbku hry, ako aj vývoj príbehu.