Kvapky studeného potu vám stekajú po tele, jednou rukou sa fackáte a snažíte sa prebrať z tohto zlého sna. Roztrasený ukazovák druhej nervózne držíte na spúšti. Každé mihnutie, každý záchvev, či dokonca aj to najjemnejšie zašuchotanie vám rozbúši srdce do infarktového stavu. Pocit úzkosti je takmer dokonalý, atmosféra by sa dala krájať a kvôli strachu nosíte spodné prádlo do zásoby. Takto sme kedysi hrali survival horory, žáner, ktorý nebol pre slabé povahy a dal zabrať aj tým najlepším. Doba sa však zmenila a tieto pocity už dnes zažívame len ojedinele. Ikony žánru, ktorými sú Alone in the Dark, Resident Evil či Silent Hill už sú dnes na hony vzdialené svojim koreňom a akčnou zložkou sa približujú masám. Capcom sa však obzrel späť a rozhodol sa priniesť malú reminiscenciu dôb dávno minulých, ktorá dokáže veľké veci. Priniesol nám malý veľký Resident Evil: Revelations.

Stačí jedno jediné slovo, ktoré dokonale vystihuje titul: prekvapenie. Robí to už od prvých sekúnd po vložení až do samotného záveru. A dokonca ešte aj dlho po ňom. Prekvapí vás svojim rozsahom, svojimi kvalitami, technickým prevedením, možnosťami a v neposlednom rade aj obsahom. Ukazuje silu nedoceneného 3DS a všetkým štúdiám dáva jasne najavo, že platformu Nintenda si dokáže podmaniť aj niekto iný okrem talianskeho inštalatéra a elfa v zelenom kostýme. Dáva zabudnúť na hrateľnostný horor Mercenaries 3D, no využíva všetky jeho chyby vo svoj prospech. Na našich stránkach ste sa s ním už stretli a predpovedali sme mu svetlú budúcnosť vychádzajúcu zo žiarivej minulosti. Prognózy o návrate ku koreňom sa celkom nenaplnili, no o to väčšie bolo prekvapenie.

Revelations je o odhaleniach. O čom inom by vlastne aj mal byť. Príbehovo to nie je žiaden nevlastný príbuzný, ale plnohodnotný diel do série, ktorý ju skvele rozširuje na úrovni „veľkých“ titulov. Medzi štvrtou a piatou časťou vám ponúka pohľad na osudy tých najznámejších hrdinov. A samozrejme nechýbajú prekvapenia – zrada, nečakané zvraty aj stretnutia, či (aj keď iba zdanlivé) happyendy. Píše sa rok 2005 a Chris Redfield sa stratil. Zachrániť sa ho vydáva stará známa Jill Valentine s novým partnerom Parkerom Lucianim a spájajú sa tak organizácie BSAA a FBC v boji proti bioterorizmu. Nič však nie je také, ako sa zdá a korene týchto udalostí siahajú oveľa ďalej. Priatelia, nepriatelia, teroristická organizácia Veltro a pokus o umelé ekologicky čisté mesto Terragrigia v Stredozemnom mori. Postupne rozpletiete nitky medzi týmito pojmami a neubránite sa úžasu nad nastávajúcimi udalosťami. A nič viac vám prezradiť nemôžem, bol by to hriech, za ktorý by som si zaslúžil odseknúť prsty na rukách. 

Vašim hlavným pôsobiskom je loď Queen Zenobia blúdiaca na vlnách Stredozemného mora. Bohužiaľ sa nejedná o loď duchov. Je niečím oveľa horším a na jej palube vás čaká skutočný horor, za ktorým stojí upravený T-Vírus. Nemŕtvych tu nie sú armády, no o to ťažšie sa s nimi vysporiadate. Oni sú však len začiatkom. Narušená chronológia rozprávania autorom poskytla obrovský priestor na putovanie časom aj priestorom, čo krásne prispelo k nárastu variability na všetkých frontoch: vizuálnom, príbehovom aj hrateľnostnom. A aby toho nebolo málo, tak narácii napomáhajú aj vizuálne príťažlivé CGI sekvencie. Len ťažko by som mohol príbehu a jeho podaniu niečo vytknúť a aj mnohé väčšie tituly majú čo závidieť. 

Resident Evil 4 a 5 stanovili nové štandardy nie len pre sériu, ale aj pre žáner ako taký, pričom sa však výrazne odklonili od pôvodnej trilógie. Autori sľubovali návrat ku koreňom, no nie je tomu celkom tak. Revelations opäť prekvapuje a ponúka krásne vyvážený mix posledných dvoch častí. Zo štvrtej si berie hustú atmosféru a horor, ktorý vás strasie aj na tejto malej obrazovke. Z päťky zas výborné akčné pasáže. Dávkovanie je zvládnuté na výbornú a na význam slova stereotyp razom zabudnete. Kým jednu dobu sa s jednou dvojicou bojíte nazrieť za najbližší roh, tak druhú už trávite so samopalom v ruke proti presile slabších nepriateľov v zasnežených horách. A hneď na to sa bavíte s komickou dvojicou „ajťákov“. Akčnej zložky by ale mohlo byť ešte o trošku menej.

Na korene sa však nezabudlo. Vracajú sa drobné logické hádanky, ktoré neodradia nových hráčov, no potešia nostalgikov, či náročnejších hráčov. Nejedná sa o nič závratné, len drobné puzzly s využitím dotykového displeja (hackovanie) a zopár problémov v prostredí, ktoré musíte vyriešiť pre postup vpred. A taktiež nadchne nutnosť explorácie prostredia. Áno, nutnosť. Bez dôkladného preskúmavania a práce s mapou by ste sa ďaleko nedostali. Preč je presný nalinajkovaný postup. Otvorenými časťami lode môžete postupovať ľubovoľne a nezáleží, že máte niekde určený cieľ. Partner vám síce občas pripomenie, že by ste mali ísť inde, no nenúti vás. Objavíte tak čaro týchto priestorov a aj množstvo pomôcok, hlavne nábojov (ktorých nikdy nie je dosť). Samozrejme teda jednotlivé miesta prechádzate viackrát, no nikdy nie je pocit rovnaký. Sú tu noví nepriatelia, nové skryté miesta a hlavne odlišné situácie.

Odvaha a odhodlanie autorov sa ukazuje aj v týchto situáciách, ktorými vás zásobujú. Raz musíte nepriateľom odolávať bez zbrane a s minimom zdravia, inokedy vás zas tlačí časový limit, potom v úzkych koridoroch narazíte na minibossa, alebo idete s inou postavou a v lokalitách sa niečo zmenilo. V zatopených priestoroch sa zase dostanete na predtým nedostupné miesta a netreba zabúdať na novú formu zla, ktoré číha vo vode. Je toho veľa, no hluché miesta by ste nenašli ani po dlhom snažení. A celá táto dizajnérska krása vám svojimi 12 kapitolami zo života „ukradne“ približne 9 hodín. Na vyššej obtiažnosti aj viac, lebo hlavne bossovia vám dajú zabrať. A samozrejme si budete pýtať viac. Našťastie je tu možnosť New game +, no nie len tá. 

K opätovnému hraniu motivujú aj medaily. To sú akési achievementy, no samotné by vás pri hre neudržali. Špecialitou je Raid režim, ktorý ukazuje, na čo bol dobrý Mercenaries 3D. Odomkne sa vám po prejdení tretej kapitoly a ponúka sériu 20 co-op misií (vystrihnutých z kampane) pre dvoch hráčov buď lokálne alebo online. Tie sú zväčša kratšie (okolo 5 minút) a akčné, pričom na kooperácii až tak nezáleží. Poteší sieťový kód aj jednoduché a prehľadné vyhľadávanie. Len by mohlo ešte ukazovať kvalitu pripojenia spoluhráča. Čo vás však len pri tomto systéme dokáže udržať aj cez desiatku hodín je levelovanie. V závislosti od rastúcej úrovne sa vám odomyká stále nové príslušenstvo a ešte viac sa rozrastá zmysel upgradovania zbraní rozšíreniami v niekoľkých kategóriách a úrovniach. To skvele slúži už v kampani, no tu jeho význam ešte viac narastá. K výbave ešte treba spomenúť zariadenie Genesis, ktoré sa stane brilantným pomocníkom v kampani. Umožňuje totiž skenovať objekty a okrem informácií tak získate aj prehľad o skrytých predmetoch. A aj zbrane, aj rôzne denníky majú v hre obrovský význam.

Na 3DS nenájdete graficky lepšie vyzerajúcu hru ako Revelations.  MT Frameworks vo svojej mobilnej podobe je úžasným enginom a hlavne postavy a tiene mu idú na výbornú. Pritom nezabúda na detaily, či už v prostredí, alebo typu ako hmla, či para od úst postáv. Hudba a dabing sú taktiež na špičkovej úrovni a aj napriek veľkosti zariadenia vás zvuková zložka krásne vtiahne do hry. AI je dokonca lepšia ako v päťke (spolupráca s umelou Shevou bola často katastrofálne) a váš spolubojovník je vám nápomocný. No a nakoniec špičkové ovládanie. Revelations je prvým vydaným titulov v sérii, ktorý umožňuje pohyb popri mierení. Ovládanie ponúka niekoľko schém, ktoré sú namapované intuitívne a je jedno, či hráte s rozšírením Circle Pad Pro alebo bez neho, stále máte z hry maximálny zážitok. Aj keď samozrejme sa skôr odporúča hrať s ním, na čo si ani netreba dlho zvykať.

V Revelations nájdete aj mušky, ktoré hráča delia od dokonalého herného zážitku. Naozaj vadí, že v prehliadači možných spoluhráčov online vidíte všetko možné, no nie ich kvalitu pripojenia. Taktiež v lobby síce môžete označiť, že ste pripravení na hru, no ak váš spoluhráč upravuje postavu, výzbroj alebo nakupuje, tak to nevidí a vy len čakáte. Cez otvorené dvere dokáže prejsť len jedna postava, druhá si ich musí otvoriť znovu. A nakoniec akcie mohlo byť menej na úkor hororu. To však nič nemení na tom, že tu máme jeden z najlepších akčno-hororových zážitkov za posledné roky, ktorý umne kombinuje rôzne prvky, necháva spomenúť na základy jednej z najznámejších herných sérií, je perfektne príbehovo aj atmosféricky zvládnutý a pozerá a počúva sa skvelo.