Klesajúcu kvalitu série Resident Evil sa nepodarilo zastaviť ani nedávno vydanej šestke. Príklad, ako zaujať fanúšika hororu musel - tak trochu paradoxne - ukázať až Revelations, ktorý sa objavil pred viac než rokom exkluzívne pre Nintendo 3DS. Teraz vreckové dobrodružstvo prichádza aj na veľké platformy a predvádza elegantný comeback, ktorý má čo ponúknuť.

Resident Evil Revelations neprichádza so žiadnymi novinkami a originálnymi vylepšeniami oproti handheldovej verzii. Poctivo mixuje prvky prvých Resident Evilov s akčnosťou moderných hier. Celkovo môže hra pôsobiť pre niekoho ako nemotorný pokus o horor (čo Revelations nie je), kde je hrateľnosť pri streľbe brzdená pomalším postupovaním a pohybom, čiastočne otvoreným prostredím a behaním medzi spínačmi, hľadaním kľúčov a ďalších, dnes už archaických herných prvkov. Skutočne môže modernému hráčovi od zlosti puknúť otlačený ukazovák na pravej ruke od streľby - viac ako na bláznivé pobehovanie v štýle Call of Duty sa tu vsádza na nasávanie atmosféry a možno až príliš zamotaného, ale inak ľahko odhaliteľného a plytkého príbehu.

Dej postupne predstavuje jednotlivé postavy (od známej dvojice Jill a Chris po dvojicu ajťákov, ktorí sa nezľaknú ani treskúcej zimy, zbraní a neviditeľných nepriateľov) a vzťahy medzi nimi. Chýbať nemôže ani zrada alebo srdcorevúca scéna s držaním parťáka nad priepasťou. Zápletka sa pred vami neodhaľuje chronologicky, sledujete putovanie viacerých postáv, ktoré aj ovládate, avšak tieto neustále zmeny nevytvárajú stabilný podklad pre príliš napínavé rozprávanie. Hranie za jednotlivé postavy sa totiž takmer vôbec nelíši, mnohé sú príliš ploché (nie hrudnikom). Napriek patetickosti si dej užijete ako letnú oddychovku. 

Väčšinu času strávite na lodi Queen Zenobia. Gigantické plavidlo nie je vôbec také mŕtve, ako sa spočiatku tvári. Prejdete mnohými zaujímavými miestami a práve umiestnenie na loď dodalo atmosfére tie správne grády. Ak si pamätáte na starší Cold Fear, určite si dokážete opakovane predstaviť mrazivosť a stiesnenosť, ktorá na vás čaká aj v Resident Evil Revelations. Lenže to nebude všetko, vyberiete sa aj do zasneženej krajiny k troskám lietadla, zabudnutú základňu, kde kuje pikle teroristická organizácia Veltro. Do toho si pripočítajte dve organizácie bojujúce proti (bio)terorizmu a utopistické mesto na vode Terragrigia, ktoré ľahne popolom práve pre útok zlých ľudí, tentoraz bez turbanov na hlave. Neustále preskakovanie do odlišných oblastí nevnáša do hrania chaos, no na druhú stranu neponúkne vyššiu mieru voľnosti a nechá vás prechádzať dobre známe miesta viackrát.

Ale čert to vezmi, na zadok Jill Valentine (Chris Redfield zas poteší nežné pohlavie alebo štvorpercentnú menšinu) sa pozerá viac než dobre. Revelations však nie je typická akčná hra z pohľadu tretej osoby. Streľba ako taká je na rozdiel od konkurencie pomalšia, komornejšia a nevystrieľate tisícky zásobníkov. Už len preto, že muníciu je potrebné šetriť a nenájdete tony patrónov do svojej brokovnice. Tento príklon k pomalšiemu postupu nie je obmedzovaný nemožnosťou pohybu pri mierení, ako tomu bolo kedysi. Tempo hry a celkové napredovanie má svoje čaro, už navštívené miesta zostávajú odomknuté, môžete sa do nich vracať a často to aj robiť budete, pretože nájdete špeciálny kľúč odomykajúci dovtedy zamknuté dvere alebo sa znovu musíte vrátiť na kapitánsky mostík.

Celkovo je vedenie za ručičku rozumne obmedzované pomerne vysokou výdržou nepriateľov, nedostatkom munície, absenciou autohealingu a nutnosťou využívať skenovanie prostredia. Muníciu a iné predmety totiž často nájdete práve prostredníctvom prístroja The Genesis. Navyše ak toto zariadenie namierite na nepriateľa, dostanete špeciálne body, pričom po dovŕšení určitého množstva dostanete zelenú rastlinku, ktorá v Resi hrách už tradične slúži na uzdravovanie. Ak je protivník živý a vám sa ho podarí “prečítať”, dostanete samozrejme omnoho viac bodov ako pri skenovaní mŕtveho skeletu (Ak vôbec po zabitom nepriateľovi niečo zostane.) Dilema je teda jasná: skenovať alebo mieriť a strieľať? Napätie je príjemne dávkované a strašidelné prvky odhaľujú skôr tým, že dokážete odhaliť nepriateľa za rohom, no netušíte, či budete mať dostatok nábojov na jeho zneškodnenie. Umelá inteligencia sa pohybuje na hranici medzi sliepkou, ktorá uvidela hodené zrno a sardinkami v oleji z konzervy. 

Príbehová kampaň je rozdelená do dvanástich kapitol a snaží sa pôsobiť seriálovo. Klasické “v minulej časti ste videli” však pôsobí až príliš umelo a kŕčovito. Celková doba hrania pri poctivom snorení a sem-tam blúdení (žiadna šípka, kadiaľ máte ísť ani GPS) vám hra nezaberie viac než 8-10 hodín. Ako už býva zvykom, je možné hru znovu spustiť s už získanou výbavou (New Game+) na vyššej obtiažnosti.

Zmutovaní protivníci mnoho rozumu nepobrali, bossovia vydržia enormné množstvo zásahov a majú citlivé miesta, ktoré odhalíte pomerne ľahko. Smrť nájdete najskôr v ich náručí pri hľadaní slabiny. Zbrane je možné vylepšovať prostredníctvom kitov: zvyšujú damage, veľkosť zásobníka, kadenciu striel či rýchlosť nabíjania. K dispozícii máte špeciálny inventár zobrazený ako vojenská bedňa, ktorú nájdete na vybraných miestach a ukladáte si v nej nájdené zbrane, nakoľko naraz môžete zobrať len tri. 

To všetko je skutočne zábava, no vzhľadom k lineárnemu príbehu nie je možné rozohrať partiu znovu za inú postavu. Bolo by to skutočne málo a k pohlteniu na ďalšie hodiny - pre niekoho možno až desiatky - vám ponúkne Raid Mode. Zo zápletky vyberá 20 samostatných misií, takže aby ste si všetky odomkli, je potrebné dokončiť príbehovú kampaň. Do týchto misií je možné vyraziť s kamarátmi a formou kooperatívneho multiplayeru sa predierate vystrihnutými pasážami.

Vtip je v tom, že za všetky killy a splnené úlohy dostanete expy. To je pekné, no navyše si všetky nájdené zbrane a muníciu ukladáte do svojho profilu. Ak ukončíte misiu s 10 nábojmi do brokovnice, začnete ďalšiu s touto výbavou. Počas hrania nachádzate špeciálnu výbavu a zbrane, je možné s nimi obchodovať a verte, že sa do tohto módu dá až príliš ľahko a nehanebne podľahnúť návykovosti. Škoda len, že kooperácia cez internet v podstate neexistuje pre nízky počet hráčov.

Na technické spracovanie a ovládanie sa hľadelo s veľkými obavami. Ide predsa len o konverziu z handheldu, ktorý si žije svojim životom. Podarilo sa. Aj keď nie na výbornú a na grafiku sa dá občas zašomrať, textúry s nízkym rozlíšením nepotešia, ale dá sa na to pozerať. Aj pre samotné prostredie, hoci plavidlo nie je drobizgom, mnohé miesta pôsobia rovnako komorne ako v Bioshocku - a pozriete sa aj do vraku na dne mora, zažijete potápajúcu sa loď v štýle Modern Warfare... no lepšie neprezrádzať. Nie je to Crysis ani Battlefield, no zvolená paleta chladných farieb vám to často vynahraní. Ovládanie sa dá pohodlne zvládnuť aj na klávesnici s myšou. Hudba a dabing si zaslúžia priateľské potľapkanie, obe položky udržujú hladinu atmosféry v nadpriemerných výškach a ak nenápadne znervózňujúcu melódiu podporí výkrik v pozadí, ihneď sa vystriete a spozorniete.

Resident Evil: Revelations je príjemným prekvapením. Pre to, že prináša atmosféru a hrateľnosť starších dielov pomerne nenápadne, bez veľkého kriku a ako konverzia z Nintenda 3DS. Hrá sa vynikajúco, má svojské čaro, tempo hry je pomalšie, no dokáže zaujať a zabaviť viac, než niektoré žiarivé novinky za plnú cenu.