Niektoré hry to jednoducho majú v sebe. Dokážu zaujať na prvý pohľad, pritiahnuť pozornosť a vychutnávajú si vaše pohltenie jednoduchou, no skutočne chytľavou zábavou. Séria Ridge Racer, ktorá bola dlhé roky spájaná s platformou PlayStation, medzi tieto pozoruhodné jednohubky určite patrí. A to aj napriek tomu, že v posledných rokoch akoby arkádové preteky pomaly strácali dych. Tentoraz prichádza i na platformy PC a Xbox360.

Najnovší prírastok do početnej rodiny rýchlych kolies nesie podtitul Unbounded a nie je nič dlžný svojmu názvu, posúva hranice série riadne ďaleko. Možno až príliš. Do neobmedzenosti má síce ďaleko, no napriek tomu vám môžeme s hrdosťou predstaviť spojenie Burnoutu, Flatoutu a aby to ho nebolo málo, pridáme aj za hrsť Split Second. Stále máme pred sebou arkádové autíčka, ktoré akcelerujú až trhajú asfalt, a inak ako šmykom tu zákruty nevyberáte.

Základná myšlienka ostala teda totožná. Rýchle preteky, v ktorých sa musíte naučiť všetky zákutia danej trate a s vhodným vozidlom využiť jej nástrahy vo svoj prospech, vytlačiť protivníka a podobne. Už len to, že sériu dostali do rúk vývojári z BugBear Entertainment, o niečom hovorí. Deštrukčné preteky FlatOut (tretí diel je výnimkou, pracoval na ňom úplne iný tím) patria medzi ľahko zapamätateľné hry. Pomačkané plechy si tentoraz spojte s naháňačkami po meste, pridajte ten správny feeling z Ridge Racera a zalejte explóziami a aktívnym ničením prostredia – máte pred sebou Unbounded.

Tou najzásadnejšou zmenou je práve deštrukcia prostredia, ktorá preslávila predošlé projekty BugBearu. Ničenie karosérie vozidiel či rozbité sklá a svetlá sú s oškretým lakom samozrejmosťou. Jazdné vlastnosti tátošov sa nemenia ani pri plameňoch poskakujúcich na kapote. Čisto vizuálny masaker už nemá takú príťažlivú silu ako kedysi. Ak vozidlo zničíte, objaví sa o niekoľko sekúnd nové, čerstvo nalakované a pripravené znovu búrať, ničiť. Strate je zásadnejšia: prichádzate o čas, získanú pozíciu.

Ostatných jazdcov v štartovom poli je totiž možné likvidovať po akumulácii nitra a jeho použití. Nielenže vás zrýchli, ale jeho energiu využijete pri dotyku so súperom, ktorý následne robí jeden kotrmelec za druhým. Protivníka môžete v štýle Destruction Derby postupne zničiť, avšak penalizácia v podobe niekoľkých sekúnd je oproti vynaloženej snahe neadekvátna.

Ridge Racer Unbounded je totiž ešte stále o rýchlej jazde, adrenalínovom pretekaní. Poteší zničiteľné prostredie: väčšina múrov, stĺpov je tu len na to, aby ste cez ne prešli a obdivovali vzniknuté trosky. Podobne sú na tom pouličné lampy, stĺpy, stoličky, smetné koše a kadejaké objekty umiestnené na viditeľných miestach len pre vaše pobavenie, aby ste ich nabrali a zvýšili si tak šancu na aktivovanie turba. Bonusom sú budovy, ktorých steny môžete preraziť a vytvoriť si vlastnú skratku. Vždy však len pri enormnom zrýchlení s nitrom, inak hrozí čelný náraz a obzeranie spomalených záberov rozkošne pokrčeného vraku v čiernobielom prevedení.

Stále je to arkáda, kde sa musíte naučiť dokonale vyberať zákruty a nebáť sa jazdiť agresívne. Plyn sa uberá málokedy a ak tak spravíte, nemusí to byť najlepšie riešenie. Hre výrazne prospieva levelovací systém: získané body v jazdách sa vám pripočítajú na konto, po dosiahnutí určitej hranice sa ozve fanfára, poskočíte o úroveň vyššie a odomkne sa vám čosi nové. Dôležité sú nové eventy a samozrejme vozidlá, ktoré v nich môžete použiť. Mesto Shatter Bay je v singleplayeri rozdelené na jednotlivé štvrte. Každá obsahuje sedem eventov, pričom za splnený sa považuje vtedy, ak skončíte na jednom z prvých troch miest. Okrem pretekov, kde sa to deštrukciou len tak hemží a sú tým pádom aj najzábavnejšie, tu nájdete napríklad súťaž v driftovaní, obyčajnú jazdu bez možnosti búrania do budov či zničenia vozidla a Frag Attack, v ktorom ide len a len o počet zlikvidovaných protivníkov.

Jednotlivé vozidlá (samozrejme bez oficiálnych názvov, no podoba so skutočnými automobilmi je viditeľná) sa odlišujú v niekoľkých vlastnostiach, pričom ich zásadný vplyv na celkovú jazdu netreba bližšie rozoberať. Rýchlosť, akcelerácia, drift, ovládateľnosť a sila sú jasne definované a viete, že pick-up síce netrhá asfalt, no ak sa oprie do súpera, má tu niekto problém a trochu poškriabanú karosériu.

Jazda samotná vyzerá nesmierne agresívne. Kladne hodnotíme boj súperov medzi sebou, neatakujú iba vás, ale handrkujú sa i spolu. Na trati to neustále vrie, málokedy sa celé pole pretekárov roztrhá. Napätie sa dá teda často krájať až do posledných metrov preteku. Poteší minimalistický HUD, keďže sa dôležité údaje (počet kôl, vzdialenosť od protivníka) objavujú – podobne ako napríklad v Splinter Cell: Conviction – priamo na trati.

Prostredie mesta je síce preplnené detailmi, no chýba väčšia pestrosť a vôbec by sme sa nesťažovali, keby sme mohli autá prevetrať aj v iných lokalitách, mimo civilizácie. Jednotlivé úseky preteku začnú splývať, nerozoznáte ich od seba a jediné odlíšenie vás v miernej podobe čaká pri voľbe inej štvrte. Poteší prítomnosť editoru tratí. Na ovládanie nie je síce zložitý, no ukladanie jednotlivých dielov mohlo byť vyriešené aj intuitívnejšie, hlavne v PC verzii, kde sa akosi zabudlo na využitie myšky.

Vytvoriť jednoduchú trať zvládne každý a tu sa dostáva k slovu multiplayer. Svety od ostatných hráčov pribúdajú ako huby po daždi a môžete si ich vyskúšať, získavať body skúseností, prekonávať rekordy tvorcov týchto kúskov alebo len tak súperiť s ostatnými. Trochu nás sklamalo niekedy nekonečné čakanie v lobby miestnosti. Rozhodne ale nemusíte po splnení všetkých úloh v singleplayeri zúfať a vypínať hru. Zábava pokračuje, niektoré kúsky od ostatných hráčov sú bez problémov hrateľné, hoci nie tak komplexné ako originály. Chcelo by to však – ako sme už spomínali – aj vyraziť mimo ulíc veľkomesta.

Technické spracovanie netreba bližšie komentovať. Po Burnout: Paradise síce nie sme až tak ohúrení a Ridge Racer Unbound nemá pred touto štvorročnou legendou deštrukcie prehnaný náskok, no grafika plne dostačuje už len preto, že je rýchla a detailná. Precízne časticové efekty potešia vaše deštrukčné chúťky. Pri arkádových pretekoch je zbytočné sťažovať sa na vysávačový zvuk motorov automobilov, aj tak budete väčšinu času vnímať skôr elektronickú hudbu pumpujúcu adrenalín ešte vyššie.

Kde sú teda chyby Ridge Racer Unbounded? Jednu som už predstavil. Postupne vkrádajúce sa nuda a monotónne prostredie nerobí rýchlym pretekom dobre. Taktiež nechýbajú niektoré frustrujúce momenty, kedy stačí jediná chybička a preteky sú pokazené. Niekedy vašou vinou, citlivým ovládaním, nedostatočným sústredením sa, inokedy vás v poslednej zákrute natrie na stenu súper. Obtiažnosť totiž nerastie plynule, ale po vlažnom úvode výrazne poskočí, takže sa nevyhnete mnohonásobným reštartom či opakovaniu trate. Trpí hlavne drift a získať zlato vo Frag Attack je skôr náhodou.

Už pred sebou nemáme klasický Ridge Racer, Unbounded posúva hranice niekam inam. Bavili sme sa, nakláňali na stoličke pri tesných prejazdoch zákrutou, skoro si prehrýzli jazyk pri tesnom finiši o prvú priečku, vrieskali pri podarenej búračke, ale do bombastického zážitku, ku ktorému by sme sa pravidelne vracali, niečo chýba. Postupujúca nuda a stále častejšia frustrácia a opakovanie ubíjajú hru, ktorá sa Ridge Racer vôbec ani volať nemusela. Je zábavná, je pekná, avšak šampanské nestrieľa, skôr si decentne pripíjame. Ak ste teda Split/Second prejazdili krížom krážom, máme pre vás vhodného nástupcu.