Nebudeme dlho pretáčať motor bez zaradenej rýchlosti. V Codemasters sa už pred nejakým tým rokom rozhodli, že rally preteky simulátorového razenia pochovajú spoločne s nebohým Colinom McRae, ktorého meno zdobilo názov celej série. A vznikol DIRT, zábava pre masy, blikajúce neóny všetkých možných farieb, ale hlavne prístupné autíčka, v ktorých ide predovšetkým o zábavu.

Najnovší počin DIRT Showdown je navyše spin-off, čiže ponúka výhradne arkádovú hrateľnosť, pri ktorej sa mnohé škrtalo (oproti tretiemu DIRTu), ale aj pridalo (deštrukcia), aby to bola zábava dostatočne príťažlivá a nepovedali ste si, že to za to jednoducho nestojí. V podstate nás ale nečakajú žiadne šokujúce prekvapenia, ktoré by či už by boli milé alebo z kategórie nepríjemnejších.

Akčnejšie ladené preteky si dokáže predstaviť každý hráč, ktorému tečie po brade bezolovnatý benzín. Vyberiete si vozidlo, pridáte plyn a tátoš už erdží a uháňa s vetrom o preteky, zákruty vyberáte takmer zásadne šmykom, pričom vašim verným kamarátom v tomto efektnom a efektívnom zápolení je ručná brzda. Po tej skutočnej siahnete málokedy, výhodnejšie je dať dole nohu z plynu. A k tomu odlišné prostredia, trate čo najkratšie a množstvo módov, ak by vás náhodou prestalo baviť klasické naháňanie sa.

Tu ostalo skutočne všetko po starom: štyri kampane rozdelené podľa obtiažnosti v sebe ukrývajú rôzne disciplíny, pričom k otvoreniu nových musíte splniť niekoľko tých už odomknutých a vysvetľovať vám to je rovnako dôležité ako pripomínať, že Uncharted je fakt dobrá séria. Je. Noname vozidlá sa preháňajú na tratiach, kde okolo o dušu fotia diváci a všetci sa bavia, nadájajú pivom, vy búrate, jazdíte plech na plech.

Jeden z dôležitých aspektov sme si už nenápadne odhalili: trate sú kratšie, pomerne členité a vždy vybudované umelo, takže vás zátarasy nikam nepustia. Prostredí je hneď niekoľko, užijete si slnečné Miami, San Francisco, piesočnú Nevadu, zasnežené Colorado, Los Angeles alebo Tokio ako vystrihnuté zo staršieho Need for Speed: Underground. Okolie trate je dostatočne detailné, avšak objekty v pozadí vnímať nebudete pre rýchlosť a dynamiku samotného preteku. Trate ako také sú však nevýrazné, opakujúce sa.

Automobily sa od seba odlišujú samozrejme vzhľadom, jazdné vlastnosti sú definované základnou trojicou: ovládanie, rýchlosť a sila. Tie je možné vylepšovať za vyhrané peniaze v pretekoch. Príliš veľké rozdiely medzi podobnými vozidlami nie sú, no pozitívne je, že si každé z nich ďalej upravujete, pričom sa odlišujú stropom maximálneho zlepšenia v danej oblasti. Zamrzí absencia akýchkoľvek vizuálnych zmien – či už si chcete vy počmárať a polepiť auto, alebo aspoň nejaký ten nový nárazník so zakúpeným vylepšením. Nič z toho tu nie je, a to hodnotíme ako ohromnú škodu.

V singleplayeri je dôležitá už spomínaná kampaň pozostávajúca z rôznych možností jazdenia a pretekania. Klasické preteky dobre poznáme: niekoľko kôl, niekoľko jazdcov a musíte preťať cieľovú pásku na prvom mieste. Podobným štýlom, len značne adrenalínovejším, vás prevetrá Elimination, kde posledný jazdec vypadáva, pričom má šancu niekoľkých sekúnd, aby sa z tejto pozícii posunul vyššie. Novinkou nie je ani jazdenie na najlepšie časy v jednotlivých sektoroch trate.

Deštrukčné chúťky bez problémov ukojíte v špeciálnom preteku 8-Ball. Trať sa na minimálne jednom mieste križuje a často dochádza k stretu s pretekármi, ktorí môžu byť desiatky metrov za vami, no vy ich zabudnutých nájdete a prepadnete sa o niekoľko miest. Jazda tak nie je nikdy stávkou na istotu a vaša snaha môže vyjsť nazmar pred samotným záverom, no naopak môžete aj získať. Zábava i frustrácia zároveň, no v konečnom dôsledku nemá tento mód chybu vďaka neustálej dynamike a adrenalínovej jazde, pri ktorej sa neustále niečo deje.

Nechýbajú ani arény, v ktorých ide len o to, aby ste vrážali do súperov. Veľká škoda, že na výber máte len časovo obmedzené búranie, pri ktorom zbierate body (Rampage) alebo musíte vydržať čo najdlhšie, pričom po vás idú všetci súperi (Hard Target). Chcelo by to i klasiku, zničené vozidlo sa vám po čas neobnoví a kto zostane posledný v aréne, vyhráva. Nič také tu žiaľ nenájdete.

Po vzore minulých dielov neprídete ani o – minimálne pre oko diváka – lukratívne jazdenie v uzatvorenej aréne, kde s autom stvárate rôzne psie kusy. Gymkhana je evergreenom, tu nazvaná Hoonigan. Väčšinou idete proti samotnému Kenovi Blockovi a snažíte sa spraviť šmyk na danom mieste, preskočiť prekážku, zničiť polystyrénové bariéry alebo sa na ručnej otáčať okolo stĺpu. Ak to zvládnete, je to všetko skutočne nádherné a jediným neduhom je, že pri prejazde pod mostom je vidieť zle ikona šmyku, takže tento kúsok zabudnete spraviť a hra vás nepustí ďalej.

Ešte, že v Showdown ostala možnosť vrátania času späť, takže sa prípadne chyby dajú napraviť. Využívať ju budete aj pri Smash Hunter, kde musíte zničiť určitý počet prekážok vybranej farby: v podstate vás hra navádza, kadiaľ máte ísť a presne ako vykonávať šmyky, na čo jeden nemusí mať nervy, pretože je to tak, akoby ste museli jazdiť po vopred definovanej lajne. To už radšej natrhnete gate Kenovi. Limitom je samozrejme čas, naháňate borcov, ktorí to stihli najrýchlejšie.

A to je všetko, vážení priatelia zaspávajúci s brzdovou doštičkou pod vankúšom a s pohárom čerstvého motorového oleja pri posteli. Showdown pôsobí ako datadisk, graficky a zvukovo ťažko rozlíšiteľný titul od predošlého Dirtu. Ten bol krásny, o tom niet pochýb a rovnako pekne hýri farbičkami, časticovými efektmi, odlietavajúcimi plechmi a pneumatikami, postupne špiniacou sa karosériou, slnkom zapadajúcim a oslepujúcim vás práve preto, aby ste si ucvrkli nad obrázkom ako z učebnice patetickosti. Je to pekné, lenže toto pekné sme tu už videli.

Soundtrack je plný rýchlych skladieb prevažne techno štýlu s občasným gitarovým úletom. K hre sa hodí ako sedemnástka kľúč na pneumatiku. Hra vám vydrží na pekných pár hodín a pokým sa už nebudete chcieť hrať v kampani, nájdete tu Joyride: dve arény bez časového obmedzenia, kde robíte všetky tie gymkhaňácke zveriny a odomykáte si nové veci. Multiplayer je klasikou, poteší splitscreen.

Otázkou zostáva jediné, investujete niekoľko papierov do hry, ktorú v podstate už máte, len v Showdown sa viac búra? Navyše ak je poškodenie len čisto vizuálne a nijako neovplyvňuje správanie sa vozidla. Pri hraní sa pobavíte, Joyride je skutočne podarenou výzvou, no napriek tomu, že je Showdown iba spin-off, čakali sme niečo viac.