Pri hraní najnovších pretekov Dirt: Showdown od Codemasters sa ťažko ubránite nostalgickému spomínaniu na časy dávno minulé, predchodcov nablýskaného Dirtu. Skvostné rely je už dávnou hudbou minulosti, treba sa prispôsobiť masám. Pohľad na vozidlá, ktoré sa v uzatvorených tratiach alebo arénach preháňajú plech na plechu, má samozrejme, svoje čaro. Akčne ladené jazdenie v preview verzii upútalo, zabavilo, ale žiaľ so suchým konštatovaním „nič nové pod slnkom“.

O kvalitách technického spracovania sa nemusíme s nikým hádať. EGO engine svoje kvality už neraz ukázal. Stačí sa pozrieť na predošlé špinavé preteky alebo hranie sa na vojakov. Takže máme všetky modely vozidiel vymodelované do detailov a keď k tomu príde, viete ich roztrieskať na márne kúsky. Plechy sa krčia alebo odpadávajú, sklá rozbíjajú a takmer nepojazdné vraky dokonca reflektujú poškodenie zhoršením jazdných vlastností. Síce len čiastočne, ale ceniť si treba i to.

Keď už sa rozprávame o grafike, ktorá je niekedy až príliš pestrá a krikľavá, treba spomenúť aj ozvučenie. Rýchle skladby od skutočných protagonistov berieme ako výrazný klad. Rockové vypalováky sa za virtuálny volant hodia. Samotný pretek je náležite atraktívny i po zvukovej stránke: motor reve ako o dušu, nárazy sú ohlušujúce, gumy pri šmykoch pískajú, turbo praská. Len škoda skromnej výbavy kamier: za vozidlom, na kapote a priviazaný na nárazníku. Shift 2 ukázal, že to ide aj z vlastného pohľadu.

V Dirt: Showdown ide predovšetkým o búranie. K dispozícii sme mali síce len päť tratí, no na tých sme si vyskúšali okrem klasických pretekov aj deštrukčný masaker v aréne alebo technickú jazdu proti Kenovi Blockovi. Tradičné naháňačky na niekoľko kôl sami dobre poznáte z iných titulov, no vracia sa s príchuťou búračiek. Obyčajné trate nie sú príliš dlhé, odkrúžite si svoje na štadióne alebo v meste za potlesku divákov. Tá pravá zábava však začína napríklad v momente, kedy spustíte „osmičku“.

Už sme to tu niekoľkokrát mali, avšak práve táto najjednoduchšia trať nás zabavila najviac. Číslo 8 v mierne zdeformovanej podobe si vie predstaviť každý z vás. Čo to znamená, ak tak vyzerá trať, vám začne svitať v momente, kedy zistíte, že sa na niektorých miesta trať kríži. Pokojne teda môžete uháňať s vetrom o preteky na prvej pozícii, ak vás naberie posledný, zabudnutý jazdec na chvoste pelotónu, do smiechu vám nebude a môžete stratiť svoje miesto poslednú zákrutu pred cieľom.

Je to zábavné aj napriek možnej frustrácii. Trať je úzka, krátka, neustále dochádza ku kontaktu s ostatnými jazdcami, ktorí aktívne bojujú o lepšiu pozíciu aj medzi sebou. Neustále napätie a meniace sa poradie odhalí aj niektoré neduhy, ako napríklad občas prekvapujúcu umelú inteligenciu. Akoby ostatní jazdci nedokázali použiť spiatočku a mnohokrát stratili sekundy iba tým, že stáli na jednom mieste.

Ku šťastiu stačí skutočne málo, a to sme ešte neskočili do arén, v ktorých ide len a len o búranie do ostatných jazdcov. Každý náraz je bodovaný, snažíte sa nielen rozdávať rany, ale ich aj čo najmenej inkasovať. Dianie v aréne je obmedzené časom, po totálnom zničení sa objavíte znovu na ploche s novým automobilom, avšak nejakú tú sekundu to trvá. Vzhľadom na priestor, ktorý jednotlivé arény ponúkajú, nám však prišiel počet automobilov na nich trochu nízky. Osem vozidiel by mohol byť pokojne zdvojnásobený.

Predstavovať technické zápolenie s osobnosťami z poľa pretekárov je zrejme zbytočné. Gymkhanu v podaní Kena Blocka (najznámejšie video) musí poznať každý fanúšik rýchlych kolies a podobné kúsky robíte i tu. Túto možnosť sme tu mali už v Dirt 3. Robenie šmykov, skákanie a podobné zverstvá s dôrazom na dokonalé zvládnutie ovládania nemusia sadnúť každému. Sú len súčasťou kariéry, pre postup ďalej ich môžete ignorovať.

Hrateľnosť Dirtu je už dlhšiu dobu založená na príťažlivom a jednoduchom systéme, do ktorého sa dokáže ponoriť každý. Ani Showdown nie je simulátorom a vystačíte si s tradičným kombom plyn/brzda, ručná brzda, turbo a zatáčanie. Citlivé hranie sa s plynom a brzdou podobne ako v Shift 2 alebo Forze MotorSport či Gran Turisme nie je vôbec potrebné.Akčné preteky sú neuveriteľne dynamické pre menšie starosti s ovládaním vlastného vozidla. Máte omnoho viac času venovať sa súperom, prispievajú k tomu aj kratšie trate. Na čistú jazdu sa tu nik nehrá, často budete v kontakte s ostatnými jazdcami. Na trati nájdete rôzne zničiteľné bariéry alebo skokanské mostíky, takže o zábavu nie je núdza. Neustále sa niečo deje, cítite napätie až do momentu, kedy prejdete cieľom.

Na výber sme mali len zlomok vozidiel, no každé z nich potešilo svojou odlišnosťou. Tri základné vlastnosti (ovládanie, sila, rýchlosť) ukazovali na rozdiely medzi jednotlivými autami. Nových tátošov do garáže je potrebné kúpiť za finančný obnos získaný v súťaži, podobne investujete do vylepšení už spomínaných troch vlastností. Jednoduché princípy sú osvedčené a plne funkčné. Každé vozidlo má navyše hneď niekoľko skinov a na každý pretek si môžete zvoliť bezplatne ktorýkoľvek. Navyše sme nerozmlátili iba nablýskané káry, ale aj vozidlá takmer zo šrotoviska.

Dojmy z hrania sú pozitívne, to bez diskusie. Avšak je otázne, či sa inovácie v sérii dokážu dostatočne prejaviť, aby sme všetci mohli nový Dirt považovať za plnohodnotné pokračovanie s dostatočným potenciálom zaujať aj majiteľov predošlých dielov. Ak vám postačí to, že sa môžete vyblázniť pri búraní, poznačte si v kalendári dátum 25. máj. Dirt Showdown vás nesklame.