Dva roky čelím rovnakej otázke zo strany kolegov, kamarátov či hráčov. Poraď mi jednu poriadnu hru na Move. Keď sa zamyslím a prejdem v pamäti launch periférie so sveteľnou guľou na čele so Sports Champions, následné pokusy ako The Fight alebo The Shoot, zistím, že na túto otázku sa ťažko hľadá odpoveď. Jasné, napadne ma LOTR: Aragon’s Quest, Top Spin 4 či Grand Slam Tennis 2, ale je to málo. Vlaňajšie Vianoce s Medievil Moves a pár hrami získajú viac bodov, no top hra stále chýba.

Až doteraz. V Sony konečne vykopali hru, ktorú nám prezentovali na E3 pred dvomi rokmi a vlani už mnohí tipovali, že ju zrušili a nahradili za Medievil Moves. Ale Sorcery existuje a núka rovnaký prísľub ako pri svojom uvedení: stať sa mladým čarodejníkom, učiť sa kúzla, miešať fľaštičky a využívať naplno pohybové ovládanie ako nikdy predtým. Nikdy predtým je ošementné prirovnanie. Mali sme tu Harry Pottera na Wii. Päťka i šestka boli dosť priemerné a kúzla fungovali len tak-tak. Harry Potter prišiel na Kinect, ale pohyb v pár minihrách sa nedá rátať, žiadna snaha čarovať v príbehu. Vlani Medievil Moves –  skôr akcia s mečom a štítom. 

Sorcery je iná liga. Prepracovanejší produkt, aj keď cielený na mladšieho hráča. V hlavnej úlohe Finn, čarodejníkov učeň a tínedžer, akému starí fotrovia vo výťahu nadávajú do papľuhov. Jeho počiatočný prejav nie je príliš sympatický, no nemožno uprieť mladíkovi túžbu kúzliť, hoci sa majstrovi jeho entuziazmus nepozdáva. Ale keď sa jedného dňa vyberie preč z magickej veže a Finn sa zmocní kúzelnej paličky, začnú sa diať veci! Tento moment je spracovaný do podoby tutoriálu, aby ste sa mohli prevteliť do Finna a zažiť prvé úspechy i trable na vlastnej koži.

Prvý kontakt s Move je prekvapivo intuitívny. Vykúzliť prvé akčné kúzlo nie je problém, dokonca ani jeho smerovanie do ľavej či pravej strany. Vidíte krčah naľavo, stačí švihnúť Move do tejto strany. No neoplatí sa švindľovať, kúzlo musí byť vytvorené poriadnym švihom. (Sedieť na gauči sa samozrejme dá a ruky dostanú zabrať už po 10-15 minútach.) Vo veži ste vybavení pomerne rýchlo, presuniete sa na nádvorie, kde zistíte, že možno zdvíhať sekeru a rúbať drevo. No potom sa snažíte ovládať veľký balvan a padne akurát na stôl s magickými prípravkami majstra čarodejníka a ste v kaši. Začína sa epizóda o chlapcovi, čo sa vydáva do sveta nájsť všetko potrebné a spoľahnúť sa na seba.

Vaším sprievodcom bude mačka Erline, ktorá mimochodom dodáva celkom vtipné dialógy a často má prehnaný zmysel pre starostlivosť. Dvojica Finn-Erline je však solídne napísaná a ich spoločná cesta je vďaka tomu znesiteľná a najmä príbeh sa odvíja ďalej. Žiadny nemý bojovník vs. armáda kostlivcov, hoci na tých narazíte už na prvom ostrove. Ten stále pôsobí edukatívnym dojmom – bojuje sa ľahko, základné kúzla stačí smerovať na oponentov a ak ste sa vo veži naučili správne triafať nádoby, teraz sa pokúšate o niečo podobné. Už základní nepriatelia efektne vyskakujú zo zeme (najprv štýlovo vytrčia kostnatý pahýl a potom je na povrchu zemskom celá kostra). To kostlivci s ďalekonosnými zbraňami sú prefíkanejší – čakajú pekne na kopci či vysunutej plošine a odtiaľ po vás pália. Prvá skúška Move: zvládnuť umiestňovať kúzla do hocijakého bodu na obrazovke. Funguje to.

No príbeh naberie prekvapivo zvrat, ktorý po tutoriáli nečakáte a z idylického pobehovania po veži či ostrovoch sa stáva dramatická akcia, kde postupne objavíte ďalšie miesta či nové možnosti. Nie je síce epický a netrvá 20 hodín, čo je možno škoda, ale na 6 hodín zaujme a mnohí hráči budú pýtať viac. Je tu niekoľko hlavných lokalít, kde sa môžete premávať a objavovať zákutia farebného sveta, ktorý núka paradoxne nečakane prepracovanú architektúru. Každá socha, cestička či obrovské dvere majú vizuál vyšperkovaný k dokonalosti, čo túto hru nenápadne posúva do áčkovej kategórie. Cesta v zatuchnutom údolí, magickom lese či objavovanie dediniek patrí medzi najkrajšie momenty hry, kde sa grafike darí vystihnúť unikátnu atmosféru sveta. Tú navyše podčiarkne aj výborná séria zvukových efektov, hudby a prekvapivo dobrého dabingu, kedy sa vám hlasy postupne dostanú do uší. Sony očividne nešetrilo.

Svet však nie je vzhľadom na dĺžku kampane príliš rozsiahly a je lineárny, iba tu a tam ukáže odbočku k truhlici, kde sa skrývajú prachy alebo predmety. Niektoré sú pomerne vzácne, pretože ich využijete na tvorbu fľaštičiek s extra účinkami. Ich tvorba vyžaduje prácu s Move v samostatnej minihre, kde sa lejú, mixujú a miešajú rôzne príchute a prísady v kotlíku. Hoci je to repetitívny proces, výsledok stojí za to. Niekoľko druhov fľaštičiek, ktoré vám zvýšia ukazovateľ zdravia, many, zlepšia kondičku či zosilnia kúzla, je dobrou motiváciou. Hľadať predmety niekde v slepej ceste sa vám určite vyplatí. 

Vandrovanie a miešanie elixírov však nie je hlavnou úlohou hry, tou je primárne boj. Od začiatku fajn spracovaný a neskôr zistíte, že má slušné možnosti. K dispozícii máte tucet kúziel, ktoré získate, hoci základné kúzla na boj na diaľku vám vydržia aspoň prvú štvrtinu času. Potom začnú nabiehať ďalšie kúzla čerpajúce z možností rôznych elementov ako zem, vzduch, oheň či ľad. Mnohé kúzla majú super efekt – keď vrazíte do zeme a spôsobíte malé zemetrasenie odhadzujúce nepriateľov, je to poriadna odmena za mávanie s Move. Neskôr sa dokonca naučíte tvoriť väčšie elementálne spektákle ako veľký vír vzduchu. Čo je podstatnejšie, kúzla postupne silnejú, takže sa neomrzia a niektoré sa dokonca dajú spájať. Vyčarovať spomínaný vír a potom doň šľahnúť ohnivú guľu, už vydá na malú apokalypsu. Ten efekt je na nezaplatenie a engine veľmi dobre zvláda aj svetelné efekty.

Akurát na druhej strane vás čaká mierne sklamanie. Sorcery totiž neponúka veľa druhov nepriateľov, skôr sa tu opakuje päť-šesť druhov a ich slabiny odhalíte pomerne rýchlo. Môžete síce na ne zosielať čoraz lepšie kúzla a aj ich výdrž je vyššia, no aspoň tucet druhov by hre pomohol. Sčasti sa snaží tento nedostatok premôcť pár bossov a boje s nimi sú zábavné, pretože konečne možno skúsiť novú taktiku. Predovšetkým počas súboja vymeníte pár kúziel za iné, napríklad na likvidáciu iných partií. Alebo na príliš aktívneho bossa platí taktika zmrazenia niektorých častí. Fajn, na pomery žánru to stačí.

Kľúčová otázka sa viaže stále k Move. Ako sa s ním Sorcery hrá a má význam ho skúšať? Určite áno, toto je hra, ktorá s Move chce robiť prakticky všetko. Kúzliť s hlavným ovládačom, pritom si dokážete meniť kúzla v ponuke a samozrejme zoslať ich na predmety či nepriateľov. Spomínané základné kúzla parádne umiestňujete na jednotlivé časti obrazovky a tie zložitejšie využívajú pohyb zápästia i rýchlu zmenu. Navigation Controller v ľavej ruke je určite vítaná pomôcka oproti klasickému DualShocku 3, hoci celý čas môžete hrať Sorcery posediačky a nevyžaduje po vás bojový postoj na ploche pred TV. Ale na Move a Sorcery je zábavné, ako sa neustále snažia spolupracovať aj v nebojových častiach. Či už pri oprave mosta, komunikácii s okolitými predmetmi (napríklad otváranie debny, tiež príslušným pohybom), skrátka na implementáciu s Move si autori vyhradili očividne množstvo času a konečne sa napĺňa schéma akčnej adventúry s prirodzenými pohybmi. Aj keď boj po polhodine je značne únavný.

Sorcery teda plní svoju základnú úlohu dobre. Prevtelí sa vás do tela mladého čarodejníka, umožní sa pretĺcť od prvých kúziel až po veľké dobrodružstvo. Má dej, pekný svet, kvalitný súbojový systém a aj využitie pohybového ovládania. Asi toľko sme kedysi čakali od Harryho Pottera. Teraz tu máme hru, ktorá sa ním síce mohla inšpirovať, no výsledok je podstatne lepší.