V čase, keď skupina hráčov volá po originálnych tituloch a na trhu sa objavujú nové platformy (3DS, Vita, Wii U), nie je šanca na svieže zážitky zanedbateľná. No treba mať oči na stopkách a nebáť sa rizika svojej investície. Štart systémov skrýva veľký potenciál na uvádzanie nových značiek – a Sony Japan po čase konečne uviedlo jeden obrovský herný klenot.

Podobne ako pri knihách, hudbe i filmoch, najviac si užijete tieto nové zážitky, keď o nich vôbec nič neviete. Osobne som pristupoval ku Gravity Rush presne týmto spôsobom; je z japonskej produkcie, riešia sa tam nejaké pletky s gravitáciou a je tam tuším zvláštna hrdinka a čudný svet. To na začiatok úplne stačí. Pretože práve vtedy môžete byť ohúrení aj maličkosťami, napríklad pôsobivým introm, kde padá zo stromu jabĺčko i kotúľa sa svetom. Počas jeho cesty gravitácia asi funguje ako má a je to milý sprievodca prvými minútami v novom svete. Nie je to typický známy trik, kde určitý predmet padá a sledujete okolie (ako pierko u Forresta Gumpa), ale čosi viac.

Keď začnete ovládať hrdinku s diagnózou amnézie a kráčať po svete, prepadne vás podivný pocit. Všetko nasvedčuje tomu, že budete hrať x-tú akčnú adventúru z pohľadu tretej osoby, ovládanie je fajn, svet má neurčitý nádych a spočiatku iba chodíte od bodu A do bodu B. No zdanie klame – originálne momenty čakajú za rohom úvodnej aleje. Na oblohe mestečka totiž nevidno malebné mraky, ale podivnú gravitačnú búrku, ktorá v momente začne ničiť mesto a priťahovať celé časti. Hrdinka sa dostáva do akcie v čase potrebnej záchrany; keď čierna mačka začne dávať rady, aby sa pustila a začala využívať schopnosti vymykajúce sa gravitácii, je jasné, že tu sa mení všetko.

Originálny herný mechanizmus funguje jednoducho, hrdinka sa v limitovanom čase (podľa ukazovateľa) môže vymknúť gravitácii a prúdi vo vzduchu smerom, akým si zmyslí. Je to akoby lietanie, ale obmedzené, no určite sa odlepíte od zeme. Nad mestom i hrdinkou máte inú kontrolu. Predstavte si, že bežíte, pred vami je priepasť. Skočíte do neznáma, vypnete gravitáciu, zameriate sa na cieľ a plachtíte k nemu. Keď ste opäť nad zemou, gravitáciu zapnete. 

S gravitáciou sa neskôr pobavíte aj pri iných aktivitách, nielen pohybe. Napríklad pri zapnutí sa uplatnia antigravitačné pravidlá na predmety vo vašom okolí, čím môžete prenášať ťažké veci. Alebo ich pri levitácii usmerniť a využiť ako zbrane, napríklad sudy. Na druhej strane gravitácia prestáva fungovať v solídnom rádiuse, s vami lietajú nečakane i obyvatelia mestečka. Gravitačný kolorit naberá nové možnosti aj pri strete s inými Shiftermi a vôbec je zaujímavé sledovať, ako sa tento smutno vyzerajúci svet (de)formuje. 

Minimálne prvé dve-tri hodiny máte pocit, že hráte skutočne niečo originálne, nevídané a pod ten pocit sa nepodpisuje iba manipulácia s gravitáciou. Amnézia hrdinky (po čase sa volá Kat) rozkopáva príbeh rozprávaný veľkolepými animáciami, in-game scénami aj komiksovými sekvenciami. Je to podivný mix, pri ktorom neviete, prečo je využívaná ktorá forma – ale funguje znamenite. Kat má navyše skvostný hlas a Gravity Rush nie je predabovaná, čo zvyšuje mieru originality. Príbeh je najprv máličko depresívny, no potom trošku zvoľní a udrží si melancholickú rovinu. Hrdinovia sú rozliční, no Japonci im nezabúdajú písať motivácie, niekedy nejasné, inokedy zrejmé. Čierna mačka Dusty je silný charakter, o čom sa presvedčíte po 15 minútach, keď zasadí nečakaný úder.

Samostatnú rolu hrá veľká metropola Hekseville na pokraji rozpadu. Zložená z niekoľkých štvrtí (spočiatku však máte k dispozícii iba jednu) a s unikátnou atmosférou. Skrýva v sebe určité prvky steampunku, má francúzsky nádych a spočiatku mi pripomínala starú adventúru City of the Lost Children. Ale potom sa tieto pocity rozplynuli, pretože Hekseville je unikátne miesto, aké som vo videohre ešte nezažil. Nekombinuje iba prvky z iných kultúrnych diel, ale skutočne v sebe skrýva niečo úplne nevídané. Možno je to tá hrozivá oranžová búrka, azda stovky zvláštnych postáv, čo postupne stretávate a ich nezlomná viera žiť v tomto mieste, ktoré nemusí o pár dní ani existovať. Vaša rola nie je od začiatku písaná ako spasiteľka sveta – niektorí vás za ňu môžu považovať, ale iní ľudkovia sa vás budú báť a myslieť si, že nesiete prekliatie, ktoré ovplyvní ich životy. Určite je tu dobre vykreslená postupnosť počiatočnej fascinácie metropolou a jej symbiózy s hrdinkou – a do toho sa ešte miešajú vlastné pocity opantania a chuť tráviť tu hodiny. Je na mieste chváliť štruktúru odlišných štvrtí a že mesto nie je ploché; tretím rozmerom a vašimi schopnosťami získa veľa. Niekedy fakt neviem, či nestojím na bočnej stene budovy alebo zo spodnej časti mosta. 

Ani herná náplň v tomto fascinujúcom svete nie je úplne tradičná, hoci viaceré kontúry sú známe. Esenciálny zber kryštálov je potrebný pre postupnú opravu mesta; zelené body na mapke značia, že tú časť mesta môžete opraviť a pustiť napríklad výťah, nový most či skratku pre obyvateľov. Žlté body vás privedú k výzvam, ktoré môžete dookola plniť (skúsite jednu na dobrú noc a... pol hodiny bojujete sami so sebou). Sú rozmanité, aj keď ich možno deliť do vybraných kategórií: sú tu preteky s časom, kde musíte prejsť počtom checkpointom za stanovený čas (čím ste lepší, tým viac kryštálov získate). Budete zachraňovať obyvateľov. A je tu boj proti zvláštnym kreatúrkam Nevi, ktoré sa vyrojili spolu s oranžovou búrkou a znepríjemňujú život.

Boj je podobne ako pohyb dvojaký – môžete sa spoľahnúť na obyčajné údery, no tie platia iba na základných oponentov. Jediným tlačidlom sa opriete do Nevi pavúčikov, ale neskôr už tá taktika nestačí a je potrebné hľadať slabiny a vyskúšať aj gravitačné triky ako spomínané sudy či šancu nechať im stratiť pevné miesto na zemi a udrieť. Samostatnou kapitolou sú bossovia, ktorí však skrývajú obrovskú motiváciu: jednak šancu ich poraziť a aj sprístupniť si ďalšiu časť mesta. 

Kat nestagnuje, dokáže sa vyvíjať. Gravity Rush vás spočiatku do investície kryštálov do čoraz lepších skúseností netlačí, ale keď objavíte menu s vývojom, zistíte, že drobná blondínka môže získať veľa. Kat je totiž skvelo napísaná postava, občas bojazlivá, no jej vnútorný entuziazmus sa prenesie rýchlo aj na vás. Isteže naprieč 21 kapitolami budeme objavovať aj jej minulosť a riešiť budúcnosť tohto sveta, a aj to sú momenty, keď zistíte, že Gravity Rush sa správa a hrá inak. Je prehľadný i mysteriózny. Vidíte mapky, misie príbehové, nepovinné i DLC a nikdy nemáte dosť.

A je to jedna z mála hier, ktorá jednoznačne patrí na PS Vita. Nielen audiovizuálnym štýlom (jej francúzska inšpirácia kombinovaná s japonskou kultúrou má šmrnc a soundtrack je originálny), ale aj ovládaním. Vďaka dotykovému displeju intuitívne prechádzate príbehom do ďalších častí, vďaka tlačidlám ľahko riešite pohyb i boj a na antigravitáciu sú vyhradené bočné tlačidlá a najmä možnosť natočiť Vitu v priestore vďaka gyroskopu. A využijete ho aj pri čítaní komiksu, čím sa vám v 3D zmení pohľad na jednotlivé stránky. 

Niektorí kritici píšu, že Gravity Rush má potenciál, no mohol byť lepšie využitý. Iste, ale to platí pri videohrách asi vždy. No už len základná myšlienka a jej spracovanie do herného mechanizmu vás osloví. Svet, mesto a pravidlá si zamilujete. Misie, postavy a štýl ich plnenia vám nedovolí tú Vitu tak skoro odložiť. A najmä je to po Journey len druhá hra v roku, ktorá reálne prináša dačo nové. Moja viera vo videohry po x klonoch Call of Duty či strieľačkách potrebuje taký Gravity Rush. A som si istý, že aj viera mnohých z vás.