Lollipop Chainsaw je akčná videohra o nadmieru vyvinutej roztlieskávačke, ktorá pomocou motorovej píly likviduje haldy zombíkov. Žánrovo nejde o nič iné, ako o sekačku-rúbačku z pohľadu tretej osoby. Podobných a lepších hier je priveľa na to, aby bola hlavným ťahúňom akcia. Napriek tomu je Lollipop Chainsaw jedným z najmilších videoherných prekvapení sezóny. To preto, že nič nepredstiera.

Áno, je primitívna, áno, je spontánna, priamočiara, jednoduchá, vykalkulovaná, prvoplánová a naivná, ale to všetko je jedno, lebo bizarná hrateľnosť sa v nej snúbi s osobitou poetikou takým dokonalým spôsobom, ako sme to naposledy azda videli v God of War. Pozor, samozrejme nejde o zameniteľné hry, ale podobne, ako je v God of War spojená antická mytológia s extrémne okázalou a brutálnou akciou, tak sa v Lollipop Chainsaw snúbi „Barbie“ life style so splatterom.  

Kľúčovými kvalitami sú irónia a sarkazmus, ktoré posilňujú vžité stereotypy na toľko, že prekročia únosné medze a samotný hráč sa musí rozhodnúť, či toto áno, alebo nie. A ak už má ten hráč čosi nahrané, ale i napozerané, a vôbec, celkom sa v popkultúre orientuje, rozhodne sa pre áno. A z Lollipop Chainsaw je hra, ktorá si zaslúži jeho pozornosť.

Všetko, čo sa v hre deje, môže znamenať i čosi iné. Už samo meno hlavnej hrdinky – Juliet Starling môžeme interpretovať ako spojenie Shakespearovskej romantickej tragédie so súčasným feministickým psychologizujúcim thrillerom (Júlia – manželka Rómeova, Starlingová – agentka FBI, ktorá „dostala“ Hannibala Lectera). Čože? 

Nič, blbosť samozrejme, lenže v prípade Lollipop Chainsaw si nemôžeme byť istý ničím. Hra je totiž dielom svojho druhu legendárneho vývojára Sudu Goichiho, počúvajúceho aktuálne na meno Suda 51 (Killer 7, Shadows of the Damned, Samurai Champloo, No More Heroes) a filmového producenta, režiséra a scenáristu Jamesa Gunna, ktorého záber siaha od tínedžerských komédií až k trashom filmového štúdia Troma. O čo ide? O spojenie tvorivých potenciálov dvoch ľudí, ktorí sú tak trocha úchyláci aj sami o sebe. Z takého prieniku vznikne alebo totálny odpad, alebo geniálna vec, pričom platí, že ide o tú istú vec, len nazeranú z iných uhlov pohľadu. 

James Gun začínal vo filmovom štúdiu TROMA, čo je nezávislá filmová produkčná spoločnosť Lloyda Kaufmana, špecializujúca sa na extrémne lacné, extrémne brutálne a extrémne vtipné filmy. Atómové gymnázium, Surferský náckovia musia zomrieť, Toxický pomstiteľ, Tromeo a Juliet, kto nevidel, nepochopí. Kto videl, chvíľu mu trvalo, kým sa s tým vyrovnal. Neskôr začal Gunn písať a režírovať mainstreamovejšie veci, síce podobne čudné, avšak prístupné širšiemu publiku – filmový Scooby Doo je napríklad jeho dielom, ale aj hororová scifi komédia Slimák, či nezávislá odpoveď na Kick-Ass a ďalšie komiksové filmy o samozvaných superhrdinoch bez superschopností –nazvaná prozaicky Super. Žiadny z tých filmov nie je normálny, ale žiadny sa ani len tak nedá hodiť za hlavu. A tento človek sa na Lollipop Chainsaw podieľal ako dohliadajúci scenárista.

Suda 51 je v hráčskom svete pochopiteľne známejší, už jeho prvá videohra – Killer 7 dodnes funguje ako pojem označujúci svoj vlastný žáner. Nasledovali len v USA vydaná Samurai Champloo: Sidetracked, vzniknuvšia podľa rovnomenného anime seriálu, sandboxová pocta osembitovým bojovkám No More Heroes a konečne Shadows of the Damned, survival horor, ktorý nie je ani o prežití ani horor. Všetky Sudove hry majú spoločné tri veci, veľmi svojrázny a osobitne pozitívny vzťah k extrémne štylizovanej brutalite, neveľký, až malý komerčný úspech a fanaticky oddaných elitárskych priaznivcov, ktorí na jeho hry nedajú dopustiť. 

Fajn, aká je vlastne ich spoločná hra? Neuveriteľná. Spája sa v nej Buffy, premožiteľka upírov, Glee a vôbec, popkultúrny folklór amerických High School so všetkými tými elitnými klubmi roztlieskavačiek a športovcov, s extrémnou gore brutalitou ranných filmov Petra Jacksona (Bad Taste, Braindead), Sama Raimiho (Evil Dead, Evil Dead II, Army of Darkness) a už spomenutej TROMY. K tomu treba pridať hrateľnosť Devil May Cry, Ninja Gaiden, Brütal Legend, Bayonetty a tiež už spomenutého God Of War. Na dôvažok to celé ozdobíme sexizmom ako z Duke Nukema a zasadíme do prostredia, v ktorom prekvitá kult a kultúra zombie. The Walking Dead rulez! Shaun nie je mŕtvy. 

To, čo z mixéra vypadne, je Lollipop Chainsaw, hra o blonďavej roztlieskavačke so sexy copíkmi a hompáľajúcimi sa štvorkami uväznenými v tesnučkej školskej uniforme, kvôli ktorým si tá nebohá dievčinka bude musieť v štyridsiadke podať žiadosť o invalidný dôchodok. Žiadne kríže nezostanú pri tej váhe bez následkov. Kedy môže, vtedy spod kratulinkej sukienky vytrčí nohavičky a volá sa Juliet. Miluje ružovú farbu, jahodové lízatká, a nevedno prečo, nosí so sebou v športovej taške obrovskú motorovú pílu. S telefónom a ozdobenú srdiečkami. Tou odreže hneď na konci prológu hlavu svojmu milovanému priateľovi - športovcovi, niežeby ju obťažoval, ale z lásky. A po zbytok hry nosí tú hlavu zavesenú na páse, hádže ňou po zombíkoch a nasadzuje ju na neobsadené trupy, keď potrebuje hrubú silu na urobenie cesty. 

Jej príbeh začína v deň jej osemnástych narodenín. Akurát vtedy vypukne apokalypsa osnovaná postgotickým spolužiakom Swanom – zombíci útočia najprv na domovskú vzdelávaciu inštitúciu tej slečny – San Romero High School, neskôr na celé mestečko. Apropó, San Romero High School – komu to došlo, nech ani nečíta ďalej a ide si Lollipop Chainsaw zahrať, komu nie, ten, obávam sa, bude v Lollipop Chainsaw stratený a také Fulciho zábavné centrum neocení vôbec.

Sekačka – rúbačka, zo zombíkov vypadávajú mince, je ich niekoľko typov, zombíkov, nie mincí, dajú sa likvidovať rôznymi spôsobmi. Niektorí sú dole hneď iní znesú viac a ešte iní veľa, to sú bossovia. Frenetická akcia je striedaná minihrami (zombie basketbal, zombie bowling, zombie žatva, zombie baseball) a okrem zabíjania zombíkov, kto chce, môže zachraňovať študentov. Za mince možno nakupovať nové kombá, lízatká, ktoré predstavujú zdravie, nové stránky do stredoškolskej ročenky, a vôbec, všakovaké drobnosti. Od nových sexy kostýmčekov až k pesničkám z hry. 

Lollipop Chainsaw sa odohráva v siedmych lokalitách  - každá z nich je vlastne jednou úrovňou – parkovisko, škola, štadión, farma (aj so zombie hovädzím), zábavné centrum, kostol a hlavná ulica a na konci každej číha na Julietu boss s veľmi osobitým hudobným vkusom. Príbehová línia sa dá prejsť za šesť hodín na nižšej náročnosti, ale celá hra je dizajnovaná tak, aby motivovala k opätovnému hraniu. A vytiahnuť všetky možné štatistiky na 100 percent, to už nebude záležitosť hodín, ale dní, možno týždňov. 

Celkom logicky s vyššími úrovňami rastie obtiažnosť, kým prvé sa dajú zvládnuť divokým mačkaním základných úderov, v tých väčších prídu na rad kombá. Tu už sa ale s Lollipop Chainsaw stáva normálna poctivá hra. A to je troška problém, pretože sa začne trieštiť hráčova pozornosť. Hra je plná hlášok, geniálne vtipných replík a samozrejme rôzne skrytých odkazov a narážok, predovšetkým na zombie filmy, od klasiky až k vysloveným chuťovkám. Aby ich hráč všetky postrehol, musí sa poriadne sústrediť a tak môže ľahko dôjsť k tomu, že sledujúc všetko to šantenie na obrazovke, zabudne hrať. A to je problém, lebo checkpointy sú rozmiestnené veľmi striedmo. 

Tak či onak, Lollipop Chainsaw je výborná hra, ktorá síce sprvu môže vzbudzovať rozpaky, keď ju ale hráč prijme a má blízko k jej poetike, veľmi rýchlo sa môže stať kultovou. A veru, k tomu asi dôjde, Suda 51 sa ani tento krát nezaprel a James Gunn mu pomohol k tomu, aby potenciálna cieľová skupina bola širšia. Už nielen milovníci frenetických japonských podivností, ale aj fanúšikovia hororu a zombie zvlášť. Veľká vec.