Spomínanie na staršie – a samozrejme aj náležite lepšie – časy a ronenie nostalgických sĺz je v kurze vždy a všade. Filozofovanie o tom, že aj tie rožky s treskou a pivo chutili kedysi inak, prenecháme kompetentným. Tentoraz sa pozrieme do ríše vlhkých snov hráčov. Vlastne nielen pozrieme, ale si nostalgicky zajazdíme po strúhadle do bazénu s jódom.

Dvojica projektov od From Software zmenila pohľad na súčasné hry. Minimálne po stránke skutočnej výzvy a odhodlania, ktoré musí každý hráč preukázať. Tituly Demon’s Soul a Dark Souls nemohli uniknúť vašej pozornosti ani vtedy, ak sa pri pohľade na krabičku od Sony či Microsoftu prežehnávate a šamanskými gestami snažíte vypudiť zlého ducha. Extrémne tuhé RPG, pri ktorých nikomu nepomôže naboostovaná postava, ale len skutočný skill. Akčná prímes neodpúšťala ani sebamenšie zaváhanie, chybičku pri náročných súbojoch. 

Áno, niektorí sa potmehúdsky chichúňali, že na konzolách vyšla “normálna” hra, pri ktorej nestačí bežať vpred a držať akčné tlačidlo. To bola chyba! Teraz si pekne môže sadnúť k svojim počítačom aj hardcore PC hráč, ktorý sa nedotkne handheldu ani špeciálne odtieneným HDMI káblom. A zomrie. A znovu. A zas. Takto by sme mohli pokračovať do absolútneho naplnenia limitu znakov pre túto recenziu.

Náročnosť je synonymom Dark Souls. Platilo aj v prípade predchodcu a ak niekoho napadne, že by ďalšie pokračovanie nebolo zlým nápadom, veľmi pochybujeme o zmene v infantilnú plošinovku s obtiažnosťou pre deti v predškolskom veku. Horekovanie si ale necháme radšej na neskôr. Príbeh nebol silnou stránkou konzolových verzií a jeho podanie je rovnako nemotorné i v Prepare to Die edícii. Konverzia pre PC ponúka minimum zmien oproti materským platformám, čo so sebou prináša nejeden problém. Hráte za mŕtvolu, ktorá je uväznená vo svete temnoty, hľadajúc svetlo a iskierku nádeje v tom, že zabíja všetko zlé, vysáva z nich duše, za ktoré si vylepšuje vlastnosti a jednoducho o tam rúbe do všemožných monštier a nepriateľov. 

Epický spôsob rozprávania pre sériu príznačný nie je, no tam, kde chýba dostatok podrobnejších informácií, nájdete spásu v samotnom prostredí, ktoré dokáže neuveriteľným spôsobom pohltiť. Je to úplne jedno, či si hopsáte v podzemnom meste duchov, v hustých lesoch, po hradnej dlažbe, vždy náležite nasávate atmosféru celého univerza práve pre to, že je také chladné, drsné a odmerané. Ten pocit vám udrie do nosa hneď v úvodnej lokalite, odkiaľ to máte na skok k spočiatku neprekonateľným kostlivcom na miestnom cintoríne, a nebudete sa ho vedieť zbaviť do konca hry. Vtedy viete, že vás hra dostala napriek tomu, aká je v podstate neprístupná.

Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše: PC konverzia sa nepodarila. Vlastne to skôr vypadá, akoby niekto len premigroval dáta tak, aby boli spustiteľné na širokej škále PC a tým to celé zhaslo. Zmena rozlíšenia istotne poteší, avšak žiadnu výraznú zmenu nepocítite, navyše musíte oželieť tak automatické veci ako anti-aliasing. Po jeho zapnutí hra beží v okne – nie windowsovom okne, ale na štvrtine hernej plochy, čo síce mierne preskúšalo pomaly chradnúci zrak, no príjemné to nebolo. Graficky nie je oslnivá ani v minulosti, no na PC sme čakali omnoho väčšiu porciu efektov a blbiniek okolo. Takto sa vizuálna hostina scvrkla na akceptovateľné minimum a mnoho dokonca vylepšuje externý program od fanúšika, pretože vývojári... no buď nevedeli, nemohli alebo proste nechceli.

Facka od grafiky však nie je nič oproti kopancu do miest, kam slnko zavíta len raz za čas, od ovládania a interfacu celkovo. Ovládanie je dve veci. Zahodili sme gamepad, ideme predsa testovať PC verziu a bez veľkého preháňania bolo nutkanie otrieskať niekomu klávesnicu o hlavu tak, až by lietajúce tlačidlá pripomínali snehové vločky, nesmierne obrovské. Dobre, mali sme tu myš, dokonca sme ňou mohli aj otáčať kamerou a dávalo to zmysel. Lenže intenzita pohybu bola nastavená príliš vysoko a pri stiesnených priestoroch by slabšiemu žalúdku prišlo nevoľno. Tak pekne obe packy na klávesnicu, jedna ruka ovláda pohyb a krytie, zatiaľ čo druhá kameru a útoky. Je to trochu kostrbaté, ale funguje to a na myš sme radšej skutočne len zazerali ako na vraha, ktorý nám zjedol večeru. Včerajšiu.

Po skonaní hrdinu však o duše prichádzate a ostávajú na mieste vašej smrti. Máte jedinečnú šancu ich získať späť, no je nutné sa dostaviť na dané miesto. V prípade, že sa vám to nepodarí a otrčíte kopytá znovu, sú duše definitívne stratené a môžete sa maximálne tak vyplakávať na pleci svojho obľúbeného plyšáka. Je to stále málo? Zomierať budete často, pretože padnúť sa dá do ktorejkoľvek priepasti, aj po schodoch a nepriatelia sa (s výnimkou bossov) po smrti respawnujú, takže vás čaká rovnako úmorná cesta za dušami. Nie vždy zábava, výzva však určite. Pozícia sa ukladá výhradne na vybraných miestach (ohniská) a ak sa aj rozhodnete pre túto voľbu, znovu musíte počítať s tým, že ožijú všetci protivníci. A niečo ako mapa? Kurzor ukazujúci, kam to máte vlastne bežať? Na to zabudnite okamžite.

Dark Souls je drsná hra v otvorenom svete, ktorá nič neodpúšťa. Je nesmierne náročná, často vás odrádza od ďalšieho hrania. Rovnako to bolo i pri konzolovej verzii, avšak Prepare to Die, ktorá je určená pre PC, sme očakávali niečo viac. Ako napríklad vyladené ovládanie, vylepšené technické spracovanie alebo akékoľvek pridané bonusy. Keby sa tak stalo, videli by ste v hodnotení vyššie číslo. Na druhú stranu tu máme titul, ktorý by si nemal ujsť žiadny hráč tvrdiaci o sebe, že je z ocele. Dark Souls je totiž maximálne hardcore, a nie je pre každého. Konverzia sa ale príliš nepodarila, čo nás mrzí viac.