Dark Souls

    Demons Souls bola podľa mnohých považovaná za jednu z najťažších RPG hier súčastnej generácie. Hra však zožala veľký úspech pretože hlavne vd´aka veľkej náročnosti dokázala v hráčovi v prípade úspechu vyvolať jedinečný pocit spokojnosti a odmeniť ho za toľké trápenie. Mnohí hráči sa však veľmi rýchlo vzdali a pochopili, že hra nie je pre nich. Japonské štúdio From Software popri ohlásení pokračovania, ktoré malo niesť meno Dark Souls prezradilo, že v tomto prípade ešte viac "prituhne" z hľadiska obtiažnosti. Je tomu skutočne tak ?

   Priznám sa, Demons Souls som nemal možnosť hrať, kedže tento titul vyšiel exkluzívne pre PS3 platformu a tak som najskôr nevedel čo mám od Dark Souls čakať. Vždy som bol veľký fanúšik RPG, no Dark Souls bola predsa len odlišná RPG a pri pohľade na videá frustrovaných hráčov som mal veľké obavy, či ma hra neskolí privysokou náročnosťou. S radosťou však môžem povedať - nestalo sa.

   Pri prvom spustení hry sa púšťate rovno do vytvárania vášho hrdinu. Môžete si zvoliť z niekoľko druhov tvárí, vlasov a doplnkov, ale čo je najdôležitejšie, čaká vás aj voľba povolania. Na výber máte 10 základných povolaní okrem klasík ako warrior, thief či hunter sú tu aj wanderer, knight, bandit, deprived a trojica mágov (pyromancer, sorcerer a cleric). Každé povolanie sa líši  vybavením s ktorým začínate a aj vlastnosťami. Vlastností, teda attribút je celkovo v hre 9 a to Strenght, Dexterity, Attunement, Intelligence, Faith, Vitality, Endurance, Resistance a Humanity. Celkovo však na voľbe povolania až tak nezáleží a špecializovať na určité zbrane a brnenia sa začnete až neskôr v hre. Pred začatím vás čaká ešte jedna dôležitá úloha a to je voľba daru, s ktorým začnete hru. Na výber máte napríklad 10 black firebomb, čo sú bomby ktoré vám môžu výrazne uľahčiť likvidáciu prvého bossa. Moja voľba však padla na Master key, čo je kľúč, s ktorým si môžete otvoriť niektoré zamknuté dvere a vytvoriť si tak užitočnú skratku, či nájsť nejakú tu tajnú zbraň. Po vytvorení vášej postavy vás už čaká majstrovsky urobené intro a po ňom sa už prebúdzate v opustenej cele ako undead - nemŕtvy. Ste uväznený v temnom azyle a ste predurčený tu žiť až do konca sveta. Avšak podľa prastarých legiend je jeden undead zvolený, aby sa vydal do sveta plného mocných démonov - Lordranu. Asi vám nemusím hovoriť, že ste to práve vy, kto bude zvolný na túto strastiplnú cestu s cieľom premôcť tých najmocnejších démonov, o akých sa vám ani nesnívalo. Príbeh ďalej nebudem rozmazávať, z časti preto lebo v hre ho je pomenej, ale pozorní hráči si určite v hre nájdu niečo hodné zamyslenia.
  
   Počas vašich prvých krokov azylom narazíte na takzvaných hollow (prázdnych) undeadov, čiže sú v stave kedy stratili všetkú ľudskosť a stali sa prázdnymi. Vy medzi nich našťastie zatiaľ nepatríte, a pomocou vzácnej humanity si môžete navrátiť svoju ľudskosť. Humanity môžete získavať za likvidáciu silnejších nepriateľov, ale dá sa nájsť aj hocikde vo svete, samozrejme býva zvyčajne dobre ukrytá. Pomocou humanity sa môžete nielenže navrátiť do svojej ľudskej podoby, ale taktiež môžete posilniť bonfire, čo sú vlastne vaše checkpointy prostredníctvom ktorých si doplníte zásoby liečivých nápojov, ale taktiež sa pri jeho návšteve obnovia všetci porazení nepriatelia (okrem bossov). Ďalšou komoditou v hre sú duše. Tie získavate za zabíjanie bežných nepriateľov a bossov ale tiež ich môžete nájsť skryté vo svete. Duše sú základnou hernou menou a kupujete si za ne levely ale aj nové zbrane a brnenia.Každým levelom si za určitý obnos duší zvýšite niektorú z vlastností. Čím ste vyšší level, tým bude nasledujúci level stále drahší, tým pádom musíte duší pred levelovaním našetriť viac, pričom sa snažiť vystaviť sa riziku, že počas šetrenia o ne prídete smrťou. Keď zomriete, duše zostanú ležať na mieste vašeho skonu až pokým sa nevydáte na toto miesto a nezoberiete si ich späť. Keď však cestou sem opäť zomriete, duše zmiznú a už ich nikdy neuvidíte. Práve tento systém dokáže byť v hre azda najviac frustrujúci a po stratení nejakých 100 000 duší vie veľmi ľahko odradiť od hry.

   Prvá vec s ktorou si ľudia spájajú názov Dark Souls je nekompromisná obtiažnosť a tuhosť všetkých protivníkov v hre. Áno hra je veľmi obtiažna, je však férová a všetky vaše smrti zapríčiníte len vašou nepozornosťou, či neznalosťou daného územia. Naozaj to nie je hra pri ktorej si oddýchnete. Kategóriou samou o sebe sú bossovia, pretože ak chcete pomyslieť na zdolanie ktoréhokoľvek z nich, musíte si naozaj naštudovať ich pohyby, inak zomriete skôr ako sa k nemu čo i len priblížite. Celkovo je bossov v hre dosť, okrem hlavných sú tu aj vedľajší, ktorých likvidácia nie je povinná ale v prípade že tak urobíte vás hra dokáže štedro odmeniť. Hovoriac o odmene, ešte nikdy som v žiadnej inej hre nemal lepší pocit zo zdolania ťažkého protivníka ako práve v tu. V porovnaní z Demons Souls má Dark Souls inak zostavený herný svet. V predchodcovi ste mali niečo ako vašu základňu, čiže územie ktoré prepojovalo ostatné časti sveta. Takéto niečo v Dark Souls nenájdete a jediná možnosť ako si skrátiť cestovanie rozľahlým svetom je logicky hľadanie skratiek. Takisto ako predchodca, hra neobsahuje žiaden kompas, mapu či dokonca ani nejaký quest log. Všetko si musíte pamätať a ak sa v spletitom svete stratíte, tak vám nič nepomôže. No proste hardcore. Musím však podotknúť, že svet je spracovaný naozaj bravúrne a okrem temných dungeonov vás prekvapivo čakajú aj svetlejšie a rozľahlejšie komplexy, narozdiel od predchodcu. Voľnosť Skyrimu však zdaľeka nečakajte.

   Čo na hre veľmi oceňujem, je súbojový systém. Je síce veľmi jednoduchý, veď ovládacia schéma pozostáva zo silného a slabého útoku, bloku, vyrazenia útoku a kotulu. V praxi sa však ukazuje ako veľmi zábavný a pri boji sa budete musieť naučiť využívať rôzne taktické možnosti a ťahy. Tieto možnosti sa menia vzhľadom na protivníka, kedy na viac obrnených nepriateľov zväčša platia tupé, ťažké kladivá a tých ľahšie ozbrojených je lepšie prebodnúť čepeľou meča. Taktiku musíte však prehodnotiť aj podľa prostredia kde bojujete, pričom ťahať veľkú sekeru do úzkych chodieb nie je veľmi dobrý nápad, lebo ľahko sa môže stať že okrem okolitých stien toho veľa netrafíte. V hre je aj prekvapivo veľa druhov zbraní napríklad meče, veľké meče, dýky, sekery, kladivá, luky, kuše, kopije ale aj špeciality ako bojový bič (neviem ako inak to nazvať) či kosy. Pri boji môže nahnevať nie veľmi šťastne vyriešený systém zameriavania a chaotická kamera. Ak však hru plánujete hrať na klávesnici ... no, povedzme že to radšej ani neplánujte. Ovládanie na gamepade je dobre vyriešené, jediné čo by som vytkol je inventár a orientácia v ňom mohla byť riešená šikovnejšie.

   Audiovizuálna stránka hry je na dnešné pomery postačujúca, graficky hra neohúri ale zachováva si štýl z Demons Souls a veľmi pekne znázorňuje temný svet. Zvuky v hre neurazia ani neprekvapia, čo však prekvapí je hudba ktorá je veľmi atmosferická a efektne dokresľuje pocit temnoty. Čo málinko zamrzí je fyzika a ragdoll mŕtvych tiel, ktoré sa vám neraz "prilepia" na nohy a nechcú vás pustiť. Niežeby to nejako výrazne znižovalo zážitok z hry ale nie je na to pekný pohľad. Takisto počet snímkov za sekundu zvykne na konzolách klesnúť pod 20, čo nie je príjemné.

   Dark Souls však celkovo veľmi prekvapil. Je to náročná atmosferická pecka s návykovou hraťeľnosťou a zaujímavými hernými princípmi. Obsahuje hlboké RPG elementy, temný fantasy svet a celé to podčiarkuje vynikajúcim súbojovým systémom. Zdôrazňujem však že hra nie je pre každého.

plusy:

+ návyková hrateľnosť
+ herné princípy
+ výzva a pocit z víťazstva
+ temná atmosféra sveta
+ prepracované RPG elementy
+ súbojový systém

mínusy:

- inventár mohol byť riešený šikovnejšie
- zameriavanie

Moja prvá recka tak kritizujte. :)