FIFA 12 mala blízko k dokonalosti. Vynikajúca hra, perfektná, trvácna, v januári lepšia ako v októbri, v marci rovnako dobrá ako v januári , a v auguste rovnako dobrá ako v marci. Čím viac ju človek hral, tým viac ho dokázala prekvapiť. Čím lepšie si osvojil herné mechanizmy, tým viac zábavy priniesla. Futbal to nemusel byť najkrajší, ale od základu prekopaný systém obrany sa postaral o to, že ak sa v online zápase stretli aj hráči, medzi ktorými bol rozdiel niekoľkých tried, ak ten slabší poriadne zvládol obranu, poraziť ho bolo riadny problém. Futbal, ktorý väčšina mužstiev hrávala proti Barcelone, škaredý ako noc, ale účinný. 

A teraz prišla FIFA 13, hra, ktorá by mala nahradiť 12ku, v ideálnom prípade ju prekonať. FIFA 13, ktorá by mala byť lepšia ako FIFA 12. Lenže je to vôbec možné? V EA boli presvedčení, že áno, našťastie, ich presvedčenie neviedlo k tomu, aby urobili celkom novú hru, ale k tomu, aby sa snažili vyladiť, optimalizovať FIFA 12, hru s jedinou výraznejšou chybou – nešťastnými kolíziami hráčov, ktoré občas vyzerali naozaj otrasne. Túto asi jedinú skutočne objektívnu chybu FIFA 13 nemá, k podobne absurdným stretom a pádom už nedochádza, respektíve, prihodia sa, ale už hráči pri nich nevyzerajú ako figuríny, s ktorými sa pohral King Kong. Inak je, na úrovni herných mechanizmov a modelov FIFA 13 rovnaká ako FIFA 12, vlastne ide o akúsi FIFA 12 verzie 2.0. 

Všetko, čo robilo z FIFA 12 najlepší videoherný futbal je späť, k tomu pár kozmetických noviniek, ktoré ale nemajú inú ako ozvláštňujúcu funkciu. Sú tam teda preto, aby bolo čo objavovať. Takýto je napríklad systém futbalových minihier, ktoré nahradili ihrisko pri loadingoch. Už žiadne voľné pobiehanie po tréningovom ihrisku a dráždenie brankára, ale séria situácií, ktoré vlastne nahrádzajú tutorial a učia hráča dokonale ovládnuť herné štandardy. Každá z minihier – dribling, pokutové kopy, nahrávky, centrovanie – atď. má tri úrovne, bronzovú, striebornú a samozrejme zlatú. Hráč v nich je odmeňovaný jednak permanentným tréningom, jednak bodmi, ktoré spolu s tými získanými v hre môže vymeniť za odomykateľný obsah – napríklad klasické dresy. 

Aj z tohto ročníka FIFA je jasné, že všetko dôležité sa bude odohrávať v rámci online komunity, tam sa otvárajú obrovské možnosti, v ktorých je hranie online iba malinkatou časťou celého obsahu. Každopádne, až sa s vydaním hry spustia servery, bude toho na objavovanie neúrekom. 

Vráťme sa ale späť k hre samotnej. Základný pocit, ktorý hranie sprevádza, je až arkádová ľahkosť, ústretovosť, prístupnosť hry, pričom tento pocit nie je dôsledkom toho, že by sa hráčovi na ihrisku tak darilo, ale toho, že všetko do seba akosi zapadá, ladí. Dobré asociačné slová sú ľahkosť a uvoľnenosť. FIFA 13 vyzerá ako interaktívny futbalový prenos. Aj úplný nováčik len tak sa tmoliaci po ihrisku, neznalí mechanizmov sa tretej osobe môže zdať mimoriadne zručným futbalistom. 

Za toto sú rovnakou mierou zodpovedné tie prvky, ktoré EA v rámci PR predstavovala ako celkom nové, hoci nové nie sú, len dotiahnuté do konca. Prvým je vylepšená útočná AI, druhým Player Impact Engine a tretím tzv. First Touch Control, čo vlastne nie je nič iné, ako elegantnejšie, futbalovejšie preberanie lopty. Ich vplyv na hrateľnosť je patrný až v druhom slede, ak by som o nich nevedel, dokonca si ich možno ani nevšimnem, avšak to, ako zásadne sa podieľajú na vizuálnom stvárnení hry, je do očí bijúce. FIFA ešte nikdy nevyzerala futbalovejšie.

Vzhľadom k hrateľnosti môžeme tieto nové považovať za prínosné, avšak rovnako môžu byť aj obmedzujúce, zvlášť ak vezmeme do úvahy fakt, že FIFA 13 je hra kupovaná predovšetkým fanúšikmi, ktorí majú skúsenosti s predchádzajúcimi ročníkmi. Zdá sa totiž, že EA sa rozhodla pri aktuálnych ročníkoch svojich športových hier maximálne posilniť aspekt otvorenosti a prístupnosti novým hráčom, ktorí nie sú obmedzovaní starými návykmi.

Ak vedľa seba postavíme aktuálne ročníky futbalu a hokeja a porovnáme ich z predchádzajúcimi dielmi, nemôžeme si nevšimnúť, že zmeny sú veľmi podobné. To, čo sa v hokeji volá EA Sports Hockey I.Q., by sa vo futbale mohlo volať EA Sports Football I.Q., ide totiž v zásade o to isté. Všetci hráči na ihrisku neustále javia záujem o hru, vedia, kde je lopta, hýbu sa, ako sa majú hýbať, nabiehajú do šancí, jednoducho, hrajú. Nádherne je to vidieť priamo v hre, keď prestanete ovládať hráča s loptou a hru necháte bežať. Hra sa síce výrazne spomalí, ale už to nevyzerá ako futbal mentálne indisponovaných chovancov psychiatrického ústavu. Vaši spoluhráči evidentne vedia, kde ste, a akoby skúšali odhadnúť, prečo ste zastali a čo plánujete urobiť. Hráč tak síce stráca absolútnu kontrolu nad priebehom hry, keď si ale na tento prvok zvykne, dokáže ho náležite využiť a oceniť. 

Podobne funguje First Touch Control, čo je vlastne posilnenie prvku prechodu z hry bez lopty na hru s loptou. Je dôležité, v akej pozícii ju preberiete a či ju vlastne môžete prebrať. Futbalista zrazu jednoducho skutočne potrebuje čas na spracovanie lopty, preto sa dôležitejšími stávajú aj prihrávky. A celkom pochopiteľne, všetko je to trocha ťažšie, respektíve, všetko sa deje akoby s menším prispením vás – teda toho prvku v hre, ktorý ju má vlastne riadiť. Už nie celkom a toto mi asi na aktuálne FIFA vadí najviac. 

Môžem trénovať koľko chcem, cizelovať svoje schopnosti, už to nie je tak, že by som hru úplne ovládol – a znova podobne ako v hokeji – prvok náhody, ktorý je v hre cítiť intenzívnejšie, treba zohľadniť už v prístupe k hre.