Za posledných osem rokov si Activision od série Call of Duty nedali prestávku. Už osem rokov nám prinášajú s miernymi úpravami to isté a už osem rokov sa to ľuďom páči a kupujú každú ďalšiu hru stále viac. Prečo? Jednoducho je to hra, ktorá je určená pre masy. Nevadí im, že sa to celé opakuje, nevadí im, že sa vývoj zastavil roky dozadu a séria stagnuje. Hlavne, že hrajú to, čo poznajú. Hrajú ďalšie Call of Duty. 

A tento rok to bude Call of Duty Black Ops 2 od Treyarchu, ktorý pokračuje vo svojej Black Ops podsérii načatej pred dvomi rokmi. Treyarch sa v nej vtedy konečne odpútal od druhej svetovej vojny a priniesol nadčasový pohľad na roky prebiehajúcich konfliktov so zaujímavými postavami a ich vnútornými konfliktmi, okorenili to zombie módom a klasickým multiplayerom. Presne to isté prinášajú aj teraz. Len sa znovu presúvajú v čase ďalej, do futuristickej vojny roku 2025, kam je zasadená kampaň a multiplayer a podobne sa do vlastného času a sveta presúva zombie mód. Znovu tu teda máme štandardný mix hrateľnosti, ktorý si vychutnajú single, co-op a aj multiplayeroví hráči.

Single kampaň

Jedno treba hre uznať, s príbehom kampane sa autori skutočne pohrali a priniesli najpútavejší dej od čias Call of Duty 4. Síce nadviazali na pôvodný Black Ops a jeho postavy, konflikt je nový, čerstvý, ktorí stojí na najzaujímavejšej postave série - Raulovi Menendezovi, krutom teroristovi, ktorý má len jeden cieľ. Pomstu. Osobnú pomstu voči Alexovi Masonovi a Frankovi Woodsovi, hrdinom z prvej hry, ktorá sa ťahá krížom naprieč desaťročiami a po preklenutí generácií práve vrcholí. Vrcholí v roku 2025, kedy preberáme Davida Masona, syna Alexa a vydávame sa po stopách Menendeza, zisťujeme, kto to je a v rozhovoroch s Frankom Woodsom spoznávame, ako sú ich osudy prepojené a do čoho sa vlastne hrnieme a s nami aj celý svet. Alebo aj nie.

Kampaň ponúka jednu novinku a to možnosť rozhodovať sa. Niektoré postavy sa tak dajú zachrániť, alebo obetovať a podľa toho odvíja aj koniec. Môžu tak nastať rôzne konce, ktoré sa spoja z niekoľkých animácií a eventuálne sú aj dôvodom prejsť 5-hodinovú kampaň znovu. Žiaľ práve tých 5 hodín je znovu najväčším kameňom úrazu, tentoraz ešte väčší ako v posledných Call of Duty hrách. Postavy majú zarobené na pôsobivé predstavenie, to sa žiaľ končí skôr ako sa stihne rozbehnúť.  Kampani chýba viac misií, ktoré by sa povenovali príbehu hlbšie, ako aj umožnili vychutnať si rozmanité futuristické zbrane a hračky, ktoré prakticky dostanete do rúk vždy len raz a menia sa tak rýchlo, že si na ne ani nestihnete zvyknúť a už sú preč.

Zatiaľ čo príbeh je pôsobivý, misie zostávajú v čistom Call of Duty štandarde alebo miestami ešte aj pod ním. Neponúkajú žiadne prekvapenia, rozšírenia, zložitejšiu hrateľnosť alebo odklon on priamej línie. Niektoré doslova nevyžadujú takmer žiadnu interakciu, len stlačenie jedného tlačidla, inde len sledujete kolegu v tíme a plížite sa presne v jeho stopách v kroví, ale väčšinou sa vám pod ranu vrhajú stovky nepriateľov. Z neznámych dôvodov je počet nepriateľov v hre asi päťkrát vyšší ako v predošlých častiach a miestami, tak hra pripomína paródiu na béčkové akčné filmy, kedy sa nepriatelia doslova množia. Nehovoriac o častiach, kedy ste nesmrteľní. Ale keď už nič iné, počty nepriateľov aspoň čiastočne vynahradzujú absentujúcu AI. 

Na adresu kampane treba povedať, že má pôsobivé a rozmanité levely, neustále sa presúvate a to ako v čase tak aj medzi lokalitami. Dostanete sa z afgánskych púští v 80-tych rokoch na umelý ostrov na oceáne v roku 2025, prežijete boje na lietadlovej lodi, útoky v LA sprevádzané mechanickými robotmi a lietajúcimi ozbrojenými quadcoptermi. Cestou tentoraz preberiete hneď niekoľko vozidiel, medzi ne patrí aj kôň, zasadnete za volant auta aj do kokpitu lietadla, všetko v mimoriadne obmedzených priestoroch a žiaľ bez náležitej vernosti ovládania.

Kampaň sa dá skutočne vychutnať, príbeh vás ženie vpred napriek triviálnym misiám a Strike Force prídavku, ktorého misie sú síce nepovinné, ale ak chcete niektorú z postáv zachrániť, musíte nimi prejsť. Majú však úplne inú hrateľnosť, nekonzistentnú s kampaňou, kde sa môžete prepínať medzi vojakmi, prebrať rôzne zariadenie na bojisku a k tomu sa dá využívať strategický pohľad. Je to len pár misií a autori mohli radšej energiu venovanú na Strike Force použiť na rozšírenie hlavnej kampane, respektíve tieto misie presunúť aspoň do samostatného módu a pridať im kooperáciu. To by im sadlo oveľa lepšie. Žiaľ kooperáciu majú pod palcami zombíci.

Zombies

Zo zombie sa tentoraz stala úplne samostatná časť hry. A keď hovoríme úplne samostatná, tak úplne. Mód je bez akéhokoľvek prepojenia na kampaň, odohráva sa v zničenom pustom svete, ktorí ovládli zombíci a ktorý by sa skôr pri hlbšom prepracovaní uživil ako samostatná hra a nie ako prídavok ku Call of Duty.

Keď je však súčasťou, nie je dôvod ho nevyskúšať. Ponúka štandardný koncept zombie módov z predchádzajúcich Call of Duty hier od Treyarchu, kde sa jeden až štyria hráči bránia pred vlnami nemŕtvych. A to, či už v novom TranZit móde, kde sú tri mapy v púšti prepojené cestou autobusom do jednej kampane alebo v Survival mode kde sú dostupné samostatné levely a kedy ide len o to ako dlho vydržíte a prežijete. Chuťovkou je štvrtá mapa Nuketown v zombie verzii, ale len pre majiteľov zberateľskej edície. Ostatní si musia vystačiť s chudobnejšou ponukou.

Novinkou v zombie móde, konkrétne v jeho Tranzit časti, je craftovanie, teda vytváranie vecí z rôznych častí, ktoré nájdete v prostredí.  Tie môžete spájať na pracovnom stole a následne používať, či už ako zbrane, alebo ako veci potrebné na postup vpred v kampani. Trochu chýba informácia o tom, kde veci sú ako aj to, čo vlastne staviate a k čomu to vlastne bude. Na druhej strane na malých, temnou hmlou obmedzených mapách sa dá rýchlo zorientovať a zistiť, čo sa tam nachádza. Hlavne, ak hráte kooperačne, štyria hráči rýchlo zozbierajú potrebné veci. Ak hráte sám, môžete sa už zapotiť, keďže mód nie je optimalizovaný na sólo hru a zombíkov nebudete stíhať strieľať. Na druhej strane, ak ste sám, rýchlejšie zarobíte na zbrane a upgrady zbraní a náboje, ktoré sa kupujú za body získané zabíjaním.

Samotný zombie mód ide dobrým smerom a craftovanie je dobrý nápad, ale žiaľ nedokáže vyvážiť málo máp a ich vizuálnu aj príbehovú oddelenosť od zvyšku hry.

Multiplayer

Multiplayer pokračuje v štandarde série bez veľkých zmien, kde sa znovu len premixovali streaky, získavanie bodov, pribudlo pár úprav a zmodernizovalo sa vybavenie na rok 2025. K tomu Treyarch pripravili sériu 14 máp poväčšine vystrihnutých z kampane a pre predobjednávateľov nechýba ani upravený Nuketown na futuristickú víziu. V zásade nespravili nič čím, by mohli hráčov odradiť, ale ani nič čím, by si mohli získať hráčov, ktorí by chceli od multiplayerových bojov viac ako len rýchle prestrelky medzi budovami.

Znovu tak hra ponúka tímové a free for all módy pre maximum 18 hráčov. Výber classov tentoraz rozšírilo vytvorenie vlastného classu od základu s ľubovolným loadoutom z odomknutých zbraní. Novinkou je možnosť streamovať svoje turnaje live na YouTube, čo je zaujímavý krok vpred k e-sportom. Ďalším pozitívom je zrušenie platenia za Call of Duty Elite službu, ktorá je dostupná pre všetkých hráčov. Už nebudú zvýhodňovaní platiaci hráči a všetci si budú musieť DLC balíky máp kupovať samostatne.

Engine Call of Duty Black Ops 2 je rovnaký ako po minulé roky, znovu boli doladené rôzne grafické detaily, znovu bolo upravené rozlíšenie na konzolách, kde hra beží len v 880x720 rozlíšení v záujme udržania 60 fps framerate a znovu má hra milióny chýb hneď pri vydaní. Tieto chyby nakoniec prvé mesiace sprevádzajú každú Call of Duty hru . 

Nedotestovaný, nedotiahnutý, padajúci. Presne tak sa dá popísať Black Ops 2 po technickej stránke. Mimo padajúceho multiplayeru na všetkých platformách, problémov s kľúčmi pri PS3, čakajte zle navrhnuté a odladené checkpointy, ktoré vás niekedy donútia opakovať level, inokedy musíte reštartovať celú kampaň. Najhoršie, že takýto zlý checkpoint je aj v predposlednej misii. K tomu pri PC verzii je aj problém prejsť niektoré levely na sériách Nvidia kariet z dôvodu nestability.

Samotná grafika na PC je decentná, je síce ďaleko od Battlefieldu a Medal of Honor, ale rozmanitosť levelov, ich výtvarný štýl čiastočne vynahradí detaily a nakoniec vyššia jednoduchosť zaistí aj rýchlosť na starších PC. Prestrihové animácie za tým dávajú bodku a ukazujú konkurencii, ako má vykreslenie príbehu vyzerať. Žiaľ na druhej strane fyzika a vernosť ovládania veľa autorom nehovoria a tak koňa, auto a lietadlo ovládate prakticky rovnako. Ostatné fyzikálne prvky ako deštrukcie sú predskriptované a rovnako aj animácie vojakov často pri nečakaných prekážkach skáču, sekajú a znižujú výsledný dojem z bojov.

Oproti grafike je zvuková stránka pôsobivá, Trent Reznor odviedol na titulnej skladbe dobrú prácu a rovnako nezaostávajú ani ostatné tracky, zvuky a dabing, kde znovu budeme počuť hlas Sama Worthingtona ako Alexa Masona, hlas jeho syna prepožičal James C. Burns, počuť budete aj Michaela Keatona a Garyho Oldmana.