Nintendo Land nie je druhým Wii Sports. Nezopakuje sa okamžitý a raketový úspech po prvom kontakte s novou konzolou. Nemá trvácnosť Super Mario Bros. 3 ani Tetris, dvojice nesmrteľných klasík, ktoré boli takisto pribalované k systémom Nintenda. Nintendo Land je kompiláciou minihier, čo je na jednej strane trúfalé, predsa ich 15 minút slávy už pominulo a hráči boli z obrovskej saturácie týchto kompilácií prejedení do takej miery, že ich hromadne ignorovali. Nintendo však tento žáner zvláda stále na jednotku.

Bolo to Nintendo, ktoré dokázalo piatimi športami rozhýbať hráčov pred televízorom predstierajúc, že hrajú tenis. Kvôli jednej hre sa kupoval systém a tá sa v mnohých prípadoch stala jedinou, ktorú majiteľ spustil. Nitnedo Land je hrou, po ktorej chrbte sa do mechaniky Wii U dostanú nové hry. Sčasti tech demo, sčasti demonštrácia možností nového systému a predovšetkým ukážka, že aj v dnešnej dobe je možné vytvoriť jednoducho vyzerajúce minihry s hĺbkou, ba čo viac, inovovať splitscreen multiplayer vďaka tabletovému GamePadu. 

Asi nikoho neprekvapí, že v hre ako Nintedo Land nefiguruje žiaden príbeh. V lunaparku postavenom z tých najväčších atrakcií nesúcich meno najznámejších herných sérií vás privíta ten najotravnejší sprievodca akého ste kedy počuli. Monotónnym robotickým hlasom Monita vysvetľuje pravidlá, postupne otvára a ukazuje zákutia celého zábavného parku. Nepovie vám nič, čo by ste z obrazovky nevyčítali alebo neprišli na to sami po prvom kontakte s minihrami. Objavuje sa prakticky stále, keď narazíte na niečo nové a vy ju s chuťou umlčíte stlačením “-”. 

Atrakcie v Nintendo Land ako v ktoromkoľvek inom zábavnom parku majú svoje pravidlá a pochopiteľne aj kolísavú kvalitu. Môžete sa do nich pustiť sami, s priateľmi kooperačne alebo súperiť medzi sebou. Polovica minihier je stavaná pre GamePad a mód Attraction vám v 15 a 30 minútových sedeniach servíruje jednu za druhou a vy si tablet podávate medzi sebou až kým na konci súčet bodov nerozhodne o víťazovi. Zvyšné minihry vyžadujú minimálne jeden Wiimote. 

Najnáročnejšia na hardvér je Metroid Blast, ktorá sa bez Motion Plus a Nunchuku pre každého hráča nespustí. Ide aj o najprepracovanejšiu atrakciu, môžete spolupracovať a pomáhať hráčom na zemi riadením lode Samus Aran cez GamePad alebo sa vykašľať na pomoc a proti sebe obrátiť zbrane. Metroid Blast je jednou z prvých ukážok, ako funguje asynchrónny multiplayer a kde drieme jeho sila, keď povedzme dvaja hráči si delia plochu televízor a snažia sa zostreliť loď, ktorej pohyb máte pod palcom na tablete. 

Na rovnakom princípe pracuje aj Battle Quest, inšpirovaný sériou The Legend of Zelda. Partia dobrodruhov zložená z bojovníkov s mečmi a štítmi a jedným lukostrelcom (s GamePadom v rukách) prechádza jednoduchými dungeonmi zaplavenými nepriateľmi až k bossovi. Lukostrelec je najslabším článkom skupiny, no ako jediný dokáže zasiahnuť šípmi spínače a otvoriť ich aktiváciou brány. Bojovníci ho zase musia brániť. Krehké kooperačné puto je ale narušované súťaživým duchom, hra totiž sleduje počty zabití a vyhodnocuje najužitočnejšieho hráča. 

Podobne je na tom aj Mario Chase, ľahko čitateľná zábava s nevýdanou hĺbkou, v ktorej naháňate hráča s tabletom v rukách. Ten sa na prostredie díva z nadhľadu a vidí pozície lovcov, zatiaľ čo tí sa dívajú na svet klasicky, z 3rd person pohľadu. Trojica dostupných máp mení dynamiku hry rôznymi prekážkami, šmýkačkami, jednorazovými mostíkmi nad bahnom alebo dierami v stenách, ktoré hráč s GamePadom z výšky nevidí. 

Rafinovanejšie prostredia sa menia aj v Luigi’s Ghost Mansion, kde pátrate baterkami po duchovi. Spaľuje ho aj svetlo z bleskov prenikajúce cez okná do vnútra bludísk, ktoré majú čoraz viac otvorov a duch sa neskôr nemá kam schovať. V Animal Crossing Sweet Day je zase úloha lovca na GamePade skomplikovaná ovládaním dvoch postáv pomocou oboch analogov. Zvyšní hráči majú za úlohu striasť zo stromov cukrovinky a zjesť ich. Čím viac ich prehltnú, tým pomalšie sa hýbu. 

Blbiny, poviete si, pri štvorke hráčov pred televízorom sa minihry menia na súperenie nielen o GamePad, ale aj body. Začne vám byť ľúto iba to, že nemajú viac máp alebo prostredí, kde sa môžete naháňať. Po nájdení obľúbených favoritov je vysoká šanca, že pri nich zostanete, kým nevyžmýkate z minihier aj poslednú kvapku zaujímavosti. Nič v nich neodomykáte, len zbierate mince a tie hádžete do Pachinko automatu, z ktorého vypadnú kulisy a dekorácie pre úvodnú obrazovku parku. 

Medzi atrakciami Nitnendo Land nájdete aj veľmi zvláštne minihry a jednohubky vytvorené len do počtu. Po ich vyskúšaní asi ťažko k nim vrátite. Taký je let balónom nad vodou pomedzi prekážky (Balloon Trip Breeze), kreslenie cesty pre večne hladného Yoshiho podľa prekážok na televízore, ktoré na tablete nevidíte (Yoshi’s Fruit Cart), precvičovanie prvkov podľa potápača (Octopus Dance) alebo preteky Twisted Race, kde z nepochopiteľných dôvodov ovládate svet a nie klzák. Obraz na televízore vidíte ako v racingu, na displeji zase z nadhľadu. Kvalita minihier sa navzájom dopĺňa, na jednu dobrú pripadne taká, ktorá je len do počtu a u tých kvalitných sa zase menia iba kulisy a trochu aj pravidlá.

Za najsmutnejšiu minihru považujem Takamaru’s Ninja Castle, v ktorej hádžete z GamePadu na obrazovku shurikeny. Minihra vystrieľa svoj potenciál hneď na prvej obrazovke a so stúpajúcim počtom kartónových ninjov vyskakujúcich spoza bambusov sa začnete obzerať po klasickom Wiimote, ktorý by v tomto prípade bol nielen presnejší, ale aj rýchlejší, čo už dokázal v mnohých iných light gun akciách.

Osobným favoritom z celého tucta je Donkey Kong Crash Course. Malý vozík ovládaný pohybom do strán sa snažíte dostať cez bludisko plné mechanizmov, výťahov a tlačidlami aktivovaných koľajníc dolu do cieľa, pričom zbierate banány a meria sa pochopiteľne čas. Pri opakovaniach dokonca vidíte aj ghosta. Obrovskou škodou je, že v tejto minihre nájdete iba jedno jedine bludisko.

A to je ostatne problém aj celého Nintendo Land. Navnadí, zabavíte sa, ale budete chcieť viac. Hra si naprieč minihrami udržuje nezameniteľnú hračkársku estetiku, sýte farby a jednoduché pravidlá. Nintendo Land nezabehne maratón, v mechanike sa dlho neohreje a na párty po pár kolách je vymenená za niečo iné. Je najmenej trvanlivejšou launchovou hrou s pomerne vysokou cenou, ktorá sprevádza štart nového systému.