Na Ni No Kuni: Wrath of the White Witch som čakal dva a pol roka. Od momentu, keď som vkročil do obrovského stánku Level-5 na Tokyo Game Show, kam ma dovliekol Korec, pretože si chcel potvrdiť, že hral najlepšiu JRPG, akú kedy videl. Išlo o DS verziu s 300 stranovou magickou knihou. Ďalšie roky sme márne čakali, kým sa Level 5 rozhodne tento skvost lokalizovať na západe. Nestalo sa tak. U nás debutovala obsahovo bohatšia PS3 verzia. 

“Je krásne spoznávať nové miesta. Je to dobrodružstvo.” utešuje matka malú Chihiro, ktorá nechce počuť nič o sťahovaní. Týmito slovami začína Spirited Away, jeden zo zásadných animovaných filmov japonského štúdia Ghibli, ktoré sa podpísalo po to, ako vôbec Ni No Kuni: Wrath of the White Witch vyzerá a ako znie. Sú to práve tieto slová, ktoré dokonale vystihujú, o čom táto JRPG je. Jedno VEĽKÉ dobrodružstvo. 

Došlo mi to v momente, keď som zahvízdal a z neba sa zniesol drak, na chrbte ktorého som mohol letieť kamkoľvek. Pristáť kdekoľvek, dostať výprask a skúsiť to znovu. Pri hľadaní pokladov, plnení vedľajších úloh alebo si konečne povedať, že už stačilo grindu a nadišiel čas sa postaviť bossovi, ktorému som podľahol už piatykrát. Aj po desiatkach hodín dokáže opakovane vyvolať nadšenie z objaveného a zahnať čierne myšlienky. Jedna z mála hier, ktoré hráte s úsmevom, s radosťou. 

Či už je to prvá výprava na plachetnici, vstup na svetovú mapu, prieskum novej lokality plnej podivných obyvateľov, fasáda obchodu v tvare sovej hlavy, zakaždým sa niečo vo mne zlomilo a roztopilo obavy. Chcel som byť tým Oliverom, chcel som mať spoločníka s lampášom na nose a chcel som sa s nimi vypraviť do ďalekej ľadovej krajiny. Ni No Kuni vás katapultuje do fantázie, takto totiž sníva Ghibli, takto snívajú veľké deti. 

Nezabráni ale tomu, aby ste sa nepozastavili nad tým, ako to v iných hrách fungovalo lepšie alebo že niektoré princípy vás oberajú o kontrolu nad celou družinou. Reč je o súbojoch, ktoré prebiehajú v reálnom čase. Môžete sa voľne v arénach pohybovať, utekať pred útokmi, ale už nie metať firebally alebo používať predmety. Postava v takomto momente zastane a je zraniteľná. Fyzické útoky a obrana sa dajú prerušiť, ale nie sú priamo namapované na tlačidlách. V praxi vás systém oberá o priamu kontrolu nielen nad hrdinom, ale aj nad celou družinou. Naraz totiž môžete ovládať iba jednu z postáv.

V Ni No Kuni neexistuje žiadna aktívna pauza, odmieta vás vpustiť na veliteľský mostík a pohodlne rozdávať príkazy celej družine a potom svoj plán spustiť. Zvyšné postavy v aréne kontroluje pomerne neohrabaná AI, ktorú nemožno naprogramovať. Celej skupine môžete povedať priamo (stiskom štvorca), aby sa stiahla alebo vyrazila vpred, ale ovládanej postave musíte príkaz “Defend” nájsť v menu. Členom nemôžete povedať, ako sa správať v kritických situáciách ani vybrať, na koho majú útočiť. Zmeniť ich postoj (obrana, útok na najsilnejšieho alebo podpora) neponúka dostatočnú slobodu, navyše nezabráni, aby nevypili všetky kávy doplňujúce manu. 

Nepremýšľajú, konajú. Zosielajú najsilnejšie kúzla, keď ich netreba, dopĺňajú život, keď ho máte takmer plný a kľudne stoja a opekajú sa v ohni. Výnimkou nie sú ani situácie, kedy nestihnete vôbec zareagovať a dvaja členovia padnú na zem mŕtvy alebo vami naťukané kúzlo je prerušené zoslaním iného. V priamom súboji s bossom máte potom chuť ich roztrhnúť ako žabu. No a potom sú tu Familiari, ktorí zvládnutie súbojového systému trošíčku komplikujú. 

Za hrdinov všetku špinavú prácu vykonávajú malé príšerky. Familiars alebo spoločníci nezastupujú tradičnú okrasnú rolu petov, ale ich prítomnosť a nasadzovanie je esenciálne pre víťazstvo. Lovíte ich priamo v bojoch, vykrmujete sladkosťami, levelujete, transformujete do silnejších podôb a kupujete im zbroj. Aby toho nebolo málo, spoločníci prislúchajú rôznym elementom. V hre platí systém papier-kameň-nožnice (na každý útok je účinná obrana), čiže ste donútení celú partiu obmieňať podľa potreby. To však vyžaduje grinding, aby sa novým posilám odomkli špeciálne schopnosti a potrebné kúzla. 

Starostlivosť o Familiars z veľkej miery pripomína systém “chyť ich všetkých” z hier Pokémon. Zostaviť ideálny tím nie je ťažké, ale v ďalšej lokalite (s narastajúcimi HP nepriateľov) sa bezo zmeny môžu nepríjemne natiahnuť súboje alebo vás sfúkne boss, pretože nemáte v partii nikoho s kúzlom Plazma. Ni No Kuni posilňuje vizuálom dojem, že v rozprávkovej krajine vám nikto nemôže ublížiť. Opak je pravdou. Je plná monštier aj potvoriek a pokiaľ pred vami neutekajú (to je známka toho, že na vás nemajú), tak si nemôžete byť nikým istý. Z neúspechu sa môžete vykúpiť odovzdaním 10% z celkového počtu nazbieraných zlatiek a bez straty skúseností sa vrátiť opätovne medzi živých. 

Pre malého Olivera v rozprávkovej krajine, kam sa trúchliac vydáva nájsť spriaznenú dušu jeho zosnulej matky a vrátiť jej život v skutočnom svete, je pripravených na desiatky mini úloh a nepovinných questov, ktoré sa obmedzujú na pochôdzky, zbieranie surovín alebo lovenie monštier ohrozujúcich okolie. Plniť ich nemusíte, ale autori vymysleli chytrý spôsob, ako upútať vašu pozornosť. Okrem neoceniteľných skúseností vám každá služba zabezpečí razítka do kartičiek zjednodušujúcich život na svetovej mape a v krajine. Dostanete sa tak k lepším cenám v obchodoch, Oliver sa naučí skákať alebo v bojoch budú padať guličky doplňujúce zdravie a manu častejšie. 

Keď nebudete hľadať denník cestovateľa, budete utešovať pár trhovníkov a vracať stratenú chuť postavám, ktoré to už vzdali a pomocou kúziel liečiť aj zlomené srdcia. Oliver je vyvoleným hrdinom, zvládne opraviť most, posilniť ducha aj sa rozprávať so zvieratami. Ni No Kuni je lineárnou JRPG, dovoľuje vycestovať do šíreho sveta, ale sila nepriateľov vás vráti naspäť do predpísaných koľají. Zablúdiť vám nedovolia značky na mape, kde sa objavujú aj pozície dôležitých osôb. Poklady alebo zaujímavé objekty však ignoruje. Viete, koľko truhlíc ste nechali v temnom lese, ale neviete kde presne sú. 

A to je jedna z čŕt, ktorú zdieľa so staršou JRPG Rouge Galaxy, takisto z produkcie Level-5. Nie je to len mapou, súbojmi, v ktorých by ste predsa chceli mať ešte o kúsok väčšiu hĺbku, archetypmi hlavných hrdinov, zloženie partie aj spoločné témy - sen malého hrdinu v obrovskom svete plného nebezpečia a cestovanie. 

Svet, v ktorom sa Ni No Kuni, odohráva, vás zavedie do už tisíc krát navštívených lokalít. Púšť, hory, husté lesy, lávový svet získali vďaka kreatívnej sile Ghibli zvláštny rozmer neopozeranosti. Pristihnete sa, ako sa dívate na obyčajné palmy, steblá trávy vo vetre, ponuku dňa vo výkladnej skrini obchodu. Množstvo drobných detailov pomáha dotvárať vierohodnosť. Aj keď existujú iba vo fantázii, viete, že takto by to tam mohlo fungovať, takto to tam vyzerať. Ghibli pomohlo zhmotniť ideu paralelného sveta a rovnakou mierou sa podpisuje pod to, že aj obyčajné veci pôsobia rozprávkovo.

Nemalú zásluhu na tom má aj spôsob, akým hra komunikuje s hráčom. Nemusí ho vodiť za ručičku, ale nepriamo mu dáva najavo, že treba asi použiť kúzlo. “Už si sa s toľkými zvieratami rozprával a stále nevieš, čo máš robiť?“ Kde nezaberú značky ani rozhovory, tam pomáha denník v podobe magickej knihy. Ak ste mali šťastie na beznádejne vypredanú limitovanú Wizards edíciu, môžete v nej fyzicky listovať a čítať o kúzlach, receptoch, z ktorých sa dajú uvariť predmety, o príšerách aj Familiaroch (v opačnom prípade si vystačíte s jej elektronickou verziou). Nájdete tam dokonca aj kúzla aj pomôcky pri riešení logických hádaniek v dungeonoch. Stránky do knihy postupne zbierate a lepíte z nich mocnú knihu.

Ako hra vyzerá, je jedna vec, ale ak špičkovému vizuálu, ktorý akoby z animovaných filmov vypadol, nebude sekundovať hudba, rozprávkovosť sa vyparí. O to sa postaral Joe Hisaishi, dvorný skladateľ Ghibli, napísal niekoľko tém obmieňajúcich sa podľa toho, kde sa práve nachádzate a čo robíte. Hudba nie je dynamická, mení sa však vo vzduchu, na zemi a iná skladba sa spustí po vstupe do mesta a čo je hlavné, že aj pri extrémne dlhom gameplayi (približne 50 hodín) nelezie na nervy.

Prečo Ni No Kuni mešká na západe takmer dva roky po vydaní v Japonsku, sú lokalizačné práce. Na disku sa nachádzajú jazykové stopy vo viacerých európskych jazykoch vrátane pôvodnej, japonskej. Preklad hravo pracuje s dialektami mačiek, kráv aj prasiat, textu je možno až zbytočne veľa pri vedľajších úlohách a menej dôležitých dialógoch. Tie príbehové sú nahovorené. Dabing sa nedá inak ako špičkový nazvať, neexistuje ani jeden riadok textu, ktorý by pôsobil silene alebo ste za ním počuli herca a nie postavičku. 

Level-5 sa podarilo takmer nemožné. V dobe, keď JRPG si hľadajú nové miesto a hromadne migrujú na handheldy a žáner sa pokladá po mnohonásobnom neúspechu Square Enix nerentabilný pre veľké projekty, prichádza s hrou, ktorá je nielen veľkolepá, ale navyše exkluzívna pre jednu platformu. Ni No Kuni môže vzbudiť záujem o JRPG, ale nečakajte od nej, že radikálne zmení váš pohľad na žáner alebo ho zásadným spôsobom posunie na novú, doteraz nevidenú úroveň. Pravidlá, ktorých sa drží, sú známe dlhé roky. Ale spôsob, akým vás prevedie jej svetom, je však jedinečný a nemá v hrách obdoby. Môže tomu ďakovať štúdiu s Totorom v logu.