Viete, ktorá bola posledná hra Petra Molyneuxa pred tým, než opustil Bullfrog? Trochu vám napoviem, písal sa rok 1997 a všetci hráči na svete sa z ničoho nič začali riadiť heslom „Evil is Good“. Dosť bolo rytierov, kúzelníkov a elfov v úlohe hlavných postáv. Zahrajme sa konečne aspoň raz za zlého, postavme si jaskyňu, vytrénujme monštrá a nakopme hrdinom zadky. Taký bol Dungeon Keeper, ktorému sekundoval o dva roky neskôr Dungeon Keeper 2. Od tej doby sa niekoľko firiem snažilo priniesť svoju víziu budovania dungeonov, ale slávu pôvodných Keeperov sa žiadnej dosiahnuť nepodarilo. Snaží sa o to aj Cyanide Studios s návodom ako sa stať ohavným vládcom v stratégii Impire.

Za predpokladu, že ste pôvodný Dungeon Keeper nikdy nehrali, je potrebné aspoň načrtnúť základné barličky herných mechanizmov, o ktoré sa opieraj aj Impire. Ocitáte sa v roli vládcu podzemia, pekelného splodenca, arcidémona a zlorda, ktorý svojej ríši vládne pevnou rukou a najväčším problémom sú neustále otravné zástupy hrdinov snažiacich sa narušiť vaše kruhy. Dobrodruhovia, túžiac po sláve, napádajú vaše kráľovstvo a vy, nevinná obeť násilia, sa bránite stavaním rôznych pascí, budovaním a trénovaním armády. V Impire je výkonnou mocou démon Baal, ktorého si z hlbín temnoty pre svoje planý vyvolal čarodejník Oscar van Fairweather. Zatiaľ čo Oskar je osobou, ktorú priamo v dungeonoch nenájdete, a iba vám dáva úlohy a rozkazy, Baal je naopak priamo ovládateľná príšerka s vlastnými schopnosťami, kúzlami a jemným RPG vývojom postavy.

Hrateľnosť Impire sa rozdeľuje do niekoľkých rovín: ekonomickej, manažmentovej a vojenskej. Po tom, čo sa na začiatku každej misii ocitnete v prázdnom podzemí, najdôležitejšou úlohou je naštartovanie ekonomických motorov. Baal dokáže vyvolať usilovných robotníkov, ktorí na základe vašich dizajnérskych chúťok podzemie prekopú chodbami a na vybrané miesta umiestnia „budovy“. Následne začnete ťažiť prvú zo surovín - huby. Ďalšími dvoma surovinami, ktoré získavate v boji alebo nájazdoch, sú stavebné materiály a poklady. Stavebné materiály (prekvapivo) slúžia najmä na výstavbu nových budov, ale tiež za nich kupujete jednotky či ich vylepšenia.

Impire ponúka priehrštie budov, od skladov a pokladníc, po výrobňu jednotiek, cvičisko, dielne, brloh minotaura, magickú študovňu, krčmu, až po väzenie a mučiarne. Význam jednotlivých budov je väčšinou jasný už z ich názvu, keď nepostavíte dosť skladov, nebudete mať kde ukladať materiál. Keď nepostavíte cvičisko, vaše jednotky nebudú mať kde trénovať. Bez dielní nepripravíte pasce, bez väzenia nebudete môcť zadržiavať hrdinov kvôli výkupnému.

Manažment ekonomických zdrojov je úzko previazaný s manažmentom jednotiek. Ako vrchný generál Baal budete na bojisku operovať s ucelenými skupinami (squadmi), kde v každej sú maximálne štyri kusy príšer. Jednotky sa vám sprístupňujú jednak podľa toho, aké budovy staviate a tiež podľa toho, ako si naplánujete stratégie v misiách. Dôležitým poznatkom je, že kombináciou rôznych typov jednotiek v jednej skupine získavate zaujímavé schopnosti. Liečitelia, skauti, zombíci, čarodejníčky, minotauri, prerastené potkany a iné netvory vám poslúžia o to lepšie, ako vhodne ich nakombinujete.

Takto vyskladané skupiny kvôli získavaniu surovín posielate na nájazdy (raidy). Hra sa prepne do veľkej mapy, kde vidíte možnosť „ukradnúť“ huby, materiály alebo poklady obyčajným ľuďom. Jednoduchým kliknutím na daný raid vyšlete zvolenú jednotku a podľa obtiažnosti a stupňa vycvičenia  buď zaznamenáte úspech, niektorí z vojakov vám pri nájazde zomrú alebo sa nevráti vôbec nik. Raidovanie prebieha bez vašej aktívnej účasti, jedná sa čisto len o vyslanie jednotiek a následne modlenie sa, aby danú úlohu zvládli.

Ak si chcete trúfnuť aj na tie najťažšie raidy, musíte mať svoje skupiny dokonale vycvičené a vyzbrojené. Na druhý level (resp. aj na tretí, s určitými obmedzeniami) sa vojaci dokážu vypracovať v budove cvičiska, ďalej to už ide iba priamo v bojoch. Lepšie brnenie a zbrane môže dokupovať každej jednotke zvlášť a práve lepšie vybavenie častokrát rozhoduje o úspechu výpravy.

Pasívne (ne)bojovanie v raidoch by bolo na hru kráčajúcu v šľapajách Dungeon Keepera málo a ani v Impire nechýbajú klasické bitky v rámci vašeho bludiska, no i mimo neho. V náhodných časových intervaloch sa do dungeonu dostanú hrdinovia. Tých treba čo najrýchlejšie zlikvidovať, inak vám narobia v kráľovstve bordel, zničia budovy, ukradnú poklady.

Na tomto mieste treba vysvetliť princíp ovládania hry - väčšina volieb sa vykonáva pravým tlačidlom myši a základným prostriedkom k ich vykonávaniu je teleport. Zjavili sa mi v bludisku hrdinovia? Pravý klik a nateleportujem tam skupiny číslo 2 a číslo 3. Treba niekde prepnúť prepínač? Pravý klik, nateleportujem tam Baala a on už mechanizmus obslúži. Treba zmeniť huby za materiál, lebo jedného mám málo a druhého veľa? Pravý klik na skladisko a vyberiem si príslušnú ikonku. Ideálnym spôsobom ovládania sa tak stáva maximálne odzoomované bojisko, kedy sa klasické izometrické 3D zobrazenie so všetkými detailmi budov, jednotiek a bojov mení na plochú 2D mapu, kde sa ale o to rýchlejšie zorientujete a efektívnejšie vydáte potrebné rozkazy. Prechod medzi 3D a 2D zobrazením je úplne plynulý a po čase sa stane prirodzeným prostriedkom, ako si zachovať prehľad o dianí v leveli.

Príbehové misie sledujú snaženie čarodejníka Oskara a jeho domáceho démona Baala na ceste za slávou. Z Baala sa získavaním nových schopností postupne z malého škriatka stáva dokonalá ohavná mega kreatúra, z Oskara sa na koniec stane... veď si na to počkajte. Kvôli zhliadnutiu outra sa budete musieť prebiť štyrmi kapitolami, pričom každá má po 4 - 5 misií (cca 30 - 40 minút na misiu na obtiažnosti normal). Prvá a čiastočne druhá kapitola sú zábavné a vyvolávajú tie najlepšie spomienky na Dungeon Keeper. Staviate si svoje bludsiko, umiestňujete do neho pasce (horúca smola, jedovatý plyn, firebally, šípy, lisy, ostnaté stlačovadlá atď), raidujete zdroje materiálov, budujete armádu, vylepšujete ju, učíte sa používať Baalove kúzla a podobne. Navyše, Impire je celkom vtipná hra v zmysle neustálej satiry, irónie a narážok, od komolenia mien, až po zvýrazňovanie tých najväčších fantasy klišé.

Postupom času ale zisťujete, že tu niečo nie je v poriadku. Misie sú si podobné ako vajce vajcu. Postav dungeon od nuly, začni tými istými monštrami, vytvor tie isté skupiny a desať minút nerob nič iné, len ich posielaj na raidy. Raidovanie, čo sa týka zábavnosti, by som prirovnal asi k pozorovaniu ukazovateľa stavu kopírovania vo Windowsoch. Viete, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa vám to podarí, ale aj tak musíte istý čas čakať, kým sa dostaví výsledok. Neskôr, keď sa jednotky vycvičia, treba prečistiť celé podzemie od nepriateľskej hávede a vydať sa východom von z bludiska. „Von“ v prípade Impire znamená buď do iného bludiska, kde treba prepnúť dva prepínače a zabiť bossa alebo vyčistiť stoky a zabiť bossa, alebo zničiť teleporty a nezabiť bossa. Druhou možnosťou je vyjsť von do prírody, kde treba prepnúť tri prepínače a nezabiť bossa, zabiť bossa a neprepnúť spínače alebo obsadiť na dobu 5 minút nepriateľské teleporty.

Jednoducho, od polovice sa Impire stáva pomerne silno repetetívnou. Od začiatku levelov budete vedieť, aký postup budov zvolíte, aké jednotky dáte do skupín a kde misia nakoniec skončí. Nikdy sa nestane, aby ste napríklad bránili už postavený dungeon len za pomocí pascí alebo aby ste mali dosiahnuť len ekonomické víťazstvo. Náplň misií sa snažia oživovať vedľajšie questy (jééj, raid ako vedľajší quest), ale príliš sa im to nedarí. Ešte že si svoje schopnosti  môžete otestovať aj v skirmishi alebo multiplayerii, dokonca i v co-op móde.

Po čase zistíte, že ani s manažmentovou časťou to nie je najlepšie, nájdenie najlepších kombinácií jednotiek v skupinách je iba otázkou času. Súboje prebiehajú v zmysle: rýchlo sem nateleportujem všetky jednotky a ani sa nemusím starať o to, čo robia. Žiadny mikromanažment jednotiek. To nie je práve ideálne riešenie. Pri teleportovaní navyše niekedy prekáža samotné grafické užívateľské rozhranie. 

Ovládacie kolieska vám nedovolia kliknúť a teleportnúť jednotku tam, kam chcete, teportnúť jednotku priamo do budovy, ktorá je napadnutá ani nie je možné (lebo budova má na pravý klik vlastné menu). Jednotky si vyrábate v jednom okne, do skupín ich dávate v inom okne. Možnosť vyrobenia jednotky priamo v okne squadu chýba, musíte sa tak stále prepínať. A čo prenášanie najlepších jednotiek medzi misiami? Zabudnite. Rovnako zabudnite na výraznejšie používanie pascí, tie sú v podstate úplne zbytočné.

Pomerne kontroverzným prvkom v Impire je používanie DEC bodov. Zjednodušene: všetko, čo v danej misii urobíte, je nimi odmeňované. Zabijete dostatok hrdinov? Dostanete DEC bod. Vykopete dosť tunelov? Nech sa páči. Absolvujete dosť raidov? DEC! A práve počet DEC bodov rozhoduje, akú ďalšiu budovu, jednotku, technológiu či pascu si odomknete. Bohužiaľ, v každej misii sa body odomykajú a priraďujú nanovo, takže budete naprázdno kopať tunely len kvôli tomu, aby ste si za DEC body mohli odomknúť jednotku championa alebo aby ste zvýšili počet dostupných skupín (mimochodom, maximálne ich môžete mať 5). V nasledujúcej misii budete znova naháňať DEC body za tie isté činnosti, aby ste si už raz odomknuté veci odomkli znovu. Nakoniec aj tak pravdepodobne budete vždy voliť rovnaký „technologický strom“ a zarábanie i míňanie DEC bodov sa tak stane zbytočným zdržovaním.

Pri maximálnej miere priblíženie oceníte detailnosť grafiky a ostrosť textúr. Detaily ako reťaze na stenách, pavučiny alebo blikotajúce fakle zútulňujú dungeony a každý vyslanec pekla by sa tam určite cítil ako doma. Naopak, najmä v prestrihových scénach a animačkách si všimnete, že žiadna z postáv pri hovorení neotvára ústa a na tvári majú použitú iba statickú textúru. Nežiadame lipsynch, ale aspoň otvárať chlebáreň postavy rozhodne mohli.

Impire môžete buď hrať do prvej polovice, kým sa javí ako skutočne plnohodnotný nástupca Dungeon Keepera so všetkým, čo k tomu patrí. Hra sa do vtedy nestihne opozerať a nezačne vás nudiť svojou stereotypnou náplňou. Druhá možnosť je odtrpieť si aj druhú polovicu a „užiť“ si druhú desiatku misií podobných ako vajce vajcu. Ani jedna z týchto možností nie je ideálna a tak Impire na hodnotenie svojho predchodcu pozerá iba s veľkým rešpektom a môže o ňom maximálne tak snívať.