Zombie apokalypsa sa na nás až príliš živo usmieva z miest, kde by nám mohol byť dopriaty kúsok súkromia. Skutočne podarených kúskov sa však už niekoľko urodilo. Spokojne pozeráme na famózne The Walking Dead (to od Telltale, nie skazený dych od Activisionu), užívame si Left 4 Dead či Dead Rising a o DayZ ste taktiež istotne počuli. No tým nám kvalitné kúsky pomaly došli.

Plants vs. Zombies je rovnako mňamka, no tak skôr pre herných vegetariánov, Resi nám pomaly chradne a starý dobrý Stubbs The Zombie: A Rebel Without Pulse v nás dokáže stále vyvolať hanblivé šteklenie v podbrušku, avšak zombíkov v ňom nemárujeme, lež sa jedným naopak staneme. Lenže sú to všetko hry, v ktorých nejde ani tak o prežitie, ale sa musíte dostať na koniec úrovne. 

Skutočný boj o prežitie, ktorý nám hodí pod nohy otvorený svet s nutnosťou hľadať zásoby, starať sa o preživších a komunitu, zombíkom sa skôr vyhýbať ako ich posielať do nemŕtveho nebíčka, bol zatiaľ len na míle vzdialeným vlhkým snom romantického zombíkofila. Až doteraz. Je tu State of Decay, nezávislý projek pôvodne určený len pre Xbox 360, ktorý ohlásil príchod aj na PC.

Horkosladký úvod

Radšej si hneď na začiatku prezraďme, čím vás hra rozhodne neupúta. Audiovizuálne spracovanie je priemerné, nech na obrazovku poškuľujete z akéhokoľvek uhla a do toho si pohmkávate hoci aj Mázikovú. Prostredie je síce bohaté na objekty, dokonca v rozumnej miere opakujúce sa, takže si nepripadáte ako v krajine klonov, no celková kvalita ich textúr nepoteší. Nebojte sa ohavností, to určite nie, no State of Decay by ste medzi krásavice nezaradili. Ako to už býva aj s nežnejším pohlavím, krásu vonkajšiu nahrádza vnútornou, a preto sa do nej zamilujete ešte viac.

O zvukoch taktiež netreba dlho básniť. Sú tu a skôr ako dočítate túto vetu, na ne aj zabudnete. Motor auta hučí, ak dáte zombíkovi jednu cez papuľu, pekne to začvachtá, no celá databáza zvukov je porovnateľná s úspešnými vystúpeniami našej futbalovej repre. A čo si budeme klamať, nič moc. Ako už bolo spomenuté vyššie, sú aj dôležitejšie veci, no na druhú stranu sme radi za kompletný dabing postáv. Len škoda, že dialógy sú menej pútavé a bľabotanie postavičiek či ich citové výlevy budete bez problémov ignorovať. Umelá inteligencia vašich súputníkov taktiež cenu za aspoň čiastočnú snahu o samostatnosť nezíska.

Viac zamrzí vlažné podanie zápletky, ktorá tu v podstate nie je alebo si často odskočí na veľkú. Otvorený svet si vyžiadal krutú daň a do deja ste doslova vhodení bez akéhokoľvek vysvetlenia. Marcusa, hlavného hrdinu, ktorého ovládate od začiatku, vyruší pri pokojnom dovolenkovaní mimo civilizácie (efektne v horách a pri jazere) krik ďalšieho človeka. Napadli ho nemŕtvi, nasleduje nezištná pomoc, postupné zisťovanie, čo sa vlastne deje, avšak dej samotný je len akýmsi vánkom v pozadí, ktorému sa príliš nedarí poriadne prevetrať zatuchnuté zákutia rozľahlého prostredia. 

Slnko v duši

Toto sú veci, ktoré si všimnete behom prvých minút hrania, no pohodlne ich hodíte za hlavu. Dôvod je prozaický: na začiatku budete ohúrení. Slobodou, možnosťami rozmanitých herných prvkov, nutnosťou aspoň čiastočne taktizovať. Odhaľovanie drobností zvýšuje radosť z hrania. Nedá sa stíhať všetko a ktorým smerom sa vyberiete, je čisto vaším rozhodnutím. S dvojicou nových kamarátov dlho mimo civilizácie nepobudnete a presuniete sa k prvej preživšej skupine, ktorá sa vám ohlási. Utekať z lesov hneď nemusíte, môžete presnoriť niekoľko stanov a chatiek. Nájdete v nich zbrane, či iné dôležité predmety ako lekárničky, muníciu alebo delobuchy (slúžia ako návnada pre zombíkov). 

Hľadanie novej výbavy je výzva. Nik vás do toho nenúti, ale zároveň to robíte radi, pretože práve tieto drobnosti podporujú survival skill zakorenený v každom hráčovi. Vybrané miesto celé prehľadáte, na mape sa vám táto skutočnosť zaznačí a nemusíte sa obávať blúdenia. Navyše postačí vyliezť na vyvýšené miesto v danej lokalite a označíte si každú budovu, ktorá by bola inak zobrazená len ako šedý obdĺžnik a museli by ste sa k nej najprv dostať na dohľad po vlastných. A dá rozum, že v lekárni nájdete nejakú tú medicínku na boľačky, v supermarkete zas niečo na hladný žalúdok, benzínová pumpa sa stane zdrojom pohonných hmôt a podobne. 

Okrem toho všetkého posilujete aj svoje schopnosti konkrétnymi činnosťami. Staminu si zlepšujete počas behu, streľbu používaním strelných zbraní, mávaním baseballovou pálkou zas kontaktný boj a podobne by sme mohli pokračovať komunikáciou s ostatnými preživšími či prehľadávaním už vyššie spomínaných domov zase šancu na to, že niečo nájdete. Ak nazbierate skúseností milión plus jednu, ozve sa fanfára a hrdina poskočí o jednu úroveň vyššie, pričom takmer za každý postup dostanete nejaký ten extra perk. Bojujete na krátku vzdialenosť? Tak super, dostanete bonus na vybraný druh zbrane a môžete si posilniť aj kopanec do rozkroku, ktorý bude teraz ešte bolestivejší.

Kam skôr skočiť

Všetko je to ale začiatok. Akonáhle sa objavíte v kostole, kde našla svoje útočisko malá skupina ľudí, musíte riešiť aj sociálne aspekty a starať sa o zásoby pre ostatných. Pravidelne sa meniaci denný cyklus núti vyberať si dôležité úlohy. V noci je totiž skutočne tma a bez zapnutej baterky toho veľa nevidíte, v opačnom prípade na seba lákate zombíkov. Taktiež ako vábnička na nich pôsobí zvuk zapnutého motora v aute.

State of Decay by viac prospel mikromanažment jednotlivých postáv a viac “simsovania”, pretože všetky činnosti ostávajú na vašich pleciach a nikdy neuvidíte postavičku napríklad jesť. Jej potreby nijakým spôsobom neuspokojujete a ak by sa v hre tento herný prvok objavil vo funkčnom stave, bola by to bomba. Postavy tak začnete postupom času brať ako prekážajúce bábky, o ktoré je potrebné sa neustále starať, inak môžu od vášho zoskupenia odísť alebo si pri minimálnej morálke vziať život. Do toho na váš čakajú príbehové misie alebo postranné, obmedzené časom. Je len na vás, či sa rozhodnete niekomu pomôcť a dostať ho z obkľúčenia zombíkov. Možno to stihnete a možno prídete neskoro. Ak budete úspešní, ostanú vám na krku ďalšie hladné krky.

Prepínanie medzi postavami je obmedzené len na priateľov. Musíte medzi nimi vytvoriť určitý vzťah, čo nie je jednoduché a zároveň z hrdinu do hrdinu nemôžete skákať, kedy sa vám zachce. Obmedzuje ich nielen únava, ale napríklad aj choroba. Horšie je, že si sami nemôžete vybrať spánok a tých niekoľko hodín strávite v zrýchlenom čase. Aby to nebolo málo, ktorákoľvek postava vám môže zomrieť. Napadne ju zombík, nepomôžete jej, či sa na ňu sprosto vykašlete. Rovnako aj Marcus, pričom po jeho skone pokračujete ďalej v koži inej postavy. Nie je to práve výhra, keďže ste stratili vytrénovaného borca a teraz máte pod rukami útle žieňa, ktoré sa po 50 m behu zadychčí a odmieta pokračovať.