State of Decay

Na úvod jedna záludna otázka. Čo sa stane, ak človek zmieša War Z, Fallout, GTA a Resident Evil ? A na dôvažok vyberie z toho to najlepšie ? Vznikne z toho State of Decay. Pre mňa prekvapenie tohto roka, ale poďme pekne po poriadku. (info, screeny sú fotené buď z telky, alebo z YT robený screenshot)

Keď som uvidel, že táto hra má niečo len cez 2 GB, bol som trochu nedôverčivý. Pretože autori sľubovali otvorený, pestrý svet. A 2 GB mi prišlo málo. Ale ako zvykli hovorievať naši otcovia, za málo dát, veľa muziky. Puntičkári by mohli namietať, že takto ich otcovia nevraveli, ale v tej hre moc muzika nehrá, preto sa to nehodí.

Hra začína štýlovo, maximálne štýlovo. Kto by čakal epické intro, ktoré predostrie príbeh, ten je na omyle. Hra začína slovami „Oh shit, man !“ Práve táto oplzlá veta ma utvrdila, že som na dobrej adrese a hra je presne pre mňa. Už v druhej sekunde hry ste vtiahnutý do akcie, treba pomôcť Edimu, pretože sa stal obeťou nedorozumenia, ako sám vraví. Na začiatku ovládate černocha Marcusa. Týpek je nad vecou, má príjemný nigga slang a hlavne pozná Edieho ako vlastnú dlaň. Edie zase pozná všetky vtípky a pikošky z reality show. Áno, aj takéto veci sú súčasťou každej postavy v hre, autori si dali záležať na detailoch, či už hrateľných, alebo grafických. Ale späť k príbehu. Ako cestou k stanici miestnych rangerov zistíte, tak táto dvojica bola 2 týždne na rybačke a vôbec netušia, čo sa okolo nich deje. Na stanici im toho viac nepovedia, pretože nie je kedy. Už vo dverách ich zaprahnú do práce a naša dvojica ide do toho. Toľko k príbehu, nebude prezrádzať, je kvetnatý, zaujímavý. Síce plný klišé a vecí, ktoré ste už videli, ale je fajn. Nemáte chuť prefackať vankúš, ktorý vám padá z gauča, alebo hádzať gamepad do telky, lebo sa zvŕta o 180° každých 15minút hrania.

Takéto vhodenie do hry je skvelé. Nemáte pocit, že vás hra vodí za ručičku a už od prvej minúty hrania máte pocit, že sa pohybujete v otvorenom svete a môžete ísť kam chcete. Teda, nie doslova, pretože postavy nie sú extra horolezci a ani do menších kopcov sa im nechce šľapať. K dispozícii máte mapu, ktorú si viete zoomovať a na ktorú sa vám značia všetky zaujímavé veci. Budovy a miesta, ktoré ste objavili, eventy, o ktorých ste sa dozvedeli, hlavné a vedľajšie questy a mnoho iného. Mapu si odhaľujete, či už cestovaním po svete, alebo tým, že vyleziete na vysokú budovu a pomocou ďalekohľadu preskúmate okolie. Všetky nájdené veci sa vám následne zaznačia do mapy a vy si viete naplánovať cestu, kam sa vydáte. Samozrejme, takéto objavovanie prináše mnohé dilemy, navštívim najprv obchod so zbraňami, alebo sa vyberiem do chrámu, pretože je nedeľa a mamka by ma pokarhala, ak by som tam nešiel. V každom prípade, rozhodnutia sa na vás. Aj čo sa týka questov. Niektoré sú časovo obmedzené, napríklad, váš spojenec je v problémoch, logicky v tých problémoch nezostane večne. Buď si pomôže sám, alebo máte o spojenca menej. Jedine dejové questy sú bez časového obmedzenia a ak na ne nemáte chuť, kľudne vás počkajú aj niekoľko herných dní. V hre sa strieda deň a noc. Priznám sa, nepostrehol som, ako je to časovo, ale prišlo mi to zhruba niečo okolo 30-40 minút. Deň plynulo prechádza do tmavej noci a opačne. Noc, nie je až taká tmavá, aby bolo nutné svietiť baterkou, ale orientácia v okolí je určite zložitejšia ako cez deň.

Pohyb po hernom svete je možný po vlastných, alebo autom. Áut je tu neúrekom. Rôznych typov, od sedanov, po športové autá, alebo klasické pickupy ako z farmy Redneckov. Každé má iné štatistiky, aj keď najpodstatnejšou štatistikou je výdrž. Športiaky, okrem toho, že sú hlučné a lákajú zombíkov k vám, tak veľa nevydržia a veľmi rýchlo sa rozbijú. Jedna väčšia skupinka zombíkov a už sa dymí spod kapoty. Poprípade stačí nešikovná jazda, napríklad v noci bez svetiel. Tá často končí parkovaním v plotoch a domoch nebohých obyvateľov. Z jednej strany hernej mapy, na druhú, to trvá asi 5 minút. Na prvý pohľad sa to zdá málo, ale opak je pravdou. Svet je pestrý, a skrýva množstvo vecí na preskúmanie.

Okrem klasického lootu, akým sú zbrane, lekárničky a pod. Je potrebné zháňať zásoby. Zhruba po polhodine hrania pochopíte, že bez dobre opevneného úkrytu v tejto hre nemáte šancu. Pridáte sa k skupinke ľudí a spolu sa snažíte prežiť. Osobne nemám rád hry, kde sa musím starať o iné postavy, poprípade hrať s nejakými postavami, ktoré riadi AI. V tejto hre, sú vaši spoločníci veľmi inteligentní a hranie s nimi je príjemné. Samozrejme, niekedy sa zaseknú v rohu miestnosti a majú problém sa z nej dostať. Alebo tupo staja vo dverách a neuhnú sa, ak chcete nimi prejsť. Ale dajú sa odtlačiť a vlastne to sú jediné nedostatky hernej AI. Ak sú misie, ktoré plníte v skupinke, tak vaši spoločníci ukážkovo spolupracujú. Či už vám hlásia, kde sú zombíci, z ktorej strany sa blížia, alebo napomáhajú v boji. Napríklad chytia ruky zombíka a počkajú na váš úder, ktorým mu odrazíte hlavu a to všetko prebieha úplne hladko. Škoda len, že im neviete povedať, aby vám pomohli zobrať zásoby. Pri prehľadávaní domov, skladov, obchodov atd... narazíte na zásoby. Či už je to jedno, munícia, materiál na stavbu, alebo lieky. To všetko je potrebné pre vašu komunitu aby prežila. Bez liekov je možné, že sa rozšíri epidémia v komunite, málo jedla spôsobuje podráždenosť a tým vznikajú hádky, ktoré treba pracne riešiť. Málo munície naopak prináša neistotu a strach v komunite, pretože sú obmedzené počty hliadok okolo tábora a tým sa šíri panika. Komunita naozaj žije a sám som sa pristihol, ako som vždy riešil problémy, ktoré vznikli. Aj keď to bolo tretí krát po sebe ten istý druh misie. Tým, že tam máte skutočných ľudí, ktorí majú viac ako len meno, máte akúsi potrebu sa o nich starať. Viete, že Jacob je asertívny človek, ktorý vypomáha v miestnej dielni a preto mu chcete pomôcť zbaviť sa strachu. To spravíte veľmi prozaicky. Zoberiete bejzbalové pálky a vydáte sa rozbiť držky niekoľkým zombíkom. Jacob zistí, že to nie je nič nadľudské im naložiť na xicht a ako odmenu vám sľúbi, že už sa nebude hádať s Alanom. Alan zase začne lepšie pracovať v kuchyni a jeho jedlo sa dá jesť, čiže ľudia môžu poriadne spávať a nie sú permanentne unavení. Unavení ľudia v komunite nepodávajú 100% výkony. Áno, takto do hĺbky je spravený mikromanažment postáv, v komunite. A komunita potrebuje zásoby, ktoré chodíte zberať. Jeden druh viete odniesť na chrbte, pre zvyšok sa buď vrátite, alebo zavoláte rádiom, nech pošlú niekoho pre ne. Títo zberači fungujú samostatne a vyberú sa na miesto, ktoré ste im označili. Niekedy, ak máte šťastie ich vidíte bežať po mape, nezávisle od vás.

Na začiatku som spomínal, že jednotlivé postavy majú rôzne štatistiky a charakterové vlastnosti. Tieto vlastnosti ich predurčujú k typu práce v komunite. Napríklad tuhý fajčiar nebude chodievať pre zásoby, ale radšej pošlú niekoho, kto exceluje v atletike. Ale ak sú všetci zaneprázdnení,alebo unavení, tak musí ísť aj on. Postavy sa delia na hrateľné a nehrateľné. Hrateľných je asi 8. Tých nehrateľných asi 2x toľko. Nie všetky postavy sú členom komunity. Začínate ako malá komunita, ktorá má 9 členov. Z toho asi dvaja sú nepoužiteľní, lebo sú zranení. Z tých deviatich ľudí sú 3 postavy hrateľné. Je len a len na vás, v čom ich budete trénovať. Či už v zbraniach na blízko, tupých, alebo ostrých, alebo v strelných zbraniach. Všetky majú svoje výhody a nevýhody. Strelné zbrane robia hluk a lákajú zombíkov, zbrane na blízko sa zase kazia a ničia, okrem toho unavujú hrateľné postavy. S jednou postavou sa dá hrať celý herný deň. Ku koncu dňa zahlási, že je unavený a že by ho mohol vystriedať niekto iný. Zníži sa mu výdrž a život o 20%, ale neodpadne od únavy na ulici. Ak je treba, tak postava vie potiahnúť aj „24ku“, ale to nie je dobré. Pretože takéto ťahanie dlých „zmien“ vedie k tomu, že sa postava ocitne unavená v hlúčiku zombíkov a môže nastať jej smrť. A smrť je v tejto hre permanentná. Každá hrateľná postava môže umrieť. Či už pádom z veľkej výšky, umlátením od zombíkov, alebo klasikami ako je hodením si zápalnej fľaše pod nohy, keď má 2% života. Obyčajní zombíci nepredstavujú veľký problém. Málo vydržia a sú málo obratní. Problém predstavujú špeciálni zombíci. Tí začnú pribúdať herným časom. Najprv to bude Feral, čiže super silná zombia a veľmi mrštná, tá vie odrthnúť hlavu. Marcus by vám vedel hovoriť. Potom je to Jugernaut, alebo BIg Un. Veľká, tlstá, hnusná zombia, ktorá vydrží nechutne veľa. Dáva facky ako Bud Spencer a dokáže trhať postavy na kusy. Zbohom Mary a Jacob. Potom je to ešte člen SWAT tímu, ktorý zmutoval v plnej zbroji. Strelnou zbraňou sa nedá zabiť, ale proti mačete veľa šancí nemá. Štvrtým a posledným typom je vybuchujúca zombia, ktorá za sebou nechá žltý mrak, ktorý celkom rýchlo odoberá váš život a veľmi ľahko sa môže stať, že vás dorazia aj obyčajní zombíci. Ak je možné, tak Jugernautovi sa treba radšej vyhnúť. Ten sa nedá zraziť ani autom. Narazil som do neho s dodávkou, v plnej rýchlosti a zlomil mi nápravu. Verím, že v hre je auto, ktoré ho dokáže umlátiť, ale také som nemal k dispozícii. Smrť postáv považujem za obrovské plus. Keďže v hre absentuje save, ale všetko sa ukladá cez autosave, tak neexistuje možnosť načítať pozíciu, kde postava ešte žila. To prináša do hry správny adrenalín a rozhodnutia typu. Skúsim pozrieť ešte tento sklad, aj napriek tomu, že je noc a nemám lekárničky ? Postavy, s ktorými strávite kopec času a vytrénujete ich v boji sa môžu práve takýmito rozhodnutiami nenávratne stratiť. V jeden herný deň sa mi „podarilo“ stratiť tri herné postavy, zostala mi posledná a ja som radšej začal nanovo, jednak sa mi veľkosť komunity scvrkla pod minimum, ktoré je potrebné pre jej bezproblémový chod a hlavne, nemal som s kým hrať. Jedna postava by toho veľa neuhrala. Aj keď časom viete kontaktovať iných preživších, alebo vás kontaktujú sami. Nemusí to byť pravidlom.

Spomínal som autá, tie okrem presúvania sa z bodu A do dobu B sú skvelé na hromadné vraždenie zombíkov v plnej rýchlosti. Okrem toho viete v nich voziť iných ľudí, napríklad stratených spojencov, alebo nových preživších, ktorý vás oslovili cez vysielačku, či by ste im nemohli pomôcť a následne odviesť k vám do vášho domova. Proste, full servis. Autá sa ovládajú príjemne a dá sa s nimi aj driftovať na hlinených cestách, proste zábava. Budete ich využívať často a veľmi radi. Okrem toho, každý váš domov má parkovisko, kde si viete nechať svoje autá. Nie, že by sa zvykli strácať, ako v GTA, práve naopak, ak niekedy necháte pohodené auto v strede cesty, tak môžete zobrať jed, že ho v noci trafíte v plnej rýchlosti. A veľmi príjemné to nebude. Autá odparkované na parkovisku pred vašimi domovom môžu byť opravené, ak máte dostatok materiálu a ľudí v komunite, tak ich za 24herných hodín opravia.

Posledná pozitívna vec, pri ktorej sa pristavím sú príbehové rozhodnutia a hľadanie nového domova. Konanie postáv môže mať následok. Ak je nejaká postava problémová a nepomáha mu ani dohováranie, môžete ho vyhodiť z komunity. Alebo nejaký člen sa nakazí epidémiou a je na vás, že či ho necháte, pretože veríte, že sa vylieči, alebo naopak, nebudete riskovať a radšej ho „zoberiete na prechádzku“ do lesíka. Z neho sa už vrátite len vy. Takýchto rozhodnutí je v hre niekoľko a pomáhajú k znovuhrateľnosti. Hľadanie nového domova je dôležitou súčasťou hry. Časom vám váš prvý domov začne byť malý, alebo aj veľký, ak strácate postavy. Alebo sa budú míňať suroviny, ktoré potrebujete na prežite. Preto sa rozhodnete premiestniť. Sadnete do auta a vydáte sa na prieskum, hľadať nové miesto, kam sa presunúť a skúmať, či je to naozaj tá vhodná pozícia, alebo nie. Ak si vyberiete zle, alebo preceníte možnosti, tak hrá vás potrestá. Večer vypnete hru a na ďalší deň, keď ju zapnete, môžete sa v denníku udalosti dočítať, že ste boli prepadnutí hordou zombíkov a prišli ste o 2-3 členov komunity, alebo že niekto utiekol aj so zásobami, lebo morálka v komunite bola nízka. Aj napriek tomu, že hra je offline, prekvapí vás takýmito eventmi. Toto je asi najpríjemnejšie prekvapenie a práve kvôli tomu je naozaj veľký problém dohrať hru bez toho, aby ste stratili čo i len jedného človeka.

V ostatných statiach som dosť chválil. Áno, je aj čo. Ale hrá hra má aj nedostatky. Najväčším nedostatkom je doskakovanie textúr. Najvýraznejšie je to pri rýchlej jazde autom. Textúry, ktoré sú statické, tak tie sa zobrazia stále, ale ak má byť v strede ulice auto, ktoré viete zobrať, tak je dosť možné, že prebehnete týmto miestom a to auto sa načíta až dodatočne. Okrem toho, počas tohto doskakovanie sú výrazné frame dropy. Tie spôsobujú, že jazdíte veľmi zle a napríklad váš spolubývajúci sa z vás smeje, že ako to hráte. Občasné zaseknutie sa vášho spoločníka som už spomínal, ale pred dvoma dňami vyšiel 64mb patch a po jeho stiahnutí sa mi to už nestalo. Takisto pred vydaním tohto patchu sa stalo, že zombíci prepadli v textúrach pod podlahu domu, alebo ak vás zabili, tak ruksak s vašími vecami sa mohol prepadnúť pod podlahu domu, alebo sa stratiť v skale. Tieto veci, ale asi boli opravené týmto patchom. Niekedy sa stane, že máte vyčistiť oblasť, napríklad, stanového kempu. Hra ráta s tým, že sa tam nachádza 5 zombíkov, štyroch zabijete a piaty sa medzitým niekde zatúla, tak ho musíte naháňať hore-dole, aby vám to zarátalo. To sa deje tiež len občasne.

Na záver by som chcel túto hru odporučiť. Aj napriek tomu, že táto recenzia má skoro 2.300 slov, tak som ani zďaleka nestihol spomenúť všetky veci, ktoré táto hra ponúka. Či už rôzne drobnosti, počas scavengovania materiálu ako napríklad, že nešikovná postava môže spôsobiť hluk, ktorý privolá iných zombíkov, cez rôzne zaujímavé lokácie, len tak roztrúsené po mape, ktoré stoja za objavenie. Sám som všetko neobjavil a preskúmal som niečo viac ako polovicu mapy. Za 1.600 MS pointov máte naozaj veľa muziky v málo dátach