Všetky cesty vedú do Ríma a v prípade Creative Assembly to platí dvojnásobne. Do slávnej ríše zamierili už po druhýkrát. Prvé rímske víťazstvá v Total War sme prežili v roku 2004, odvtedy však séria pridala nové prvky a úpravy a tak nikto nenamietal proti návratu do impéria, ktorému vládol odhodlaný Julius Caesar, ale aj šialený Caligula.

Total War: Rome II sa nijako zásadne nelíši od svojich predchodcov, nie je však oprášenou verziou starej hry v novom kabáte, ale plnohodnotným prírastkom, s vlastným prístupom k zvolenej tematike. Uvedomíte si to už v prológu, ktorý je štýlovým úvodom s nevtieravou výukou s príbehom. Plnohodnotná kampaň je aj tentoraz zameraná na dobýjanie sveta a podmienená ovládnutím určitých provincií. Menej agresívni hráči sa však namiesto vojenskej dominancie môžu sústrediť na ekonomické a kultúrne víťazstvo. V prvom prípade je cestou k úspechu zabezpečenie obchodu, surovín a vysokých finančných príjmov, druhou alternatívou je výstavba unikátnych budov a získanie všetkých technológií. Zahráte si za niektorý z rímskych rodov, ale môžete sa postaviť aj na čelo Egypta, Macedónie, barbarských kmeňov z Británie a Germánie. Hráči, ktorí neváhali s kúpou, povedú k víťazstvu aj Spartu a ďalšie grécke štáty z prvého bonusového DLC.

Ťaženie sa už tradične odohráva v ťahovom režime na globálnej mape, ktorá je teraz skutočne rozľahlá a veľmi detailná. Dôležité je expandovať, rozširovať územie ríše, dobýjať nepriateľské sídla a zabezpečiť rozvoj vlastných miest. Postup záleží predovšetkým na vás, ale v Ríme musíte dbať aj na požiadavky senátu a v prípade iných frakcií zohľadniť záujmy rodiny a politických skupín. To znamená aj paktovanie s jednotlivými postavami, povyšovanie, ohováranie, dohováranie svadieb, úplatky a v krajnom prípade aj vražda neželaného člena opozície. Výsledkom je posilnenie vplyvu, rôzne bonusy, ale niekedy aj strata podpory senátorov, takže každý čin treba uvážiť a nebrať na ľahkú váhu úklady iných predstaviteľov frakcie.

Podmienkou úspešného rozvoja sú prosperujúce mestá, ktoré odovzdávajú dane na nákup a udržiavanie armády a výstavbu vojenských a úžitkových budov. Rozširovanie a stabilita miest súvisí so spokojnosťou obyvateľov, ktorí uvítajú dostatok potravy, nízke odvody a prítomnosť vojenskej posádky. Nespokojní občania brzdia rozvoj sídla a v krajnom prípade sa vzbúria a máte na krku armádu rebelov. Pri manažmente miest si všimnete nové menu. Pri výstavbe vidíte v okne aj možnosti susedných osídlení, ktoré sa nachádzajú v rovnakom teritóriu alebo regióne. Ak nie sú pod vašou kontrolou, poskytujú informácie od vašich zvedov, ktorých najímate popri dvoch ďalších druhoch agentov, hodnostároch a šampiónoch. Ich cieľom je získavanie správ o nepriateľoch destabilizovanie iných mocností a likvidácia konkurenčných agentov. To zahrňuje vraždy veliteľov, sabotáže, otrávenie studní a vyvolávanie rebélií v nepriateľských mestách, ale aj podporu vlastných vojenských skupín.

Významné sú vynálezy, tentoraz rozdelené na vojenské technológie, ktoré zahrňujú kategórie taktika, manažment a obliehanie a civilné technológie s ekonomikou, filozofiou a stavebníctvom. Každý odbor má konkrétne inovácie, ktoré vyžadujú niekoľko kôl výskumu a majú významný efekt na danú oblasť. Námorný výcvik zníži náklady na loďstvo a umožní stavať viac plavidiel súčasne, vďaka obilnej sýpke vaše mesto dlhšie vzdoruje útoku a s nižšími stratami, zavlažovanie zefektívni poľnohospodárstvo a zvýši príjmy z pestovania. Technológie a budovy umožňujú aj využívanie provinčných vyhlášok, ktoré majú vplyv na viac vlastných miest súčasne. Napríklad klasický rímsky režim "chlieb a hry ", zvýši podiel potravín a spokojnosť obyvateľov v širokom okolí. Určite je dôležitá aj diplomacia, kde uzatvárate dohody a pakty, dojednáte obchody, vojenské spojenectvá a zmluvy, ktoré môžu sprevádzať finančné požiadavky. Pri jednaní na obrazovke diplomacie vidíte štruktúru mapy a popri charakteristikách krajiny aj vlastnosti predstaviteľov frakcií. Takže ak je panovník rozpínavý a nespoľahlivý, vaše dohody asi nebudú veľmi stabilné, naopak obozretnému a vernému lídrovi môžete plne dôverovať. V každom prípade, spojenci nikdy nie sú na škodu, pretože nepriateľov na viacerých frontoch bez pomoci nezvládnete.

V mestách sa verbujú ozbrojené sily, ale tentoraz je to možné len prostredníctvom veliteľov. Nerozvinuté veľmoci môžu mať maximálne troch generálov, ktorí velia pozemným vojskám a dvoch admirálov, ktorí spravujú námorné flotily. Až keď impérium dosiahne určité úspechy a prestíž, môže mať viac veliteľov a teda aj väčší počet armád. Velitelia najímajú brancov a lode v imperiálnych mestách a okolí, kde sa aj automaticky doplňujú straty z bojov. Okrem toho môžu kdekoľvek najímať žoldnierov, ktorí sú efektívni, ale majú veľmi vysoké finančné nároky. Preto sa hodia len pred ťažkým bojom, alebo ako podpora pri obliehaní nepriateľských sídiel. Námorné jednotky sa zdržujú na vode, ale okrem bitiek na vlnách môžu blokovať prístavy a obliehať prístavné mestá. Pozemné jednotky sa dokážu svojpomocne presúvať po mori a vtedy sa dočasne zmenia na lode, ktoré sú plne funkčné aj v námorných bitkách. Velitelia si medzi sebou môžu meniť jednotky a spolupracovať v bojoch o mestá. Na bojiskách je limitovaný počet jednotiek, ale počas bitky sa dajú doplniť jednotky prítomných rezervných armád.

Keďže v Total War: Rome II nejestvuje armáda bez veliteľa, nemôžete v mestách najímať ľubovoľné posádkové vojsko. Sídla však nezostávajú bez ochrany, ani keď v nich nie je žiadny generál. Mestá majú vlastnú domobranu, ktorej zloženie závisí od postavených vojenských budov. Kasárne a pokročilé objekty armády teda okrem prístupu k novým druhom jednotiek pre veliteľov, vždy pridajú aj nejaké vojenské skupiny na obranu sídla. Bežne ich nevidíte, ale aktivujú sa v prípade obliehania nepriateľom. Ak je v meste aj niektorý veliteľ, do boja sa zapojí armáda aj domobrana.

Vojenské jednotky na mape aj tentoraz reprezentujú figúrky s vlastnými názvami a symbolmi. Označenia sú veľmi nápadité a prispôsobené frakcii za ktorú hráte. Určite sa viac stotožníte s rímskou légiou Italica, gréckou armádou Árov des alebo barbarským loďstvom Agronina pomsta, najmä keď sa zdokonalia v boji. Skúsenosti, bonusové vlastnosti a schopnosti získava nie len veliteľ, ale nezávisle na ňom aj družina. Niekoľkohviezdičkový generál, ktorý zvýši účinok rôznych bojových skupín, na čele vojakov, s výhodami pri obliehaní alebo nočnom boji, to je silná kombinácia. Preto strata veliaceho vždy zamrzí, hoci je aj po zavraždení agentom nahradený iným, ale neskúseným vodcom. Rozprášenie armády veteránov sa dá kompenzovať naverbovaním novej, ktorá obnoví odkaz, čiže si ponechá názov aj bonusy.

Pri kontakte s nepriateľom bojujete osobne, alebo si počkáte na vygenerovaný výsledok, kde nastavíte, či sa AI bude správať agresívne, defenzívne, alebo vyvážene. Výber režimu určite má vplyv na výsledok boja, rozhodne o stratách a niekedy aj o tom, či bitka skončí víťazstvom alebo prehrou. Pri boji o mestá sa využijú aj obliehacie zbrane a po dobytí sídla určíte, či ho budete drancovať, alebo prisvojíte bez násilia. Rovnako spečatíte osud zajatcov, ktorých môžete prepustiť, pozabíjať alebo zotročiť, čiže využijete ich pracovnú silu vo svojich mestách. Každé rozhodnutie má vplyv na postoj iných veľmocí voči vašej frakcii. V mestách s inou kultúrou musíte prestavať budovy na vlastné, inak zostanú nepoužiteľné.

Keď osobne povediete bitku v reálnom čase, presuniete sa na bojové pole, kde tradične rozmiestnite vojská zoradené do skupín a poštvete ich proti nepriateľskej armáde. Aj tentoraz zohráva úlohu morálka, vplyv veliteľa, terén, použité formácie a schopnosti jednotiek. Víťazstvo v mestách môžete dosiahnuť aj okupovaním a udržaním kľúčových bodov. Čo je čudné, niekedy aj na mapách v otvorenej krajine, v bežnej bitke, treba brániť stanovený post, pričom je to len holé miesto na lúke. Pre napadnutých je to nevýhodné, pretože sa nemôžu stiahnuť na kopce a do hôr, kde by sa určite lepšie bránili pred útočníkmi. Vo veľkom sa bojuje aj na mori, kde zohráva úlohu druh posádky. Lukostrelci ostreľujú lode protivníkov a bojovníci sa preukážu pri zaháknutí nepriateľského plavidla, kde sa postaví muž proti mužovi. Total War: Rome II má aj kombinované bitky pozemných a námorných síl na pobreží, kde môžu lode útočiť z vody alebo sa námorníci vylodia na pobreží. No práve v takýchto situáciách zaplačete nad nelogickým a neraz priam hlúpym správaním AI, ktorá niekedy skrátka nevie čo robiť a kam ísť.

Napriek slabšej AI je kampaň skvelá a predsa vás čoskoro začne frustrovať. Po obsahovej stránke skutočne nie je čo vytýkať, problém spočíva v rozsiahlosti globálnej mapy a vysokom počte frakcií. Paradoxne to, čo by malo byť pozitívom hry, sa stalo kontraproduktívnym a obrátilo proti nej. Po ukončení ťahu treba počkať, kým to svoje nevykonajú aj ostatné veľmoci. Každej to trvá len pár sekúnd, ale keď vezmete do úvahy, že ich je niekoľko desiatok, čakanie sa predĺži na minúty. Môžete síce zrušiť zobrazovanie pohybu nepriateľov, no nijako zásadne to nepomôže. V praxi to znamená, že vykonáte svoj ťah, čo je niekedy len okamih a potom si budete obhrýzať nechty, kým znovu prídete na rad. V prvých hodinách si môžete nahovárať, že vám to až tak nevadí, ale v pokročilej fáze masívneho ťaženia, je to už skutočne odpudzujúce. Prekáža vám, že filmy v TV sú každú chvíľu prerušované zdĺhavou reklamou a kazí vám to zážitok? Niečo v tomto štýle, aj keď bez propagovania dámskych vložiek a mobilných sietí a s častejšími pauzami, vás neminie v kampani Total War: Rome II. Len dodám, že ťaženie je aj v režime viacerých hráčov, kde si zvolíte dĺžku kôl a boje môžu byť všetky automatické.

Ak vám ide vyslovene o boje a manažment ignorujete, potom vás nedynamická kampaň trápiť nebude a určite si vyberiete spomedzi ďalších režimov. Total War: Rome II ponúka rýchly boj, vlastné a historické bitky aj boje viacerých hráčov. Tvorcovia sa tentoraz neorientovali na zdokonaľovanie avatara a armády do ďalších bojov a hráči jednoducho vytvoria hru alebo si nájdu protivníka a idú na vec. Rozšírené možnosti online režimu v Shogun II zrejme nemali až takú veľkú popularitu a tak je nový multiplayer rýchly, vecný a bez príkras, čo ani veľmi neprekáža.

Na Total War: Rome II sa veľmi dobre pozerá, najlepšie pri extrémnych nastaveniach, ale hru prispôsobíte aj slabším zostavám všemožnými parametrami. Optimalizácia však nie je úplne bezchybná, čo chce zlepšiť prvá záplata, ktorá by už v tejto chvíli mala byť k dispozícii. Nemalo by sa už stávať ani to, aby loď plávala po suchu krížom cez prístavné mesto. Tvorcovia venovali veľkú pozornosť spracovaniu bojiska, ale aj globálnej mapy ťaženia, ktorá žmýka počítač viac ako samotné bitky. Mapa má vydarené makety miest, detailne spracované okolie s terénom, horami a tieňmi aj oblohou, sčasti pokrytej mrakmi na neprebádaných územiach. Na bojisku zaujmú sídla s múrmi a rôznymi budovami, biť sa budete napríklad pri koloseu. Vojaci v boji sa nepohybujú všetci rovnako schematicky. Pri priblížení si všimnete zúfalca, ktorý vzpína ruky k nebu alebo pekný súboj rivalov so štítmi a oštepmi, kým sa v pozadí odohrávajú iné výjavy. Ikony jednotiek sú prehľadnejšie ako boli v Shogun II. Atmosféru starobylého Ríma účinne dotvára štýlová hudba, ktorá lahodí uchu.

Total War ani tentoraz nesklamala a aj keď výsledná známka nie je úplne najvyššia, návrat do Ríma je rozhodne veľkolepý. Total War: Rome II má štýl a charizmu, ale aj pár slabých miest, kde je zraniteľná. Príčinou miernej degradácie je predovšetkým zdĺhavé čakanie v kampani, ktoré postupne vedie k strate záujmu o obsahovo kvalitné ťaženie. K slabinám patrí aj chabá AI a technické chyby, ktorých oprava je ale len otázkou času.

Bolo mi cťou viesť do boja légie a škodoradostným potešením dobyť v mene Sparty Rím, aj keď mi pri čakaní na ďalší ťah pribudlo niekoľko šedivých vlasov. Ave Roma!