Vyber si prácu. Vyber si kariéru. Vyber si rodinu. Vyber si hnusne veľkú telku, vyber práčky, autá, prehrávače kompaktných diskov a elektrické otvárače na konzervy. Vyber si dobrý zdravotný stav, nízky cholesterol a zubné poistenia. Zvoľ pevnú úrokovú hypotekárnu splátku. Vyber si svojich priateľov. Zvoľ si svoj život. Tento výrok z kultového filmu je o voľbách, ktoré urobíme alebo naopak nie. Dvojica autorov Stanley Parable ponúka takéto voľby vo svojej hre - nehre.

Stanley pracuje v kancelárii a jeho jedinou náplňou je, vkladať do počítača údaje. Práca je to monotónna a únavná, no Stanley sa nesťažuje. Až raz začuje hlas, ktorý ho prinúti, zodvihnúť sa zo stoličky a vykročiť z kancelárie. Stanley prejde chodbou, no nevidí nikoho zo svojich kolegov. Rozhodne sa preskúmať, kam sa všetci podeli a pred sebou vidí dvoje otvorené dvere. Vojde do ľavých a pokrač..... haló, vravím že vojde do ľavých dverí! Chlapče, ja som rozprávač a toto je môj príbeh, takže sa skús držať toho, čo vravím. Ach, ty náš malý rebel. Stanley sa rozhodol, skrátiť si cestu pravými dverami, no vzápätí sa vracia koridorom vľavo, vravím vľavo a pokračuje rovno a občerství sa pri nápojovom automate. Hneď nato ale pokračuje po schodoch hore, HORE, nie dolu - a ide neviem kam... Ale teraz mi to vážne kazíš, Stanley !

Písať o hre, ktorá ani v podstate hrou až tak nie je, nabúrava aj taký koncept, ako je recenzia. Napísať o nej hocičo, bez toho, aby som nepokazil zážitok hráčom, no navnadil na jej hranie, je trocha ošemetná záležitosť. Vôbec najlepšie by bolo napísať, aby ste recenziu vôbec nečítali, no to by bola slabá výhovorka. Je to ale nakoniec vaša voľba, pretože život a hry sú o voľbách. Ľavé alebo pravé dvere?

Hra beží na Source engine a na svet sa pozeráte vlastnými očami. Ovládate ju v podstate rovnako, ako každú inú FPS, no výzbroj, ba ani behanie nečakajte. Ak by som ju mal porovnať s konceptom, ktorý je jej najbližšie, tak by to asi bola hra Dear Ester, obšírnejšie by sme mohli konštatovať, že ide o interaktívny film.

V hre ide o akúsi symbiózu rozprávača s hlavnou postavou. Naratívne rozprávanie by malo viesť hráča hrou, no všetci dobre viete, ako to s nami myslela Glados v Portale. Budete len bezmyšlienkovito počúvať rozprávačov hlas, alebo radšej pôjdete svojou cestou? Ktorá je tá správna? Existuje taká cesta vôbec? Je nejaké správne riešenie? Čo ak je všetko lož?

Autori veľmi dobre pracujú s takzvaným scudzovacím efektom, kedy detailmi ale aj úplne zámerne a priamo komunikuje rozprávač s hráčom a hlavnú postavu Stanleyho v podstate ignoruje. Porušujú hranice a kulisy hry aby naznačili, väčšinou veľmi vtipne, že nič nie je dokonalé alebo také, ako sa zdá a že hry, v ktorých máte možnosť niečo zmeniť, sa väčšinou stretajú opäť v spoločnom bode, z ktorého dej pokračuje rovnako, nehľadiac na cestu ktorú ste predtým zvolili.

Tvorcovia takisto narážajú na moderný fenomén achievementov, kde vás napríklad hra núti štyri hodiny hrať minihru s dvomi tlačidlami len preto, aby ste získali trofej. Všetko to komentuje uštipačný rozprávač a krúti nechápavo hlavou nad tým, ako je možné, že ste schopní podstúpiť takú tortúrou kvôli takej hlúposti.

Hra má síce premyslený koncept, no napriek snahe autorov sa nevyhla niektorým neduhom. Tým najzávažnejším je určitá repetetívnosť, ktorá však ale vychádza zo samotného konceptu. Vždy totiž hráte a prechádzate taký istý začiatok a aj ďalšie časti po bod, kde sa rozhodnete ísť inou cestou. Samotných ciest ale nie je veľa a aj keď sa zakaždým dopracujete k inému koncu hry, dostanete sa k nim pomerne rýchlo. Z toho vyplýva pomerne krátka herná doba, ktorou sa zmestíte do dvoch hodín. „Lepší“ koniec ale môžete vypátrať už aj po pár minútach. Osobne nemám až taký problém s dĺžkou ako s cenou, ktorá je na Steame nad hranicou 10€.

Ďalším problémom môže byť to, že nie každý hráč pochopí popkultúrne ale aj menej známe narážky a kritiku spomenutých hier. Ako skúsený hráč som sa bavil výborne, no víkendoví hráči budú pravdepodobne stratení. Interakcia je prítomná len v niektorých momentoch hry a určité rozhodnutia už nebude možné zvrátiť až do nového reštartu hry. Slabé vetvenie ciest, z ktorých si autori robia posmešky, však používajú plnými dúškami a vyriešenie nastolenej situácie nie je možné urobiť inak, aj keď sa sprvoti zdá možné. Možno ak by mala hra väčší rozpočet, tak by sa uchýlili k viacerým riešeniam. Keďže sa však jedná o indie Greenlight projekt, museli zvoliť menej nákladné spracovanie a voľby.

Ste zmätení? Gratulujem a vitajte v Stanleyho svete. Ohodnotiť výbornú no krátku hru/nehru, ktorá rúca zaužívané predstavy a novodobé herné koncepty, je vecou vašej voľby. S kľudom jej môžete dať to najnižšie hodnotenie, no aj to najvyššie. Záleží len na vás, ktoré dvere zvolíte. Vľavo či vpravo?