Niektoré hry sú viac ako divné. Divné v tom zmysle, že neexistuje doposiaľ žiadny etalón, ku ktorému by ste ich mohli prirovnať. Používajú síce prvky, ktoré ste predtým už niekoľkokrát videli, no spolu tvoria nový herný zážitok. Year Walk je divná hra. Krásne a magicky divná. 

Príbeh nás vedie do histórie, kde sa snúbi severská mytológia o záhadných tvoroch žijúcich v lese a ľuďoch, ktorí ich zámerne vyhľadávajú, aby zistili pravdu o svojom doterajšom živote. Alebo môže byť všetko inak a celé je to len prelud? Ponúka sa veľmi príhodné porovnanie s filmami Davida Lyncha, pri ktorých určite veľa z nás zostalo pri záverečných titulkoch ako obarených. Čo som to práve videl? Tak toto je Year Walk.

Ako prvá padne do oka grafická štylizácia, ktorá stavia na kontrastné prvky a spolu s jedinečným prevedením a umeleckým štýlom vie dotvoriť unikátnu atmosféru. Je to ako keby ste sa pozerali na obrazy obľúbeného umelca, vlastne lepšie, pretože tieto obrazy sa hýbu. Autori použili na rozpohybovanie techniku paralaxných rovín, ktoré sa v hojnom počte používali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pri akčných hrách (napríklad Shadow of the Beast). Domáce počítače by vtedy samozrejme nezvládali komplexnú 3D scénu a tak pomocou niekoľkých prekrývajúcich sa vrstiev, ktoré plynuli rôznou rýchlosťou, dotvárali pocit priestoru a pohybu v ňom. Druhou použitou technikou je prechádzanie medzi vrstvami vpred a vzad. Táto sa používala ešte u 8-bitov a pamätníci so slzou v oku si môžu spomenúť napríklad na Tir na Nog alebo slovenskú Cestu bojovníka od Ultrasoftu. 

Hlavnú postavu navigujete vľavo a vpravo po jednotlivých rovinách pomocou klávesnice a myš slúži ako kurzor na interakciu s prostredím. Ovládanie by šlo určite prerobiť čisto na "myšoidné" a namiesto klávesnice použiť pravé tlačidlo na myši, no takúto možnosť autori neponúkajú. Samozrejme, nie je to nič tragické ani na klávesnici, len mohlo byť ovládanie viac komfortné, aby ste sa druhou rukou mohli škrabať napríklad na intímnych miestach.

Hra vás ani náhodou nevedie za ručičku a tak musíte na pravidlá tohto sveta prísť sami. S ktorými predmetmi sa dá alebo nedá manipulovať a - to hlavné - čo máte vlastne robiť? Niekoľko minút budete len blúdiť a zisťovať, čo od vás vlastne hra chce. Je to tak urobené samozrejme zámerne, pretože ono toho vlastne ani veľa nie je a hneď ako prídete na bariéry a pochopíte fungovanie, tak vás už delia od konca len logické hádanky.

Hádanky sú samotnou podstatou hry, no na to, aké sú originálne, ich je zúfalo málo. Všetky by ste spočítali hádam na prstoch dvoch rúk. Druhým zádrheľom je to, že hra je zúfalo kratučká. Na odkrytie celého príbehu vám môže stačiť kľudne len nejakých 90 minút. Na druhej strane, rešpektujem autorov, ktorí do hry nepchali rôznorodý balast a vatu a vyrozprávali svoj príbeh tak, ako chceli - no 90 minút? Vtedy vlastne pochopíte, prečo sa nedá na mape skákať do zvolených lokalít a prečo hra nevysvetlí pravidlá hry. Z hry by sa stala klipová jednohubka na úrovni hudobných videí alebo trailerov doplnených bombastickou hudbou. 

Apropo, hudba. Daniel Olsen, tvorca soundtracku, používa minimalistické kompozičné metódy, založené hlavne na atmosférických prvkoch prírody, ktoré sú doplnené len niekoľkými nástrojmi, no podarila sa mu parádna práca. Všetky zvuky neskutočne zhutňujú a dopĺňajú už tak stiesnenú atmosféru. Ak vás nezamrazí pri drevenej bábike otáčajúcej hlavou, ktorá je doplnená len o zvuk polyfónu (veľký kotúč so zdierkami), tak si ďakujte za svoje nervy. Takýchto hororových prvkov hra taktiež neobsahuje veľa, no dávkuje ich v tých najneočakávanejších miestach a situáciách, takže autorom za tých zopár srdcových aritmií ďakujem.

Year Walk ponúka krátky, no o to intenzívnejší zážitok. Tak ako iné indie hry vstupuje na tenký ľad, na ktorý sa etablované firmy s miliardovým rozpočtom ani neunúvajú vstúpiť a keby aj, skončilo by to pravdepodobne katastrofou. Dokonalý vizuálny štýl, ktorý je doplnený minimalistickou hudbou, utvára hutnú mystickú atmosféru, pri ktorej tuhne krv v žilách. Bohužiaľ, táto skúsenosť trvá len chvíľu, no za cenu lístka do kina sa ju určite oplatí vyskúšať.